Sardinky, na scénu! aneb Prkna, která znamenají totální zmatek.Divadelní režisér Lloyd Fellowes zkouší s malým hereckým ansámblem komedii nazvanou Bez roucha. Je to oddechová fraška, ve které je ovšem mimořádně důležitá souhra všech účinkujících: každé dveře se musejí otevřít v pravou chvíli a talířek se sardinkami musí být vždy na tom správném místě. Jinak vznikne místo komedie naprostý zmatek. Už při zkouškách je zřejmé, že složitá jevištní choreografie vysoce převyšuje síly zúčastněných herců. Ti se totiž místo na hru často soustřeďují na své osobní problémy. Notorický alkoholik Selsdon Mowbray, který hraje zloděje a věčně není k sehnání, kolegům na jistotě také nepřidá. Navzdory všemu nakonec přece jen dojde k premiéře a soubor vyrazí s inscenací na turné po Spojených státech. Když se však po měsíci Lloyd přijde neohlášeně podívat na představení, nemůže uvěřit tomu, co vidí na jevišti a především za scénou… Klasickou divadelní komedii
Michaela Frayna převedl na filmové plátno režisér
Peter Bogdanovich, jenž přitom vycházel z londýnské a newyorské inscenace
Michaela Blakemorea. V hlavní roli zoufalého divadelního režiséra se zaskvěl
Michael Caine. Fraynova hra je českým milovníkům divadla dobře známá především z legendární inscenace
Jiřího Menzela v Činoherním klubu z roku 1986.
(Česká televize)
Megahead
Celkom kvalitné herecké obsadenie a zaujímavý nápad so zobrazením procesu prípravy a prvých predstavení nacvičenej novej hry divadelného súboru, kde po prvotnej celkom vydarenej premiére nastávajú rôzne vzájomné neočakávané situácie medzi hercami a aj režisérom, pričom zmeny vo vzťahoch majú priamy vplyv na kvalitu predstavení. Vyhrotené emócie, vzájomné konflikty, prípadne žiarlivosť zasahujú aj do deja nacvičeného predstavenia a dostávajú hercov do neočakávaných situácií, pričom ich musia riešiť improvizáciou už počas predstavení, niekedy úspešnejšiou, inokedy menej, čí vznikajú rôzne úsmevné scény. Niektoré dialógy/humorné scény sa podarili viac, niektoré menej.(17.3.2019)
MrKrahujec
Tak tohle se mi nemůže nelíbit, protože to nesmírně připomíná můj snad (soukromě!) nejmilejší text Karla Čapka - Jak vzniká divadelní hra, Ten už sice zfilmován byl, ovšem jako kratší televizní inscenace, tohle pak zákonitě umocňuje celý princip na celovečerní film, kterému snad chybí jen jediné: aby ho mohl vidět Karel Čapek.(29.8.2020)
danliofer
Viděla jsem kdysi tuto divadelní hru v Činoherním klubu v Menzelově režii s Petrem Čepkem v hlavní roli (režiséra), přičemž je to pro mě dosud nezapomenutelný divadelní zážitek. Divadlo z toho dýchalo každým coulem... Režiséru Peteru Bogdanovichovi se hru podařilo převést do filmové podoby značně zdárně, i když přece jen v konkurenci s tím pocitem z divadla se ten filmový přece jen těžko srovnává, i proto jen čtyři hvězdičky... Asi mi u toho chyběl ten osobnější kontakt s herci i to, že jsem to tenkrát viděla v divadle na stojáka, aniž bych u toho vůbec pocítila bolest nohou... :-)(6.5.2012)
MaxForValue
Režisér Lloyd Fellowes (v podaní Michaela Caina) sa snaží uviesť svoju hru na divadelné dosky. Jeho fraška je dobre napísanou fraškou, má bok po boku kvalitných hercov, no … zabúda na jedno, na ponorkovú chorobu. Keď v roku 1992 prišiel dnes už 73-ročný Peter Bogdanovic, tvorca známych filmov ako … a čo ďalej, doktor? či Maska s Fraškou (Noises Off ...), tak by málokto tušil, že to bude posledný úspešný film tohto amerického experimentátora. Bogdanovich, zrovnávaný so Scorsesem, si opätovne vytvoril to „svoje“ a podľa seba – podobne ako napríklad Federico Fellini v Skúške Orchestra i on zobrazil dianie vo vnútri uzavretého kolektívu, na rozdiel od Fellinho sa však na to Bogdanovich pozrel cez podstatne humornejšiu optiku. Napriek tomu, že mnohé veci zveličil a dotiahol do „fraškovitej“ krajnosti, tak sa mu podarilo stvárniť život divadelníkov mimo javiska. Bogdanovichova Fraška dovoľuje divákovi spoznať zákulisie divadelného predstavenia – od prvých skúšok, cez premiéru až po turné po rôznych mestách a štátoch. Podobne ako u Felliniho smeruje všetko od toho pokojného (prvé skúšky), k tomu nepokojnému (turné), čoho dôsledkom je ponorková choroba i nevyspytateľné vzťahy. Herci sa schádzajú a rozchádzajú, milujú a nenávidia, respektujú i podrážajú. Fraška začína v zákulisí, teda mimo očí divákov v divadle. Herci ešte myslia na „svoju“ hru a nedovolia, aby ich osobné spory nejako ovplyvnili ich profesionálny výkon. Všetko však smeruje ku katastrofe „fraškovitých“ rozmerov – skutočná zábava totiž začína, až vtedy, keď herci svoje spory presunú priamo na javisko, čím ovplyvnia aj hľadisko – to si totiž nemôže byť isté, čo je predstavenie a čo je realita. Čo je divadelná fikcia a čo skutočný život. Hranice medzi tým, koho herci hrajú a kým sami sú sa stierajú. Ani Lloyd Fellowes nedokáže zabrániť katastrofe … hoci, čo je to vlastne v tomto prípade katastrofa? Mohlo by sa zdať, že najväčšia katastrofa pre režiséra je to, že do jeho predstavenia herci prenesú svoje osobné spory. Vo Fraške to samozrejme neplatí, keďže aj to, čo sa zdá byť vopred jasným sa mení. Fellowesov naoko dokonalý scenár s dokonalými hercami dostane trhliny, keďže herci sú nútení improvizovať a zdá sa, že ich improvizácia je pre divákov viac zábavná než „sterilný“ Fellowesov scenár. V konečnom dôsledku tak samotní herci vytvoria lepšiu hru, než ju vytvoril režisér. Divácky zaujímavejšiu, zábavnejšiu, atypickejšiu – jednoducho povedané väčšiu Frašku. Ich vlastné osobnostné rysy, neustále spory, nenávisť i naschvály vytvoria paradoxne oveľa koherentnejší celok, než bola Fellowesova hra. Na konci už nič nie je ako na začiatku, pôvodná hra sa vyvinula, doznala výrazných zmien a herci našli určitý konsenzus ako medzi sebou žiť. Kým teda na začiatku sa nemenila hra a menili sa vzťahy, tak na konci sa menila hra a vzťahy získali stabilitu. Pokiaľ vás zaujíma ako môže vyzerať zákulisie divadelného predstavenia a kam až Fellowesove Fraška došla, tak môže pre vás dnešný tip znamenať príjemne strávených 101 minút. Najznámejšími tvárami tohto filmu sú okrem spomínaného Michaela Caina aj Christopher Reeve (originálny filmový Superman) či John Ritter známy z filmov Santa je úchyl! Či Ten chlapec je postrach. Čítajte viac: http://cifersky.blog.sme.sk/c/328619/Zaujimave-filmy-2-Peter-Bogdanovich-Fraska-1992.html#ixzz2TevGbiYo(18.5.2013)
Joski
Veľmi hustá, dejovo prepracovaná a konverzačne rýchla divadelná hra. Interakcia postáv je kľúčová a jednotlivé charaktery sa postupne kryštalizujú. Obsahom vtipné, ale pre diváka na vnímanie celkom náročné sústo. Na prvý krát sa nedajú postrehnúť všetky súvislosti a pochopiť zámery režiséra. Tým je tento film výnimočný. Fraška v divadle-filme a v živote je rovnako prepletená a v určitých momentoch je smiešne pravdivá. Komédia pre náročnejších. 80%(5.4.2012)