Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Horor
  • Krimi

Recenze (2 767)

plakát

Plivu na tvůj hrob (1978) 

Amatérsky, veľmi naturalistický a drsný film o brutálnom znásilnení a následnej krvavej pomste zaň. Žiadna hudba, žiadna charakterizácia postáv, žiadne zábrany v zobrazovaní násilia. Veľká sexuálna otvorenosť. A tiež absolútne nulová atmosféra alebo poetika, príšerné dialógy a jedny z najhorších hereckých výkonov, aké som kedy videl. Ohodnotiť to z filmárskeho hľadiska, "odpad" by bol príliš chválitebný. Ohodnotiť to však z hľadiska, čo to so mnou spravilo, dávam jednu hviezdičku. Film, ktorý si musíte pustiť sami, iba v spoločnosti vlastnej intimity a televíznej obrazovky. Len vtedy dáte voľný priechod svojmu voyeurizmu, hlboko ukrytej prirodzenej krutosti a túžby po násilí, podvedome si ospravedlňujúcej slovíčkom spravodlivosť.

plakát

Kód Navajo (2002) 

Aj ako prostoduchý, ale efektný akčný film (viď. Broken Arrow) by bol Windtalkers na dnešné časy príliš pomalým a ťažkopádnym kúskom. Ale on nechce byť prostoduchý akčňák a do streľby a výbuchov mieša indiánske spirity a humanizmus. A to tak, že výsledok chutí ako nahnilé jablko. Ono indiánske duchovno je totiž dosť nedôveryhodné a je v kontraste so samoúčelnosťou hrdinských akčných scén (spomalené zábery na Nicolasa Cagea po jeho úspešných one-man-show akciách). A so samoúčelnosťou akčných scén sa ostatne bije aj celá humanistická rovina filmu, ktorá dostáva na frak aj pojatím Japoncov čoby k zatrateniu hodnej rase. Skrátka, ani poriadna akcia v štýle Black Hawk Down, ani "niečo viac" v štýle Saving Private Ryan. Tu niekto buď nevedel, čo chce natočiť, alebo to len zmrvil.

plakát

Boxeři (1999) 

Play It to the Bone je rádobypsychologiká roadmovie o dvoch zakomplexovaných boxeristoch, cestujúcich naprieč Amerikou za veľkým zápasom. Na ceste sa snažia vyriešiť vzájomné, dlhodobo skrývané osobné problémy. Pre neschopnosť otvorenej komunikácie sa im to nedarí a nakoniec všetko "riešia" až v ringu, s boxeristickými rukavicami. Príšerný film s príšernými postavami, na ktorých môže záležať iba znudenej sociálnej pracovníčke.

plakát

Denní světlo (1996) 

Zatracovaný prepadák, ktorý má síce logické diery v scenári a nie je bohvieako originálny, ale nakoniec príjemne prekvapil. Potešilo, že Sylvester Stallone v ňom nie je iba ďalším akčným hrdinom, ale je sympatickým záchrancom z mäsa a kostí. Tiež potešilo, že celý film nie iba ďalším akčňákom, ale je slušne vygradovaným thrillerom o prekonávaní prekážok pri hľadaní cesty z pekla. A po technickej stránke je špičkou (bombastický výbuch v úvode!). Malý, nenápadný ale výživný katastrofičák, ktorý ponúkol viacej, než som čakal.

plakát

Svět podle Prota (2001) 

Vynikajúci herci, citlivá réžia. Ale čo ten scenár? Veď K-PAX sa zhruba od polovice (prvá hypnóza) vyvíja úplne iným smerom, než aký si spočiatku vytýčil a jeho záver je vyústením námetu, ktorý vo filme nikdy nezačal! Nehovoriac o tom, že nádeje zo sľubného úvodu a celej prvej polovice sa tým pádom vytrácajú v čiernej diere medzi Merkurom a Plutom.

plakát

Křižník Potěmkin (1925) 

Žiadny film bez dialógov mi nepovedal toľko, čo Krížnik Poťomkin.

plakát

Údolí stínů (2002) 

Veľmi slušný príspevok do žánru, handicapovaný iba lacne pojatou obrazovou formou a tiež prehnaným patetizmom (spomalené zábery). Ináč ale We Were Soldiers nechýba ani spád, ani surová realičnosť, ani hutná myšlienková základňa, ani silná vodcovská osobnosť v podobe Mela Gibsona. Ten je najlepším na celom filme.

plakát

Idioti (1998) 

Film o vykročení zo zabehnutých koľají a nájdení absolútnej duševnej slobody a šťastia. A tiež film o veľmi ťažkom a pre slabšieho jedinca nemožnom návrate späť. Napriek všetkému pozitívnemu, čo k Idioterne cítim, by som ho ale prestrihal a skrátil. Námet je výborný, ale na dvojhodinové sústo nedostačujúci. Viac by mu svedčala 80-minútová stopáž, príslušná charakteru polo-experimentálnej snímky.

plakát

V ložnici (2001) 

Prečo mi celú prvú polovicu (až do hádky) nebolo dovolené nahliadnuť do pocitov  postáv a celý čas som sa cítil ako v chladničke? Prečo Todd Field nerozpráva príbeh aj obrazom a vo všetkom spolieha iba na hercov a strihača? Tento statický, odosobnený štýl réžie bez obrazu mi nesedí. Čo ma vzhľadom k skvelému námetu a hercom mrzí.