Režie:
Martin RittScénář:
Robert Alan AurthurKamera:
Joseph C. BrunHudba:
Leonard RosenmanHrají:
John Cassavetes, Sidney Poitier, Jack Warden, Ruby Dee, Kathleen Maguire, Ruth White, Estelle Hemsley, Val Avery, Robert F. Simon, John Kellogg, David Clarke (více)Obsahy(1)
Drama z newyorských přístavních doků. Axel Nordmann (John Cassavetes) hraje muže, jenž kdysi zavinil bratrovu smrt a od té doby trpí pocity viny a úzkosti. Při namáhavé práci v docích se seznámí s černým dělníkem Tommy Tylerem (Sidney Poitier) a spřátelí se s ním, ten je však zavražděn. Axel ví kým, jen nemá odvahu se s tím vypořádat. (sator)
(více)Videa (1)
Recenze (11)
Veľmi dobré herecké výkony, hlavne mladý Jack Warden, ktorého si pamätám len ako sympatického dedka z vedľajších rolí, ma svojou kvalitne zahranou zápornou rolou príjemne prekvapil. Tragický záver je pôsobivý a ukazuje jasné posolstvo, ako by sme mali zachovať či aspoň zaujať jasné stanovisko, a to aj za cenu straty vlastného pokoja či pohodlia. ()
Mimořádně působivé drama z newyorských přístavních doků. John Cassavetes hraje muže, jenž kdysi zavinil bratrovu smrt a od té doby trpí silnými pocity úzkosti. Právě při této namáhavé práci v již zmíněných docích, se seznámí s jedním černým dělníkem (Sidney Portier) a spřátelí se s ním. Když je později černoch ve stávce zavražděn zkorumpovaným odborářem pře očima všech ostatních dělníků, stojí jeho přítel vedle něj ale nenajde v sobě v tu chvíli odvahu patřičně zasáhnout. Po vraždě jak už to bývá zvykem (strach o živobytí atd.) všichni dělníci předstírali že nic neviděli. Teprve až teď mladý muž pozná v jaké je situaci, že za ním nikdo nestojí a že se musí spolehnout jen sám na sebe překoná v sobě strach a statečně....? Dokončení někdy příště. Film jsem viděl jen v orig. znění, ale přesto mě tento Rittův film mimořádně oslovil svou atmosférou ( špína, hluk, temné ulice, oprejskané zdi) a svým tématem jak jste si možná už někteří z vás alespoň ty bystří všimli, tak je příbuzný s jiným úspěšným filmem oné doby, a to sice s filmem Elii Kazana V přístavu. Oba tyto filmy byli oceňovány především pro své důrazné odmítnutí jakýchkoli projevů reakčního rasismu. Mimochodem film byl natočen opravdu ve vynikající režii, se skvělými hereckými výkony ve stylu amerického neorealismu. Toto všechno napomohli k tomu že tento Rittův film patřil svého času mezi významná díla. ()
Výborná chlapská dráma z konca noirového cyklu (kde už badať nástup neo-noiru). Noir tu cítiť hlavne skrz ťaživú situáciu hl. hrdinu a v téme (dobehnutie minulosti), menej už vo vizuále. Zločin navyše prichádza neskôr, než by sme boli čakali, aj keď tragédia vďaka atmosfére visí neustále vo vzduchu. Herecky veľmi vydarené, a to som čakal, že to bude ťahať Cassavetes ako rozorvaný tulák na úteku, ale napokon si ma získal sympaťák Poitier. Záver skvelý. ()
Romanca, ktorá sa nestihla naplniť, kamarátstvo, ktoré nestihlo zostarnúť. Výčitky z minulosti za stratu blízkeho sú dôvod na smútok, ale skutočný strach zo zákona prináša v podstate banalita. Kritika establishmentu, odcudzenie, zmierenie. Zdanlivá rovnoprávnosť a podprahový rasizmus, ktorý majú robotníci na háku s drevenou úchytkou. Sympatickí herci a ich výkony. ()
Zdařilé a působivé drama z newyorských přístavních doků se strhujícím závěrem.. Před kamerou se sešli dva ohromní sympaťáci - John Cassavetes a Sidney Poitier - a zvládli to bezchybně.. Příběh Axela a Tommyho mě vtáhnul na první dobrou a po pravdě musím napsat, že jsem jim oběma fandila a přála šťastnější konec.. ()
Reklama