Tři tisíce let touhy

"Three Thousand Years Of Longing" je pre mňa celkom fascinujúci film. Námet je vcelku originálny, má to niekoľko veľmi zaujímavých vizuálnych momentov (hoci niektoré efekty sú celkom ľahko viditeľné), no hlavne to skvele dáva dokopy príbeh, ktorý ukazuje, že správne želanie v realite asi neexistuje. Môžeme mať predstavy ako si zlepšíme život, môžeme po niečom skutočne túžiť, no keby sme to dostali, vlastne sa náš život môže dostať do ohrozenia. A presne toto sa snaží džin v podaní Idrisa Elby vysvetliť Tilde Swinton. No rovnako chce, aby niekto aj dané želania využil, pretože nechce ostať navždy zamknutý vo svojom väzení. Najlepší moment si pre mňa film vychytil v prvej tretine, keď načierame do džinovej histórie. Keď zistíme, že bol bratrancom kráľovnej zo Sáby a keď sa dozvieme príbeh o Šalamúnovi trošku inak. A jeho magická lutna bola pre mňa skutočne nádherná na pohľad, plus vydávala nádehrnú melódiu. To je pre mňa najlepšia scénka filmu. Možno je to na môj vkus miestami trošku moc filozofické, no nenašiel by som asi moment, kedy by som zhodnotil, že už ma to nebaví a prial by som si niečo viac priamočiarejšie. Alebo niečo, čo by malo nejakú jasnú kostru a nepôsobilo len ako vizuálny artový film, ktorý sa snaží byť hlbší, než je v skutočnosti. Podľa mňa sa v ňom nachádza veľa skvelých a veľa ľudských momentov. A istým spôsobom sme ako ľudstvo boli vždy rovnakí a robili presne tie isté veci, ktoré robíme aj dnes. Možno už nie v takom množstve ako kedysi, no intrigy a podvody, klamstvá a všetko toto fungujú aj dnes. Zaujímavý film, pri ktorom ešte vzniká aj jedna zaujímavá otázka. Bolo to celé skutočné, alebo sa to dialo v jej hlave? Nech si na to odpovie každý sám. Hodnotenie: B (05.10.2022)

Tilda Swinton je príťažlivá ako stuchnutá reďkovka, automaticky teda v romantickejšej polohe pôsobí ako päsť na oko, hoci tu to bola taká podivná romanca. Hlavne, že bolo všetko ponechané čierno-bielo, aby sa nikto neurazil a Tilda bola aj v rúšku, čiže podprahové posolstvo zanechané. Dej filmu je všetko len nie strhujúci, asi sa šetrilo na scenáristovi, lebo ten tam zakomponoval aj také historické príbehy, ktoré sú malým pokrútením dejín. No a môj obľúbený Idris Elba s elfskými ušami ako džin? Nič moc, to už radšej ten gin. (15.09.2022)

Tři tisíce let touhy je skutečně zajímavou, poměrně originální a nápaditě zpracovanou podívanou, která ovšem pro mě osobně disponuje jedním zásadním problémem. Nevím pro koho je ve výsledku tato podívaná vlastně určená a komu jí tedy případně doporučit. Na romantiku je to totiž až příliš zvláštní, na drama zas prakticky bez emočně vyhrocených scén, jako fantasy pak asi ok, ale i v tomto ohledu je to takové rozporuplné, jelikož to sice na jednu stranu vyvolává téměř až pohádkový dojem, na druhou stranu ale pozor, pro děti to vhodné vážně není, no prostě divočina. Každopádně i přes tuto svou nezaškatuvatelnost to na mě osobně ale i tak takovým nějakým opravdu zvláštním způsobem zafungovalo, jen je těžké vysvětlit čím. Možná to způsobila ona zmiňovaná originálnost, kdy si tvůrci velmi netuctovým způsobem pohráli s klasickým motivem o džinovi a třech přáních, možná to bylo též zmiňovaným způsobem zpracování celého filmu, které bylo poutavé, zábavné, zbavené klišé a obsahující mnoho svěžích nápadů, prostě nevím, co ovšem vím je, že velký podíl na mém zájmu mají i oba ústřední herci, v podání charismatického Idrise Elbi a vážně výrazné Tildy Swinton, kteří Tři tisíce let touhy svými výkony také výrazně pozdvihli. Zkrátka tedy sice nevím, komu konkrétně tento film doporučit, nicméně důvodů proč tento snímek vůbec doporučit je dost, jen samozřejmě s varováním, že se rozhodně nejedná o žádnou mainstreamovou záležitost. (10.05.2023)

George Miller so svojím, takmer dekádu starým MAD MAXOM, rozprášil mnoho terajších akčných tvorcov a ukázal, ako sa to robí. Myslím, že niečo podobné dokázal aj týmto snímkom, keď moderných fantasy tvorcov, tak trochu zahanbil nielen formálne, ale aj naratívne. Je to rozprávka, ktorá sa krásne vyníma ako možné povinné čítanie ( pozeranie ) pred spaním. Síce komerčný prepadák, ale viac ako dobrý film. (07.05.2023)

Kedysi som videl Kura na Slivkách a dostalo sa mi vizuálnej žranice. Potom som pozrel ranné filmy Terryho Gilliama a bol som unesený jeho bizarnosťou a rozprávačským talentom. No a teraz prišiel George Miller a skĺbil niečo zo Sartrapi a Terryho a pridal do toho svoj trademark nejsť v zaužívaných konvenčných rozprávačských postupoch a vytvoril toto. Úplne chápem, že sa to minulo účinku a že to ľudia považujú za nudu. Ten príbeh má ale veľmi veľa vrstiev. Dá sa čítať rôznymi spôsobmi. Je tu symbolizmus, je tu lyrickosť a rozprávkovosť, je tu romantická línia a jej dôsledky a fakt, že nakoniec o tie tri želania v zásade vôbec nejde. Ale o príbehy a ich dôležitosť a potom zase len o tie príbehy a ich dôležitosť. A vy si po dopozeraní môžete veriť čomu len chcete, ale faktom zostáva, že tie príbehy tu budú, aby boli vyrozprávané znova, len možno trošku inak. Ten film skrátka neustále skúša čím by vás ohúril alebo emočne načal. V dnešnej dobe to bol hlúpy pokus. Na takéto typy filmov už takmer neexistuje publikum. Ja som za existenciu tohto skvostu ale neuveriteľne rád. Pre mňa tam funguje všetko. A potešil aj štek Davida Collinsa z Umbilical Brothers. (22.09.2022)