Severní Marseilles

Záverečná skladba The Animals: The House of the Rising Sun bola tým najlepším, čo film ponúkol. Novodobá gangsterka v multikulturálnom Marseilles nepriniesla nič nové ani strhujúcu podívanú. Pre mňa ide o síce drsnú, ale bežnú kriminálnu drámu na francúzsky spôsob. A nepriniesla ani nič prekvapivé, možno len fanatický slniečkár sa bude diviť, že to nejako v tých zmiešaných zónach nefunguje a kriminalita je tam najvyššia v celej krajine. Ale slniečkár to bude aj tak považovať za hoax, perspektívy mu totiž blokuje kelímok so sojovým latéčkom v jednej ruke a kartón s fotkou Grety Thunberg na proteste proti ťažbe nerastných surovín v druhej ruke. (19.11.2021)

BAC Nord sa rozbieha postupne, asi takých približne prvých päťdesiat minút sa nič také výnimočné nedeje, avšak trpezlivosť sa vyplatí. Potom sa trojica policajtov začne dostávať do komplikovanejších a komplikovanejších situácií. (V mnohom podobné snímky - dosť intenzívna dánska Shorta, prípadne zaujímavý známejší fr. film Bedári). BAC Nord dosť približuje a reaguje na už dlhšie trvajúcu situáciu s hromadou menšín, multikulturalizmom, zvyšujúcou sa kriminalitou v mnohých európskych väčších mestách, kde niektoré neprispôsobivé skupiny začínajú preberať niekedy celé mestské štvrte, neraz vznikajú ghettá, no-go zóny, akési tamojšie mini kalifáty, kde sa ani polícia, armáda neodvážia vkročiť, jedine silou. ("Nevidel si to tam. Začína to byť dosť chaotické. Ako v Bagdade. Bossovia sú nafetovaní od rána do večera. Aby si udržali teritórium, pokojne zabijú. To oni predstavujú zákon. Zbavili sa polišov, politikov aj ostatných. Na sviatky berú deti von. Dávajú im peniaze. Ale žijú v napätí. Kvôli prevzatiu predaja drog dochádza k rozbrojom. Ak si dealer nechá niečo pre seba, hneď sa ozve samopal. Pravidlá už neplatia. Je to divočina. Tá štvrť je šialená.") Spoločensky kritická snímka, ktorá ukazuje v tomto prípade policajtov ako obete a častokrát len ako bezmocných predstaviteľov zákona, čo je dosť prekvapujúce, keďže bežne skôr civilisti neraz bývajú obeťami zlovôle niektorých príslušníkov ozbrojených zložiek, avšak v rámci tejto konkrétnej problematiky to bude akosi naopak a človek až s tými francúzskymi policajtmi pomaly súcíti. ("Sme k ničomu. Sme teraz k ničomu. Je po všetkom. Čím ďalej tú prácu robím, tým mám menšie úspechy. Čoskoro už bude neskoro. Možno už je. V ubikáciách už ani neočakávajú pomoc. Vzdali to. Nič pre nich nerobíme. Pri každej návšteve nás napádajú, nadávajú nám. Deň čo deň ma nazývajú pankhartom... Nesmieme to tak brať. Nesmie sa ničiť vybavenie. Dobre, necháme to tak. Nič nenarobíme. Áno. Tak to je. Nechápem to. Aký je plán?... Načo sme ako policajti dobrí?") Čiže, v rámci hodnotenia štyrikrát hummus, teda ;), štyri červené hviezdy. (15.08.2023)

Nedávno jsem s americkou produkcí letmo nakoukl do odpudivých arabsko-negerských čtvrtí Marseille s jejich odpudivými obyvateli (Stilwater), aniž bych tušil, že jsem tam už o rok dřív mohl nakouknout mnohem důkladněji a s mnohem povolanější produkcí domácí, tedy francouzskou. A světe div se, tenhle hustoatmosférický, syrový, rasově těžce nekorektní, testosteronem a adrenalinem napumpovaný kriminální akčňák, který má potenciál vyrobit z leckterého sluníčkáře a voliče Pirátů oddaného člena Ku-Klux-Klanu, se prezentuje pod hlavičkou Netflixu, toho Netflixu, který... no jistě sami všichni dobře víme. Je to hodně neradostná podívaná. I kdyby městská "multikulturní" realita v Západní, Severní, ale i Jižní Evropě byla jen z poloviny tak bezútěšná, jak je zobrazena v tomhle filmu, mám obavy, že tamní společenské struktury jsou během dvou tří generací nenávratně v hajzlu. A vládnoucím "elitám" je to zjevně buřt, nebo je to dokonce jejich záměr. (05.10.2021)

Ale jo, vlastně tomu nemám co vytktnout. JIž trošku klasická francouzká krimi, kde jsou hrdinové trošku i špatní, ponuří a policie není bílá, ani černobílá. Ale prostě to zas fungovalo navíc s twistem do druhé vězeňské části. Ok,s odřenýma ušima, ale za 5 hvězd ok, sic to nebylo nic s otevřenou pusou a mrazivým zážitkem, ale prostě dobré a dobré. (23.05.2022)

Možno bude moja recenzia mimo hodnotenia viacerých divákov. Prevážil pocit nudy, nesympatických postáv a veta: „Je to tady jako v Bagdádu“ presne vystihuje pocit, ktorý vo mne táto štvrť Marseille zanechala. Má to pravdepodobne historické opodstatnenie, že Marseille bol počas storočí prístav, kam sa dostalo množstvo otrokov z Afriky. Ale, ak si uvedomíte, že toto je Francúzsko, civilizovaná Európa... Štvrť, do ktorej bez obáv nemôže vojsť ani celá garda policajtov, máte zimomriavky. Príbeh má aj druhú líniu, ktorá bola pre mňa neuveriteľná. (31.01.2022)