POMO

Vizuálne, zvukovo i hudobne úžasné, ale obsahovo podpriemerné sci-fi. Čo je bezpochyby dôsledkom debutujúceho režiséra, ktorý mal skúsenosti iba s výrobou počítačových hier. Filmové plátno vyžaduje niečo viac, než iba vizuálnu pastvu pre oči.

Posledný Hitchcockov opus, ktorý síce postráda majstrov filmársky štýl (pôsobí tuctovejšie), ale ktorý je stále zábavnejší než väčšina žánrovo spriaznených filmov 70. rokov. Predovšetkým inteligentný a svieži scenár a odľahčená atmosféra z neho robia ideálnu zábavu k nedeľnému relaxu pred telkou. Do Family Plot som išiel s dávkou skepsy a nakoniec ma milo prekvapil. Nevnímajte ho ako Hitchov film a slušne sa pobavíte.

Robert De Niro sa tomuto projektu bránil. Tony Scott ho ale prehováral tak dlho, až sa podvolil. A urobil chybu. The Fan je príšerný thriller a herec v ňom má ešte príšernejšiu rolu. Kde nie je dobrý scenár, tam nepomôžu ani efektné kamerové filtre.

Až do zhliadnutia Face/Off som mal pocit, že neviem doceniť akčné filmy. Die Hard, Speed, The Rock... všetky tito masovo uznávané pecky žánru mi pripadali obsahovo príliš jednoduché. Boli efektne natočené, dalo sa pri nich príjemne odreagovať, ale neboli vťahujúcim zážitkom. A potom prišiel Face/Off a moje obavy z nekompetentnosti hodnotiť akčné filmy opadly. John Woo ma presvedčil, že aj efektný akčňák môže disponovať silnou dramaturgiou s prepracovanou psychológiou postáv a že aj pri akčnom filme, hoci sa v ňom zrovna nestrieľa, môžem cítiť záujem o príbeh a byť ním strhnutý. ___ Face/Off má fantastický námet výmeny tvárí, elegantne zasadený do súčasnosti tak, aby nevyznel smiešne nerealisticky. Má nepredvídateľný príbeh s prekvapujúcimi zvratmi a v rámci žánru unikátne herecké výkony. A to všetko prekladané famóznymi wooovskými akčnými scénami, ktoré sú už samé o sebe pohľadením po duši každého milovníka efektne štylizovanej akcie. Keďže som pred Face/Off videl iba Wooove hollywoodske začiatky Hard Target a Broken Arrow, tonto jeho majsterštyk je pre mňa tým, čím sú pre niekoho iného Hard Boiled a The Killer. Face/Off je najlepší hollywoodský akčňák ever.

Tarsem Singh sa klasický thrillerový motív pátrania po masovom vrahovi snaží  inovovať výtvarným umením snových výletov do jeho mysle. Thrillerová rovina miestami dosahuje aj vďaka hudbe Howarda Shora pôsobivosti najlepších momentov zo Seven. Aj snové vízie sú úžasné. Ale skĺbenie týchto dvoch prvkov vo filme nefunguje a robí z neho iba rozorvaný filmový experiment.

Bride of Frankenstein je naj(lásky-k-filmu)plnejšie skĺbenie dramatických, hororových a fantasy motívov filmového plátna. Klasika klasík, ktorá mi sprostredkovala eufóriu diváckeho šťastia, obohatenia, naplnenia a fanúšikovskej životne dôležitej udalosti.

Joel Schumacher nás psychicky deptá čo mu sily tlačia a výsledný efekt je výborný. Bol by však ešte lepší s prekombinovanejším scenárom s viacerými otázkami a nečakanými zvratmi. I tak ale ide o formálne vynikajúcu a všetkými zúčastnenými brilantne zahranú depresiu. Nič pre psychicky labilných divákov!