nascendi

Už včera pri komentovaní iného Scorseseho filmu som poznamenal, že meno Scorsese vo mne evokuje nožničky. A to i v Taxikárovi, i keď nie až v takej miere, ako u jeho ďalších diel. Taxikár je z mnohých stránok mimoriadny film, ktorého jedinou nevýhodou je jeho nevyrovnanosť. Preto tie nožničky, ktoré by možno obrúsili rozdiely v kvalite jednotlivých epizód. Nie je samozrejme dobré, keď film vidím po štyridsiatich rokoch od nakrútenia, ale na druhej strane nie je zlé vidieť famózny výkon Roberta DeNira v mladšom vydaní, rovnako ako Harvey Keitela a Jodie Foster. New York je znázornený veľmi realisticky. Je to mesto, ktoré ako tak prežíva vďaka svojej štruktúrovanosti. Aj v tomto filme sa musí každý zaradiť, lebo problémy vznikajú až keď sa niekto ocitne tam, kam nepatrí, prípadne chce robiť poriadky s tým, čo sa mu nepozdáva.

Po dlhom čase príjemné prekvapenie z TV filmu, o ktorom som doteraz nič nevedel. Ak boli takýmito filmami zapĺňané bratislavské pondelky, potom sa niet čo čudovať ich popularite aj v západnej časti bývalého štátu. Milan Lasica si excelentne zahral úlohu, ktorá mu sadla, ako keby bola pre neho napísaná. A malé etudy si strihla v jeho kancelárii veľká časť slovenského herectva. Svižná komédia, ktorá pobaví aj po tridsiatich rokoch.

Musím sa priznať, že štvrtú hviezdičku som pridával s váhaním. Videl som v poslednej dobe nejaké filmy, ktoré sa zaoberali posledným vzopnutím starých ľudí, ktorým chcú okoliu dokázať, že boli predčasne vyradení a odpísaní, že ešte v nich drieme energia ktorou chcú a môžu prekvapovať mladšie ročníky. Aj tento film je o tom, ale k jeho výrazným plusom patrí, že je realistickejší, menej prikrášľovaný a dopovaný sentimentalitou než predchádzajúce. Prekvapilo ma tiež, že napriek čínskemu pôvodu filmu môžu byť problémy postáv na plátne blízke aj divákom v Európe, pretože majú generačnú nie lokálne obmedzenú platnosť.

Nie je veľa takých kvalitných domácich filmov, ako sú návratní holubi. A sympatické je, že tú kvalitu neobstarala celá galéria kvalitných hercov, ale aj zaujímavý námet, scenár a jedna z najlepších režijných prác, aké odviedol Dušan Klein. Je to film, ktorý pri každej repríze po pár rokoch pripraví divákovi príjemné prekvapenia, a to aj vtedy, keď si myslí, že ho už pozná dostatočne. Aj keď film nie je iba o alkoholizme, ukazuje ho v podobe, ktorú my, príležitostní pijani nikdy nespoznáme. Pre slovenských divákov nie je prekvapením, že si v ňom zahral Milan Kňažko, ale že ním stvárnená postava sa volá Miloš Lexa.

Prekvapujúco dobrá adaptácia Remarqueovho románu. Prekvapujúca najmä preto, že je americká a napriek tomu, je v nej všetko autenticky špinavé, bezútešné a nezmyselné. Vôbec nie je prekvapujúca, keď si uvedomím, že réžiu snímu obstaral Delbert Mann, ktorého mám zapísaného v spojitosti s filmom Marty, kde rovnako ako v tomto filme zažiaril Ernest Borgnine. Úsporným spôsobom sú do filmu prevedené základné tézy románovej predlohy a prakticky nie sú vidno znaky, ktorými sa odlišujú televízne filmy.

Príjemné prekvapenie po mesiaci priemerných a podpriemerných filmov konečne niečo, čo nakrútil neznámy režisér (pre mňa) s neznámymi hercami (pre mňa). Nakrútil známy, mnohokrát predtým opísaný, či nakrútený príbeh a predsa sa mu to podarilo tak, že ma výsledok zaujal a považujem ho za vydarený. Joseph Gordon-Lewitt zahral svoj part veľmi presvedčivo, jeho partnerke sa až tak nedarilo a možno by iná herečka dostala film ešte vyššie. Mám rád romantické filmy, v ktorých neideálni partneri prežívajú neideálne vzťahy.

Znepokojujúci film nielen o etike novinárskej práce, ale najmä o tom, ako sa v zemi, ktorá sa tak vychvaľuje slobodou a úctou k právu stala bezpečnosť najvyššou a vlastne absolútnou hodnotou. Z toho hľadiska ma oslovila skvelá reč, ktorú obhajca Rachel predniesol pred najvyšším súdom. Aj keď nepomohla. V komentároch sú najrôznejšie názory na výkony jednotlivých hercov. Ja o výkonoch Kate Beckinsale, Very Farmigy a Matta Dillona. nepochybujem. Rovnako nepochybujem o tom, že išlo o film a nie o hru na to, kto prvý príde na záverečnú pointu.

Clavellovu knihu som samozrejme čítal a mám ju vo svojej knižnici, ale aj tak sa nemôžem stotožniť s pohŕdavým porovnaním knihy a filmu niektorými komentátormi. Na prstoch jednej ruky by sa dali spočítať filmy, ktoré prevýšili svoju literárnu predlohu. Veď nejde o nejaké súperenie literatúry a filmu. Kráľ Krysa poskytne zaujímavý zážitok aj divákom, ktorí knihu nečítali. Vďačí za to autentickému prostrediu i postavám a takmer dokumentárnemu prístupu k boju o existenciu, o ktorú vlastne vo filme ide. Dobre sa podarilo vystihnúť živočíšnosť vzťahov, disproporcionáciu väzňov na predátorov a ovládaných naprieč národnostiam a vojenským hodnostiam. Iba schopnosť adaptácie rozhodovala, kto sa vyšvihne hore a kto ostane na spodku. Užil som si tento film a mal som z neho lepší dojem, ako z Mostu cez rieku Kwai a Veľkého úteku.

Letmý pohľad na filmy, ktoré som od Coenov videl napovedá, že patria k mojim obľúbeným tvorcom, i keď žiaden kult to zasa nie je. Fargo patrí k tomu lepšiemu, čo som od nich videl. Obdivoval som vlastne všetko, od krajiny a atmosféry, cez stereotypy správania sa jednotlivých postáv, realistickosť znázornenia, výbornú kameru a ešte lepšiu hudbu až po fakt, že celý nezadržateľný vodopád násilných činov sa spustil aj v skutočnosti. Otázka, prečo potom nedám plný počet hviezdičiek má jedinú odpoveď - Frances McDormand. Nemám proti nej nič ako herečke, ale v tomto filme mi jej postava kombinácie poručíka Colomba a tehotnej ženy v domácnosti jednoducho nesedela.

Vydarený Gabinov film. Ten v ňom nielen skvelo zahral postavu patriarchálne založeného majiteľa statku, ale rovnako ako vzal na seba úlohu vysporiadať sa s heroínodeficitnými dealermi, tak aj sústredil na seba všetku pozornosť. A to bolo dobre, pretože ostatné postavy, aj keď mnohé z nich patria k známym francúzskym hercom popri ňom pôsobili nevýrazne až komparzovo. Plný počet hviezdičiek nemôžem dať, pretože som mal niekoľkokrát problém s uveriteľnosťou príbehu.