maddy

Keď aj cut scény z Resident Evil: Nemesis (1999) vyzerajú lepšie ako tento seriál, tak je niečo zle. Ono však ten seriál celý akoby uviazol v dobe pred 20 rokmi - akcia je neskutočne umelá, postavy sa buď tvária prehnane drsne ako policajt na dedinskej zábave alebo hláškujú aj v najnevhodnejších situáciach, ich dialógy sú na bolehlav a celý príbeh je niečo tak nezaujímavé a zameniteľné s ľubovoľným dielom z hernej série RE, že skutočne nechápem prečo mal potrebu niekto toto spracovať. Vyzerá to akoby sa tu nikto ani kúsok nesnažil, zobral súbory z hry, naanimoval z toho pár ďalších sekvencií na 90 minút a zostrihal to celé do 4 epizód, aby sa to tvárilo ako seriál pre Netflix. Pre tvorcov asi easy money, pre diváka absolútna zbytočnosť určená ledva tým najskalnejším fanúšikom série a aj tým to nepredvedie nič nové. CELKOVO: 4/10

Aj prečítanie tohto komentára je záživnejšie než celý film.

John Wick, resp. Jane Wicková pre dvanásťročné instagramistky. Čakal som over-the-top prestrelenú akčárňu a dostal som trápny pokus o ženský akčňák a ďalší film od Netflixu kvôli ktorému zvažujem nadobro ukončiť predplatné. Gunpowder Milkshake je na akčný film až príliš málo akčný a keď už nejakú akciu má, tak je absolútne nemastná, neslaná a ani raz nijako nestrhne. Na thriller ponúka až príliš prepálený príbeh, pri ktorom nie je možné sympatizovať s ani jednou postavou, čo by za určitých okolností vôbec nevadilo, ale to by musel byť Papushado skúsenejší režisér a celú te "prepálenosť" akou sa film prezentuje dôveryhodne predať, nepredal. Ono by to asi aj chcelo byť cool ako Kick-Ass, štýlové ako Atomic Blonde, a akčné ako Charlies Angles (tí s Cameron Diaz, Lucy Liu a Drew Barrymore, nie ten otrasný film z 2019), ale za všetkými menovanými filmami Milkshake zaostáva míľovými krokmi. Navyše z Karen Gillan bez masky Nebuly vážne žiadna akčná hrdinka nebude, takže dopozerať tie tradične netflixovsky prepálené dve hodiny stopáže je po cca pol hodine utrpenie nakoľko tempo viazne a dejovo sa to celý čas točí v kruhu. Občas síce poteší slušné gore, ale to má v dnešnej dobe každý druhý film na streame. Výsledkom tak veľká trápna bieda a Netflix by už vážne mal najať producenta po štýle Hollywoodu, ktorý bude na produkciu ich filmov aspoň trochu dozerať. Nechávať voľnú ruku režisérom nech si točia čo chcú sa im už asi sto krát vypomstilo. CELKOVO: 3/10

Zmes toho najhoršieho čo môže séria American Horror Story ponúknúť. Už originálna séria American Horror Story klesala z vysokého nadpriemeru z prvých sezón (Murder House, Asylum) k silnému priemeru (My Roanoke Nightmare), až podpriemeru (Apocalypse), no práve tento spin-off American Horror Stories plne ukázal ako je celé AHS vyčerpané. Tešil som sa na antalógiu, kde tvorcovia dostanú volnosť a každá epizóda ponúkne originálny hororový kúsok, kďeže ... tu sa ide podľa zabehnutej šablóny. Prvé dve prepojené epizódy ponúkajú typické AHS klišé, takže dostávame typický LGBT pár s typickou LGBT rebelujúcou dcérou a stokrát omieľanú story o tom ako sa do haunted house nasťahuje rodinka, a mierny SPOILER ten kto si navlečie BDSM latexový oblek, tak začne vraždiť, to je kompletne celé, nič viac Rubber (Wo)man neponúka KONIEC SPOILERU. Problémom je, že prvé dve epizódy neponúkajú žiadnu sympatickú postavu, nemajú kúsok atmosféry, napätia, moment prekvapenia a vlastne ani v sekunde sa nesnažia o vyvolanie strachu. Ponúkajú iba obohraný, v AHS univerze tisíc krát omieľaný príbeh a klasickú dávku úchylnosti na ktorú sme už u tohto seriálu zvyknutí, no to je po tých desiatich rokoch čo sa séria AHS vysiela jednoducho málo, pramálo. Murphymu už trestuhodne došla so sériou AHS akákoľvek kreativita (ono to je badať už pri hlavnej sérii) a mal by ju nechať pár rokov odpočívať, a nie ju ďalej rozvíjať zbytočnými spin-offmi. Po prvých dvoch epizódach ani nemám chuť pokračovať ďalej. CELKOVO: 3/10

Steven Soderbergh sa už pár rokov vyhráža, že ukončí kariéru režiséra a natočí posledný film a za mňa by to možno nebolo na škodu, napriek tomu, že No Sudden Movie nie je vôbec zlým filmom. Posledný vynikajúci film (Side Effects) totiž Soderbergh natočil v roku 2013 a všetky jeho ďalšie kúsky za posledných 8 rokov sú iba "fajn", ničím viac. To isté platí aj o No Sudden Movie, ktorý má výbornú gangsterskú dobovú atmosféru 50. rokov 20. storočia v USA, fantastické herecké výkony všetkých zúčastnených, dobrú hudbu, prepracovaný scenár, ktorý prepája osudy niekoľkých postav do jednej síce trochu prekomplikovanej, ale hravo zrozumiteľnej mozaiky a silnú ruku skúseného režiséra, ktorá to po celý čas  vedie do solídného záveru, kde každý podráža každého. Jediné čo tu tentoraz technicky ruší je kamera s neustálym fisheye skreslením, ktorá tomu na začiatku pridáva zaujímavý look, ale s pribúdajúcimi minútami dosť ruší. Celému tomuto dianu však chýba výraznejšia gradácia, o čosi lepšia práca s tempom a aj o niečo viac emócií. Všetky postavy sú skôr než životaschopnými postavami, s ktorými by sa divák akokoľvek zžil figúrkami na šachovnici, ktoré je síce fajn sledovať, ale vy s nimi tentoraz tú šachovú partiu nehráte, iba ju nezaangažovane sledujete. Rovnako ako predošlé Soderberghove filmy z posledných rokov je aj No Sudden Movie fajn filmom, u ktorého však badať jemne premárnený potenciál. Ono tu totiž hravo mohlo byť našlápnuté na kultovú gangsterku rovnako ako pri Unsane na kultový psycho horor alebo Logan Lucky na kultový buddy movie. V konečnom dôsledku to tam však opäť nie je a na viac ako jedno pozretie nebude ani No Sudden Move, ktorý až príliš rýchlo vyfučí pri záverečných titulkách z hlavy. Čo je aj v tomto prípade rozhodne škoda. Taký Guy Ritchie by sa s tým vyhral omnoho viac. CELKOVO: 6/10

Votrelci pre desaťročných, Na hrane zajtrajška pre menej chápavých, Vec bez štipky strachu a Deň Nezávislosti bez zábavnosti, takto by sa v krátkosti dala shrnúť The Tomorrow War. Narozdiel od predošle menovaných filmov však The Tomorrow War za celé vyše dve hodiny stopáže nedostane vlastný ksicht, neodprezentuje jednu sympatickú postavu, nenavodí žiadnu atmosféru. Namiesto toho tu máme Chrisa Pratta na autopilota, Yvonne Strahovski, ktorú mám síce rád, ale tu fakt nie je dobrá herečka a tento rok ďalšieho zástupcu absolútne bezduchého blockbusteru, z ktorého by prvá hodina išla hravo vystrihnúť a vôbec nič by sa nestalo a v tej druhej sa to už síce non-stop mláti, ale čo z toho, keď divák nemá strach ani o jednu postavu, abstinuje tu akékoľvek napätie a aj elementárna logika celého diania si berie po celú stopáž dovolenku. Navyše to je celé náladovo nesúmerné, keďže postavy na jednej strane vtipkujú a vedú reči o rodine takmer ako z tých horších kúskov zo série Fast and Furious, na druhej strane ich tu votrelci surovo kosia v celkom brutálnych záberoch / na jednej strane sa celá zápletka tvári schválne Béčkovo a prepálene, na druhej strane postavy vo filme berú všetko smrteľne vážne bez toho, aby ktokoľvek nad čímkoľvek polemizoval, napríklad taký úvodný príchod "ľudí z budúcnosti" do nášho sveta sa tu odbije jednou pol minútovou vysvetľovačkou a ďalej nikto žiadne cestovanie časom ďalej nerieši a berie ako prostý fakt (asi niečo ako keď doma majú elektrinu). Taký Edge of Tomorrow mal aspoň vlastnú vnútornú filmovú logiku na základe ktorej výborne fungoval, zatiaľ čo The Tomorrow War neviem čím chce byť. Či drsnejším alien hororom, rodinným blockbusterom pre všetkých, serióznym sci-fi alebo prepáleným akčným blockbusterom pre teenagerov. Vo výsledku tak nie je ani jedným. A keď v zimnom závere skončil Chris Pratt so všetkou vážnosťou na chrbát alienovi, tak už som nad tým zlomil palicu úplne. Rotteny (53%), ani Metacritics (45%) tentoraz neklamali, nečudo že to aj pri 200-miliónovom rozpočte radšej upratali z kín iba na Amazon. Iba malý krôčik od tohtoročného mizerného Infinite s Wahlberom a začínam sa o môj obľúbený žáner (sci-fi) báť. CELKOVO: 4/10

Jedna z tých horších pixaroviek, čo však stále znamená, že oproti ostatným súčasným animákom nadpriemerný kúsok ... aj keď tentoraz iba veľmi ľahko nadpriemerný, čo mi u Pixaru po tom čo dokázali v iných filmoch akosi nestačí. Luca je fajn rozprávka, akurát tentoraz výhradne pre tých najmenších. Chýba tu akýkoľvek presah, čokoľvek čo by bolo (aspoň nenápadne, pomrknutím) namierené voči dospelejšiemu publiku. Samozrejme, to nie je fér vyčítať animovanému filmu, ktorý je výhradne určený mladšiemu divákovi. Luca má fantastickú animáciu, na súčasné tropické počasie (píšem v lete 2021) ako šitú atmosféru talianského prímorského mestečka, pohodovú atmosféru, sympatické postavy, výborný dabing, čo objektívne tvorí dobrý animovaný film. Od Pixaru som však po Soul, Up, Wall-E, Inside Out a iných zvyknutý na aspoň trochu viac. Humoru (tobôž pre dospelého diváka) sa prakticky nevyskytuje, príbeh je tak jednoduchý žeby vystačil na 15 minútový kraťas a aj to posolstvo v závere ("byť sám sebou a nehanbiť sa za to") je vyslovene in your face a ani tak emocionálne nestrhne ako iný kúsky od Pixaru. Je to sympatická rozprávka a je mi ľúto jej dať "iba" 3 hviezdy, ale vyššie jednoducho nemôžem. Aj tie "slabšie" pixarovky (Good Dinosaur, Onward) mali aspoň kúsok niečoho navyše čo ich odlišovalo od zvyšku animovanej produkcie. U Luca mám pocit, že podobný film mohol priniesť každý, nielen Pixar a to pre samotný Pixar tentoraz nie je dobrá vizitka, čo však opakujem z úvodu komentára stále u Pixaru značí dobrý film, len ... to chcelo aspoň trochu viac. CELKOVO: 6/10

Rýchlo a Zbesilo alebo po deviatykrát už skôr Pomaly a Nudne. Séria Rýchlo a Zbesilo síce nikdy nebola žiaden etalón sofistikovaného hollywoodskeho blockbusteru. Vždy to bola len letná veľkolepá zábavka pri ktorej nešlo očakávať žiaden duchaplný dej, ale práve iba tú pravú oddychovú zábavu pri ktorej bolo fajn vypnúť mozog a nechať sa raz za dva/tri roky baviť. Preto F9 nebudem vyčítať, že aj v 9 filme omieľa dookola obohorané reči o rodine a neoriginálnu zápletku, v ktorej sa zase odhaľuje kto je s kým rodina a do toho porušujú všetky fyzikálne zákony. Celé to totiž prestalo dávať zmysel už niekdy u štvrtého dielu, takže kto do deviateho filmu ide s očakávaním niečoho iného, tak určite nie je už dávno cieľovou diváckou skupinou tejto série. Fast and Furious stavia už od ikonického piateho dielu na tom pobaviť diváka tým, čo za najväčšiu "blbosť" vymyslí a kam tú "veľkoleposť" posunie v ďalšej časti (tank, ponorka, lietadlová runway ...) a ako trefne to predá divákovi, tak aby sa iba bavil a nezamýšľal nad scenárom a ostatným dianím okolo. A to je to v čom F9 po prvý krát zlyhýva úplne najviac. Už to totiž nie je zábava. Zatiaľ čo vrchol táto séria dosiahla niekde okolo piateho/šiesteho dielu, ešte do toho ôsmeho (aj keď ja už som s ním mal mierny problém) si dokázala držať vysoký index blockbusterovej zábavnosti. S F9 však séria po prvý raz dosť nešťastne narazila na svoje mantinely a úprimne neviem, či sa z nich ešte dokáže odraziť. Viac než ktorýkoľvek iný blockbuster mi F9 pripomínala posledné zárezy do série Transformers (Age of Extinction / The Last Knight), kde to taktiež neustále dve a pol hodiny vybuchuje, ale namiesto toho aby to akokoľvek bavilo, to už tentoraz iba neskutočne ubíja. Úprimne som sa prvý krát pozrel v kine na hodinky a keď som zistil, že neubehla ešte ani hodina a ten film bude trvať ďalšiu hodinu a pol, tak som sa zdesil. F9 totiž skutočne nijako nepracuje s tempom, poriadne negraduje a pocitovo trvá tak 5 hodín. Prekvapivo je u toho otec série, ktorý ju celú nakopol, urobil z nej fenomén a zaobstaral jej dva najlepšie časti (Five a Six), ešte viac prekvapivo jej tentoraz zaobstaral aj ten najhorší prírastok v sérii. Celé akcia je tentoraz nemastná, neslaná, a aj keď prvá veľká akčná scéna nasleduje už pár minút po úvode filmu, nikdy vyslovene nestrhne. Neponúka žiadne zapamätania hodné scény, ani nové nápady. Áno, scénar si začal doslovne uťahovať sám zo seba, Vin Diesel evidentne číta uštipačné komentáre na internete a tak sa v deviatke skutočne letí do vesmíru (aj keď úplne zbytočne a nič zaujímavé sa tam nedeje), ale celé to beží iba tak na voľnobeh a pribudajúcimi minútami tomu brutálne dochádza plyn. V jadre je ten film prakticky taký istý ako jeho predchodcovia - čiže rovnako hlúpy, s otravnými rečami o rodine a macho pózami Vina Diesela, ktorý sa stavia do role nesmrteľného superhrdinu, avšak kým v predošlých dieloch sa to dalo zniesť vďaka vysokému indexu zábavnosti, v F9 séria odhaľuje všetky svoje chyby v plnej kráse. Keď film kvôli prekvapivo rutinnej, až nudnej akcii, trestuhodnej absencii štýlových záberov a pokulhávajúcemu tempu nebaví o to viac sa začnú odhaľovať jeho slabiny ... a že ich táto séria má požehnane a že vám ich deviatka všetky predvedie ako vo výstavnej skrini. Nedá mi tak než konštatovať, že séria sa vyčerpala, nie je ju kam ďalej posunúť a ja sa skutočne obávam čo príde v sľubovanej desiatke a jedenástke. Ak to chce Vin Diesel ukončiť ako tak so cťou, mal by sa na to v 10-tke už vyprdnúť, vrátiť ku koreňom, tuningu, obyčajným pretekom dvoch áut a nostalgicky sa rozlúčiť, inak to fakt klesne na úroveň Transformers: The Last Knight a to už fakt nebude pekný pohľad. CELKOVO: 4/10

Iba jeden malý krôčik od absolútneho odpadu a skutočne si myslím, že to tentoraz ani nebola vina Antoina Fuqua. Ten je síce pomerne nevyspytateľný režisér a dokáže natočiť rovnako ako takmer dokonalé filmy (Training Day), tak aj podpriemernosti typu Kráľ Artuš. Zo scenára Infinite by však čoby len priemerné sci-fi nedokázal vykúzliť ani Christopher Nolan, takže sa nečudujem, že to Paramount radšej upratal na ich VOD Paramount+. V kinách by to bola hanba na dlhé roky pre všetkých zúčastnených. Infinite pritom nezačína úplne márne a minimálne úvodna automobilová naháňačka (aj keď značne predigitalizovaná) a pár úvodných desiatok minút filmu, kde sa divák oboznamuje s dejom dajú pocítiť, žeby to celé nemuselo byť také márne. Už však po cca 20 minútach sa film rozpadá takým tempom a skĺza do tak neuveriteľnej trapnosti, že odsledovať ho do záveru je možné len s konštantným facepalmom. Ani neviem kde začať s chybami ... celý film totiž vyzerá presne tak ako keď si banda starých senilných producentov, ktorí mali byť už minimálne 20 rokov v dôchodku sadnú k stolu, začnú vymýšlať čoby mohol byť vo filme "super trooper cool" pre súčasnú mladú generáciu a následne to nacpú do filmu. Čo nemohlo dopadnúť nijako dobre a čudujem sa, že toto prešlo všetkými fázami vývoja, dostalo sa do finálnej podoby bez toho, aby to aspoň jeden rozumný človek zastavil už v počiatkoch. Celý dej o reinkarnácii je niečo tak dementné, že s každou novou informáciou nedáva žiaden zmysel a často pôsobí tak ako keby si niekto sadol za wikipediu, za 3 minúty browsovania zistil základy budhizmu, aj to to ešte čítal v swahilčine a potom si povedal "aha, takže takto sa reinkarnuje", do toho primiešal kúsok toho čo si pamätal z Matrixu, kúsom z Total Recallu a vypľuľ do sveta nekonzistený dej, pri ktorom bude krútiť hlavou aj žiak prvého stupňa pomocnej základnej školy a aj ten by im to prepísal za počkaním do súdržnejšieho celku. Do toho všetkého je zasadený Mark Wahlberg, ktorý doteraz dokázal predať rolu akčného hrdinu celkom bez problémov, ale v Infinite pôsobí (bez toho, aby som bol nejaký ageista) ako 50-ročný páprda, ktorý sa snaží pôsobiť "ultra cool" a celé dianie zakaždým trefne komentovať nejakou rádoby vtipnou hláškou, ktorá ani raz za 106 minút stopáže nepadne na úrodnú pôdu. A že sa do toho celého pletú ešte aj prvky japonskej kultúry, ktoré tam sú len preto, aby mohol hlavný hrdina ovládať boj s katanou už nejdem komentovať. Trestuhodne nezáživné tempo a abscencia aspoň štipky akejkoľvek atmosféry alebo napätia už je samozrejmosťou. Celá tá snaha Infinite pôsobiť neskutočne štýlovo je na smiech a je doslova výkladnou skriňou toho ako sa letný hollywoodsky blockbuster nemá robiť. Bezpohlavný, rádoby cool, bez vlastného ksichtu a hlavne totálne nefunkčný. Pochváliť sa dá pár slušne natočených akčných scén, ale aj to platí iba do tej záverečnej kde sa voľným pádom padá z liedadla a pomedzito dve postavy mlátia ... a tam už fakt neudrží smiech nikto, to sa totiž nedá opísať, ale je iba nutné vidieť, i keď to asi každému príčetnému divákovi vypáli oči. Blockbusterový fail roka. CELKOVO: 3/10

Typický sequel, pre ktorý dvojnásobne platí more of the same. Zatiaľ čo prvý film bol pred tromi rokmi vskutku originálnym počinom na poli mainstremových hororov, jeho pokračovanie už je skôr rutinným prírastkom z totožného sveta, ktorý však neprináša absolútne nič navyše. Je to však zlé? No ani veľmi nie ... V dvojke je podľa pravidiel sequelov všetkého MORE a tak dostávame oveľa detailnejšie zábery na predmetné monštrá, oveľa viac akcie, aj širší záber na okolitý svet. Zároveň však film iba omieľa SAME postupy z prvého filmu bez štipky akejkoľvek invencie. Kto sa toho prejedol už prvý krát, tak dvojka ho v tomto nijako neosloví. Komu však prvý krát nestačilo rovnako ako mne, tak ho pokračovanie nemá čím vyslovene sklamať. Stále totiž pracuje perfektne so zvukom, vďaka ústrednej myšlienke byť potichu je to jeden z najnapínavejších hororov poslednej dekády a fungujú aj občasné úderné ľakačky. Akurát to je celé tentoraz menej zaujímavé čo sa týka objavovania sveta, keďže v prvom filme náramne fungovalo zoznamovanie sa s pravidlami, na základe ktorých sa postavy chovajú, objavovanie toho čo sú monštrá zač a ako ich poraziť. Dej druhého Tichého miesta nič také neponúka. Iba hádže postavy do rovnako nepríjemných situácií a napíná diváka s tým ako to s nimi dopadne, resp. ako sa z nich dostanú. No chýba tomu také to prekvapenie z nepoznaného ako mal prvý film a zároveň aj väčšia odvaha čo sa týka úmrtnosti postáv. To čo Quiet Place II odvádza, odvádza dobre, akurát to je po druhý krát trochu málo. Objektívne by to skôr malo byť za tri hviezdy, ale nakoľko si ma prvý film neskutočne získal a druhý predvádza prakticky to isté, len tentoraz to už je trochu opozerané a bez jediného prekvapenia, tak nedá mi ísť s hodnotením nižšie. V trojke však už skutočne bude potrebný nejaký nápad, inak sa séria vyprchá úplne. CELKOVO: 7/10