Smaragdový prales

Prales v tomto filme doslova dýcha, cítiť jeho vlhkosť a lepkavosť na vlastnej koži, rovnako ako pustú bezútešnosť postupujúcej výstavby, neberúcej žiadny ohľad na ostatné živé organizmy. Večný a neuhasiteľný konflikt medzi prírodou a civilizáciou, reprezentovaný zástupcami hodnotovo odlišných kultúr je ústrednou témou tohto pralesného dobrodružstva s nástojčivým a stále aktuálnejším apelom na rešpekt k pôvodným prírodným spoločenstvám. Za hranicami nepreniknuteľného amazonského pralesa žijú Neviditeľní. Indiánsky kmeň, žijúci v súlade s prírodou, ktorú nazýva "živým svetom". Svet sklobetónových kociek, ozrutných mechanizmov a obrovskej koncentrácie ľudí je pre nich "mŕtvy svet". Medzi Neviditeľných sa dostane malý syn stavebného inžiniera. Už v nazeraní na tento čin sa odkrýva podstata vyššieuvedeného konfliktu: to čo indián pokladá za jednoznačne kladný čin, ktorým zachránil jeho dušu z pazúrov mŕtveho sveta, jeho rodičia to považujú za zákerný únos najcennejšieho, čo kedy mali. (07.06.2006)

(SPOILER!!) Brazília, štát Pará, 1974-1984. Kým americký strojvedúci stavia priehradu na rieke v Amazonke, jeho syna unesie domorodý kmeň nazývaný Neviditeľní ľudia. Otec ho hľadá v džungli 10 rokov, ale keď ho konečne nájde, jeho syn je asimilovaný indián, rešpektovaný lovec vo svojej osade. Otec si postupne uvedomuje, že jeho syn sa nikdy nevráti do civilizácie. Spolu s jeho skupinou idú vyslobodiť dievčatá z kmeňa, ktoré boli zajaté na prostitúciu gangom Brazílčanov. Otec počas jeho pobytu v osade spoznáva život domorodcov, ktorí sú presvedčení, že únosom syna zachránili, a presviedčajú ho, aby sa ani on nevracal na tie "strašné miesta". Uvažuje, čo urobí, aby voda z priehrady nezatopila aj zvyšok územia kmeňa jeho syna. Vo filme vidíme 3 fiktívne kmene, a ich kultúru a reč založenú na iných Amazonských kultúrach, no pointa je plne založená na skutočných udalostiach z rokov 1976-1984, keď bolo zaplavených 2200 km² pralesa kvôli vodnej elektrárni Tucurui. (07.10.2010)

nie, nezaradím ten film medzi podpriemerné, aj keď herci boli na úrovni ochotníkov z konca 19. storočia. Film má však pomerne silný skoro až environmetalistický náboj v podobe obrazov z krásnej Amazónie, záberov na pôvodných obyvateľov a ich jednoduchý a pritom plný život v lone divokej prírody a to sú plusy, hodné aspoň tých troch bodov. Whack ďakujem za tip. :) (15.08.2013)

Jedinečnému zasazení do neproniknutelného pralesa a zevrubnému představování způsobu života amazonských indiánů byla obětována dramatická výstavba prostého dobrodružného příběhu. Avšak právě pasáže z vesnice, zachycující domorodé zvyky (lov, namlouvání, svatbu, pohřeb, atp.), mi přišly nejzajímavější i nejvíc vtahující. Další faktor, kterému se scénář podřídil, tvořil nezakrytý ekologický kontext tohoto pozemského přírodního ráje, jenž tedy vyústil v nepřiměřený, jasně agitační, "šamansko-teroristický" závěr. (24.11.2016)

Kvalitou (ale i hereckými výkonmi a atmosférou) niekde medzi Modrou lagúnou, Návratom do modrej lagúny a Hráčmi na vinici Pána. Ten príbeh mohol byť epický, keby sa ho chopil Werner Herzog, Stanley Kubrick, alebo aspoň Ruggero Deodato (ak by mal lepšiu chvíľku). Lenže nechopili. Chopil sa ho John Boorman, ktorý má síce na konte výnimočné Vyslobodenie, ale i najabsurdnejší film roka 1974 Zardoz. Smaragdový prales patrí skôr do tej slabšej časti Johnovej filmografie. Dosť nezáživný, nezábavný a nudný film. Powersa Bootha som nikdy moc nemusel a strih je miestami značne diskutabilný (záber na Powersa Bootha v džungli. Záber na hada v úplne inej džungli. Strih na Powersa Bootha s vytreštenými očami. Záber na útočiaceho hada. Strih na odskakujúceho Powersa Bootha.). (20.05.2017)