Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krátkometrážní
  • Akční
  • Horor
  • Komedie

Recenze (1 470)

plakát

V/H/S/99 (2022) 

Najhoršia VHSka v rámci série, opotrebovaná ako staré vhskové video zo svadby, ktoré už celá rodina videla tridsať krát a ďalších tridsať rokov vám hnilo v poličke. Prúser sa však už dal tušiť pri menách režisérov, ktorí dostali na starosť jednotlivé segmenty, keďže tentoraz tu nevystupuje ani jedno známejšie alebo skúsenejšie meno, ale postupne. Prvý segment Shredding od Maggie Levin, ktorá doteraz natočila iba veľmi zlú epizódu My Valentine v sérii Into the Dark, ktorá je na CSFD v čiernych (!!!) farbách pôsobí presne tak ako si po tejto informácii dokáže ktokoľvek predstaviť. Ako abslútny odpad. Segment o akejsi punk-rockovej kapele je zdĺhavý, väčšinu času sa tam nič nedeje a ak už má v závere prísť k niečomu hororovejšiemu tak Maggie to poňala tak, že tam prakticky nie je nič vidieť. Obraz neustále zrní, šumí, preskakuje a asi to malo navodiť pocit starej VHSky, no my čo si VHSky ešte pamätáme vieme povedať, že takto zle nikdy nevyzerali (to by ste VHSku museli najprv vyprať v práčke a potom púšťať v TV), takže výsledkom je iba to, že divák hovno vidí a asi to je aj lepšie ako sa pozerať na režíjne schopnosti tejto slečny. (1/10) / Druhý segment Suicide Bid od Johannesa Robertsa, režiséra nedávneho Resident Evil je pre mňa tým najzaujímavejším. Jednoduchý koncept o pochovaní zaživa v rakvi, príjemne klaustrofobická atmosféra, akurát škoda, že v samotnom závere muselo na scénu nastúpiť aj monštrum. Ak by bol tento segment po celú dobu ukotvený v realite, bez mystery prvkov rozhodne by mu to pridalo na intenzite a dopadne na diváka. Tu platí, že menej je niekedy viac. (6/10) / Tretí segment Ozzy's Dungeon, za ktorým stojí Flying Lotus (Kuso) sa mi ani nechce komentovať. Je to bezdejový, nechutný bizár inšpirovaný hlúpymi TV shows z 90. rokov. Najhorší príspevok nielen v rámci V/H/S/99, ale v rámci celej VHS série a nechápem ako to tu mohol niekto so všetkou vážnosťou zaradiť. (0/10) / Štvrtý segment The Gawkers od Tylera MacIntyrea, prevažne režiséra zbytočných TV filmov je obyčajnou variáciou na Medúzu zo starogréckej mytológie, akurát vo found footage forme. Nič viac, nič menej. (4/10) / Záverečný To Hell And Back od Winterovcov je presne ako ich Deadstream. Za málo peňazí sa pokúšajú o veľa muziky. Nápad síce fajn, ale prevedenie už za veľa nestojí a tak tu sú podobne ako v Deadstream až neznesiteľne zlé herecké výkony, do očí bijúci nedostatok fin. prostriedkov na podobný námet. (4/10). / Navyše je celý V/H/S/99 orámovaný namiesto tradičnej poviedky akousi hrou so zelenými vojačikmi pre deti a pôsobí to divne a zbytočne. CELKOVO: 3/10

plakát

Deadstream (2022) 

Nenechajte sa nalákať trailerom! V ňom sa to síce hemží monštrami, ale všetko sú to zábery z doslovne poslednej minúty filmu! Dovtedy tam jeden neskutočne otravný týpek, ktorý ašpiruje na najneznesiteľnejšiu postavu roka, točí video zo strašidelného domu, pobehuje po rozpadnutých miestnostiach, ani na sekundu sa mu nezavrie huba a asi dva krát za celý film má trefnú hlášku. Pokiaľ to mala byť komédia tým, že v nej bude vystupovať užvanený Youtuber, ktorý pôsobí ako desaťročné decko na Twitchi, ktoré prvý krát hrá hororovú hru, účel splnený, ja si hororovú komédiu predstavujem trochu inak. Deadstream je však ako komédia nevtipným filmom a na to hororové dianie nechá čakať diváka neskutočne dlhú dobu a nakoniec je po ňom po pár minútach, navyše musíte pristúpiť na fakt, že je to celé veľmi lacné a gumové masky bubákov udrú do oči viac než v hororoch z 80. rokov. Po prvotných ohlasoch som sa tešil, ale za mňa teda ťažký fail. A Joseph Winter by sa nemal obsadzovať do hlavných úloch vo vlastných filmov, je to neherec, ktorý svojim otravným výkonom posúva film až do Céčkových vôd. CELKOVO: 2/10

plakát

Bestie (2022) 

Idris Elba sa bije s levom, to je prakticky celý film. Samé o sebe by to nebol problém, pretože podobné jednoduché survival thrillery sa už v dnešnej dobe netočia a čakal som, že si to užijem aspoň ako takú obyčajnú Béčkovú zábavu. Lenže nie. Beast síce slušne vyzerá, má fajn herecký výkon ústredného Idrisa a aj po technickej stránke mu nie je veľmi čo vytknúť, keďže to točí skúsený Baltasar Kormákur. Ale čo z toho, keď ten film nemá žiadne tempo, ani kúsok atmosféry, napätia, vôbec nevyužíva prostredie, v ktorom sa odohráva a ešte aj postavy sa neraz chovajú tak tupo, že som im prial čo najrýchlejšiu smrť už v prvej polhodine. Má to hodinu a pol, ale úprimne som si myslel, že sledujem trojhodinový film. CELKOVO: 4/10

plakát

Bros (2022) 

Bro, really? Homo romantická komédia, ktorá sa tvári akoby v roku 2022 objavila Ameriku, pritom gay postavy a gay couples vidíme v dnešnej dobe na obrazovkách v každom druhom seriály. Odhliadnuc od tohto faktu, problémom tu vôbec nie je, že je to film o dvoch chlapoch, ale absolútne stereotypné videnie queer sveta a vzťahov, ktoré si Nicholas Stoller predstavuje tak, že každý musí rozprávať pritepleným hlasom, chodiť tancovať na gay party a na druhom rande si užívať štvorku s iným párom. Myslel som, že podobné zobrazovanie homosexuálnych vzťahov máme už za sebou a vieme ich zobraziť aj ako štandardné vzťahy ako každé iné, no evidentne nie. Problémom tohto otrasného scenára však nie je len to, ale celková nekozistenstosť, kde postavy menia svoje chovanie v rámci jednej dvoj-minútovej scény - z kinky postelnej scény, jedným strihom odrazu na romantický sex, cez komediálne válanie sa v posteli a až po uslzené dramatické vyznanie sa z traumy z detstva, to všetko v priebehu pár sekúnd, až som si hovoril kedy príde pointa, že jedna z tých postáv ma schizofréniu. Nemá, to sa len režisérovi a scenáristovi v jednej osobe nepodarilo napísať konzistený film s uveriteľnými postavami, keďže ústredná dvojica skôr irituje a romantické vzplanutie medzi nimi je skôr záhadou, než akýmkoľvek postupným budovaním vzájomenej dôvery. Vo výsledku tak nefunkčné po romantickej stránke, rovnako ako komediálnej, teda v prípade, že vám nepríde vtipné to, že niekto je teplý a chová sa presne tak ako si predstavujú bigotní kresťania zastávajúci tradičnú rodinu (whatever that means). CELKOVO: 1/10

plakát

Halloween končí (2022) 

Halloween Finally Ends a slušný fakáčik do ksichtu každému kto čakal akokoľvek veľkolepé zúčtovanie. Namiesto zúčtovania Laurie s Michael Myersom totiž dostávame zúčtovanie matky s dcérou, resp. babky s vnučkou a akýmsi Coreym, o ktorom je prakticky celý film, namiesto predmetného Michaela Myersa, ktorý sa tu vyskytne dohromady na ledva desať minút. Síce oceňujem, že David Gordon Green sa snaží ísť opäť neobvyklou cestou a každý Halloween film v novej trilógii poňať úplne odlišným spôsobom, no každý poníma úplne inak ZLE. Po pomalom, atmosférickom Halloweene z 2018 sme následne dostali presný opak a z reťaze utrhnutý non-stop mord v podobe Kills, no a teraz akýsi prapodivný pokus o .. čo vlastne? Psychologickú drámu o prerode jednej novej postavy (Corey) v zlo? Opäť to však vôbec nefunguje, pretože Gordon kombinuje v jednom filme niekoľko tém, ktoré poriadne nerozpracuje a tak vzniká iba séria absolútne cringe dialógov. Navyše sa mu týmto prístupom celá trilógia rozpadla pod rukami, pretože v každom filme sa každá postava chová úplne inak (z akčnej Laurie z predošlého filmu je ufňukaná stará bába) a ani s jedným motívom, ktoré nahodil v predošlých filmoch nijako ďalej nepracuje (Michael Myers bol naznačený ako akési ultimátne zlo / nadčlovek, ktorého sila rastie s každým zabitím v predošlom filme, no tu sa tým nikto nijako ďalej nezaoberá a je to houmlesák, ktorý sa po celý čas ukrýva v kanáli). Nie, takto fakt nie. Už Halloween Kills bol podpriemerným filmom, ale dal sa užiť aspoň ako také slasherské guilty pleasure, kde sa doslovne vraždilo každú minútu. Ends nemá nič, preč je akákoľvek atmosféra (z prvého filmu), preč sú akékoľvek mordy (z druhého filmu) a preč je aj akékoľvek očakávané záverečné zúčtovanie Michaela a Laurie, ostal tak iba film oproti ktorému sú aj zárezy z neskorších 80. rokoch a skorších 90. rokoch do Halloween série neraz lepšími filmami než to čo sme dostali teraz. Fanúšikov Halloweenu to musí zákonite naštvať, pretože o Michaela Myersa odrazu vôbec nejde, typickému hororovému fanúšikovi to tentoraz neponúkne ani tie killy a bežného diváka to iba otrávi svojou nijakosťou, keďže to nemá štipku atmosféry, napätia a prakticky ani príbehu. Asi najväčšie tohtoročné sklamanie a to som po Kills ani nemal veľké očakávania. CELKOVO: 3/10

plakát

Jeepers Creepers: Reborn (2022) 

Kristova noho ... Jeepers Creepers nikdy nebola nijako kvalitnou sériou, už prvý film bol len obyčajným priemerom a následné pokračovania padli kvalitatívne ešte hlbšie. Oživovať však sériu po vyše dvadsiatich rokoch s niečím ako je Reborn (a režisérom Iron Sky 2 a 3) je fakt na pováženou. Nefunguje tu totiž vôbec nič, celé je to neskutočne dementné, bez štipky nadhľadu, polo-amatérske, bez jedinej zaujímavejšej scény, nebodaj nejakej atmosféry, zaspalo to dobu tak o tridsať rokov a ešte sa to tvári vážne ako bulharský cigán v klenotníctve. Kto toto mohol natočiť a so všetkou vážnosťou pustiť do sveta v roku 2022, nepochopím. Sračka. CELKOVO: 1/10

plakát

Hellraiser (2022) 

Qualityraiser. Po dvadsiatich rokoch utápania sa v niekedy až absolútnych sračkách sa Hellraiser séria konečne dočkala slušného rebootu. Rebootu, ktorý sa v mnohých smeroch nebojí ísť vlastnou, niekedy až kontroverznou cestou (ženská Pinheadka), ale zároveň si bez problémov ctí ako originálny film, tak knižnú predlohu. Príbehovo síce neponúka nič nové, mnoho motívov je v ňom až trestuhodne nerozpracovaných (závislosť hlavnej hrdinky s metaforou ohľadom toho ako podobná závislosť ničí všetkých okolo nej, Cenobits ktorí sú naznačení ako krutí anjeli alebo aj sadistickí pekelníci a pod.), zároveň to v závere dostáva postavy do žiadaných situácii až príliš náhodne, no to o čom má byť Hellraiser sa Brucknerovi podarilo vykresliť skvelo. Celým filmom sa tak nesie veľmi nepríjemná atmosféra, nebojí sa nekompromisného usmrťovania postáv, zobrazovaniu ich krutého mučenia a film pôsobí po celý čas tak nechutne, zlovestne, no zároveň lákavo a divácky prístupne, že tento balans bolo skutočne náročené nájsť v sérii akou je Hellraiser. Vo výsledku, tak ohavný, pre hororových fanúšikov dostatočne výživný horor, ktorý dokazuje, že aj dnes sa dá natočiť horor pre dospelých, i keď k tomu režiséri potrebujú skôr streamingové platformy, než kino. CELKOVO: 7/10

plakát

Vesper Chronicles (2022) 

Zaujímavé sci-fíčko, ktoré vyzerá oveľa lepšie, nežby jeden od (ko-)produkcie z Litvy čakal. Berie si to síce mnoho z tvorby Cronenberga (no v oveľa menej úchylnom podaní) a zobrazuje dostatočne pútavý svet, ktorý ma ako diváka bavilo objavovať. Zároveň sa darí budovať aj slušnú post-apo atmosféru a sympatie k hlavnej hrdinke. Škoda, že príbehovo Vesper veľmi nezaujme a prakticky chýba aj akékoľvek napätie, výrazná dramatizácia alebo čokoľvek čím by film viac strhol. Proste len tak plynie, až nakoniec uplynie. CELKOVO: 6/10

plakát

Vlkodlak: Noční lovec (2022) (TV film) 

V rámci Marvel tvorby značne originálny špeciál, ale odmietam nad tým žasnúť iba preto, že je to čiernobiele. Farebná štylizácia napodobňujúca hororové snímky z 30. rokov minulého storočia síce pôsobí v rámci pestrofarebného Marvelu sviežo, ale viac menej ostalo iba pri tých farbách. Nepracuje sa tu nijako zvlášť so strihom, kamerou, maskami alebo čímkoľvek iným čoby malo pripomnať tridsiate roky. V jadre je Werewolf by Night totiž klasická Marvelovka s typickými nadužívanými CGI trikmi (škoda, tu sa priam žiadalo použiť masky ako v starých filmoch), typickým humorom (záverečná diskusia medzi vlkolakom a monštrom sťa by vypadla z Thora), a nejakou to akciou v menšom merítku, akurát tentoraz v o niečo kratšom a oveľa lacnejšom prevedení. Ako päťdesiatminútovka fajn, neškodné, ale nechcem si to predstaviť v celovečernom, nebodaj seriálovom formáte, hlavne keď tá stredná časť drhla čo sa týka tempa už v takomto krátkom prevedení. CELKOVO: 6/10

plakát

Vortex (2021) 

The Father v podaní Gaspara Noé, ktorý si po všetkých tých provokatívnych, psychedelických, experimentálnych filmoch natočil obyčajný film o starnutí a o živote dvoch ľudí na sklonku života. Niekto by povedal, že možno až nudný film, ale Gaspar Noé ako netradičný režisér opäť netlačí nijako na emócie, na príbeh alebo na formu (aj s rozdelením obrazu na dve polovice sa tu nijako zvlásť nepracuje), ale iba zobrazuje to čo nás o niekoľko rokov čaká všetkých. Trápenie, samota, choroby a čakanie na istú smrť. CELKOVO: 7/10