POMO

Umelecké dielo, podobenstvo a alegória, majstrovsky zabalená do krásneho, veľkofilmovo pútavého mainstreamového obalu. Úžasný senzualistický film o tom, čo všetko dokáže talentovaný človek urobiť a hlavne vytvoriť, poháňaný láskou. Neľutujem jedinú Grenouilleovu obeť, ľutujem jeho. A obdivujem ho. Tom Tykwer perfektne vyvažuje koláž drámy, thrilleru a komiky, snímka má úžasnú výpravu, herci vrátane Dustina Hoffmana a Alana Rickmana svojimi postavami žijú (o Benovi Whishawovi nehovoriac...) a niektoré scény (bludisko, finále) sú referenčnou ukážkou funkcie filmového strihu. Film vo mne oživil spomienku na melancholické študentské časy Branaghovho Frankensteina.

Ambiciózny námet v okovách nevyrovnanej a zmätenej televíznej frašky. Jediné pozitívum - kvalitní herci.

Vydarená kombinácia sociálnej drámy a akčného dobrodružstva. Stiešnujúce scény násilia strieda strhujúca akcia a tú utišujú komorné dialógy - a tento vzorec sa opakuje stále dokola, vďaka čomu Krvavý diamant bohužiaľ miestami pôsobí zdĺhavo a repetitívne. Vo výsledku je to však stále dôstojný zástupca hollywoodskej prvoligovej filmárčiny, ostatne ako skoro všetko od Edwarda Zwicka. A to vďaka krásnej vizuálnej stránke, atraktívnemu prostrediu, skvelým hercom a množstvu naozaj silných scén. Predovšetkým tej poslednej.

Malý a skromný film, no v rámci naplnenia svojich cieľov jeden z najlepších vo filmografii Ridleyho Scotta. Dobrému ročníku niet čo vytknúť. Hoci nič neprikrášľuje, je príjemný a pozitívny, herecký potenciál a charizmu Russella Crowa zužitkováva na 100% a poetika prostredia (kamerové filtre, hudba) sa jedinečne dopĺňa s komorným príbehom. Plus k tomu citlivý a inteligentný humor.

Umelá romantická komédia so zopár úprimnými momentami, z ktorej navyše cítiť isté nadbiehanie ľuďom z filmovej branže, povedzme že priamo akademikom (línia so zostarnutým oscarovým scenáristom). Sorry, ale medzi hollywoodskymi Prázdninami a britskou Láskou nebeskou je hlboká priepasť.

V podstate iba ďalšia varianta krimi-videoklipoviek v štýle Guya Ritchieho, ktorá vás neprekvapí ničím novým. Adrenalínová dynamika a expozícia zloduchov je ale opäť na špičkovej úrovni a byť trochu pomalšieho rozjazdu s hlbším predstavením postáv, masakrálne finále mohlo tie VEĽKÉ EMÓCIE nielen predstierať, ale aj naozaj vzbudzovať. A potom by išlo o dielo zo zlatého fondu gangsterských kultoviek. Takto Joe Carnahan krývajúcou dramaturgiou oslabuje vyznenie filmu ako celku a ostáva "iba" pri delikátnosti jednotlivých obrazovo-strihových chuťoviek (niečo podobné by sa možno dalo prehlásiť o prvom Kill Bill, ale tomu hrá do kariet Tarantinov originálnejší koncept).

Ešte viacej ako predvídateľnosť a otrepané klišé, tejto jednohubkovej vyvražďovačke ubližujú dementné scenáristické kľučky. Agnes Bruckner v hlavnej role je ale na zjedenie, bažinaté lokácie majú niečo do seba a vizuálna stránka filmu je vysoko nad béčkovou latkou. Čím menej podobných filmov ste videli, tým viac sa vám bude páčiť tento. Ináč odporúčam dať prednosť nápaditejšiemu Wrong Turn.

Jane Campion je feministka, ale aj vnímavá umlekyňa. Jej Holy Smoke je trefnou ódou na tému silného muža, padajúceho do priepaste príťažlivosti živočíšnej femme-fatale. Vo filme hrá dôležitú rolu do teplých farieb zahalený obraz, umocňujúci dusnú atmosféru austrálskej púšte, v ktorej sa na malom izolovanom placi odohráva (miestami dusná) historka. Harvey Keitel je ako vždy minimalistický, no dobre mu sedia obe polohy - frajerský kovboj v čiernych džínach i zlomený chudák v červených ženských šatách. Herecky film vedie Kate Winslet, dôležitosť jej postavy rastie každou minútou, ktorou opadá suverenita Keitelovho hrdinu. Film je uzatvorený a nič mu nechýba. Hoci nie je ľahké sa mu poddať, ťažko popreť jeho rozprávačskú originalitu a chvíľami až kontroverznú otvorenosť. Keby upustil od "art-wanna-be" optiky a dal by prednosť komornosti, ktorá by z diváka-voyeura urobila diváka-spoluúčastníka, mohol byť nezabudnuteľným.

Čierno-humorná gangsterka, ktorá chce byť tarantinovkou a ritchieovkou, ale proste na to zásluhou nevyzretého scenáristu NEMÁ. Len ma prekvapuje, že režisér Paul McGuigan si myslel že áno. Po geniálnom Wicker Parku mal u mňa vyšší kredit.

Technická brilantnosť a orgastická kreativita tohto filmu vo vizualite otvorí hubu filmovým fajnšmekrom a dej so silnou témou a ešte silnejšími scénami roztopí srdce dieťaťa, dospelého i babičky. A hoci sa Alfonso Cuarón s kameramanom Emmanuelom Lubezkim miestami až predvádzajú "Pozrite, čo dokážeme!", ich dielo nenecháva chladným absolútne nikoho. V preplnenom kine vynikajúci kolektívny zážitok, kedy sa ľudia chytali za hlavy, smiali a vzdychali, ako keby im samotným niekto rozbil držku autobaterkou. Myslím, že tak ako v sedemdesiatych rokoch postavili umierajúci Hollywood na nohy Steven Spielberg, George Lucas, Francis Coppola a spol., tak ho teraz, v dobe vykalkulovaných digitálnych jugurtov, posunú na iný level Cuarón, Alejandro Iñárritu, Paul Greengrass a spol. *** FILM ROKA ***