nascendi

Chvíľu trvá, než všetko dostane zmysel - tak tieto slová som si vzal pre priblíženie pocitu, ktorý som mal po dopozeraní rytierov. Stúpa počet filmov, v ktorých sa režiséri pohrávajú s miešaním žánrov a ďalšími porušeniami dlho nemenných pravidiel. A pokiaľ to robia minimálne tak dobre, ako A.T. Jensen v tomto filme, dočkajú sa aj kladnej odozvy. Neviem prečo sa mi v určitých momentoch vybavoval Big Lebowski, v iných Nehanební bastardi, ale môžem konštatovať, že v prvých dvoch tretinách som bol takmer bezvýhradne spokojný. Potom to z multižánrovosti prešlo do vážneho tónu, pomalšieho tempa a už to stratilo časť pôvodnej príťažlivosti. Nebudem sa rozplývať nad Mikkelsenovým výkonom, ani vyhľadávať drobné nedostatky. Ide o mimoriadny film, aj keď by mu odo mňa viac svedčalo sedem hviezdičiek v desaťhviezdičkovej škále.

Pred sledovaním som si prečítal pár komentárov z krajných častí hodnotiaceho spektra. Prekvapilo ma, že ma pri sledovaní filmu neiritovala rasovo a nábožensky premiešaná komunita, pretože mi celú dobu chodil hlavou zle riešený problém autistických jedincov, ktorých nevyliečiteľné postihnutie si vyžaduje dlhodobú, kvalifikovanú a drahú starostlivosť. Tú môže a musí poskytnúť iba štát.  Tento film je o skupine nadšencov, ktorí sa pokúšajú suplovať zlyhávajúci štát, ktorý ako v zlom vtipe ešte na nich posiela kontrolu. Nemám rád takéto flekovanie, zbierky, charitu a podobné iniciatívy, skôr som za poriadne vyprášenie zodpovedných. Film sa mi páčil oveľa viac ako falošní Nedotknuteľní, ale nad priemer sa u mňa aj tak nedostal.

Opäť po relatívne krátkej dobe nemám problém so štyrmi hviezdičkami. Videl som film, ktorý sa divákovi zadrie pod kožu. Veľa radosti v ňom nie je, ale ani nemá prečo byť, veď znovuzačlenenie vražedkyne šerifa po odpykanom treste, nie je pre nikoho zo zainteresovaných, a obzvlášť nie pre ňu, ľahké. Našťastie Sandra Bullock prechádza cez všetky úskalia a bez straty desiatky a jej výkon považujem za najlepší, v akom som ju videl. Dokonca vďaka jej uveriteľnému výkonu som bol ochotný tolerovať aj niektoré málo uveriteľné dejové peripetie, či konania osôb.

Kedysi som tento film videl. A pamätám si z neho iba to, že som ho nedokázal dopozerať. Aj dnes to bolo náročné. Mám dosť rezervovaný vzťah k J.P. Belmondovi a v tomto nepodarku nemal šancu zachrániť ani priemerné hodnotenie. Aj keď mal poruke sviežu Sophie. Je možné, že sa na takýchto filmoch diváci kedysi zabávali. Dokonca pripúšťam, že nejaká ich malá časť sa dokáže na tom baviť i dnes. Ale je to fuška.

Bez zbytočných emócií som si dopozeral film, ktorý je mojim rovesníkom. Nezamýšľal som sa nad reálnosťou príbehu, mierou moralizovania, či pokrytectva. Predpokladám, že dnes je situácia takmer opačná. Peniaze sú poistené a bankové úradníčky ich vydávajú už pri sebamenšej hrozbe násilia. Aj spoločnosť už nie je  taká jednotná v odsudzovaní "zbabelosti", ako tomu bolo vo filme. Karel Höger si film pochopiteľne privlastnil a urobil dobre, pretože výkony ostatných boli viac-menej prvorepublikové. Mierne nadpriemerný film bez akejkoľvek pochybnosti.

O Milošovi Makovcovi som vedel akurát to, že niekto taký existoval. Videl som iba jeden jeho film a ani ten si nepamätám. Dúfal som, že Stratenci, ktorí sú pokladaní za vrcholné Makovcove dielo, môj názor trochu vylepšia. Bohužiaľ, videl som opäť iba historizujúce a moralizujúce dielo podľa Aloisa Jiráska, ktoré som v podstate pretrpel. Predsa len ide o starý film neobsahujúci nič, čo by ma zaujalo. Filmoví historici mu určite nájdu nejaké vhodné miesto, ja som mu s veľkým sebazaprením dal tri hviezdičky. A v deň, keď som videl film, zomrel posledný žijúci predstaviteľ - Stanislav Fišer.

Mario Monicelli a Alberto Sordi patria k zvučným menám v talianskej kinematografii. K menám, ktoré mne nezvučia, k čomu prispel aj tento film. Prerod priemerného úradníčka na takmer akčného hrdinu bol málo uveriteľný, ale tvoril hlavnú os príbehu, v ktorom sa to hemžilo vedľajšími, celý dojem iba komplikujúcimi dejovými odbočkami. A keď k tomu pridám ukričanú stredomorskú atmosféru, ostáva mi iba zamyslieť sa nad tým, prečo som tento nie veľmi podarený film nehodnotil iba dvoma hviezdičkami.

Nie som si úplne istý hodnotením voľne interpretovaného životného príbehu certifikovaného znalca bylín, ale nemienim ho meniť. Za zaradenie medzi mimoriadne filmy hovorí obsadenie oboch Trojanov, zručná réžia Agnieszky Holland, silný príbeh človeka, ktorý prevyšoval okolie a bol predurčený k problémom, pričom veľký rozdiel medzi gestapom a štátnou bezpečnosťou som nepozoroval. Ako aj v iných filmoch mi prekážal akcent na Mikoláškovu (údajnú) homosexualitu. Ale po dlhom čase kvalitný "domáci" film, na ktorý sa poskladali štyri krajiny.

Neviem prečo som od tohto filmu očakával, že bude mimoriadny, keď bol romantický (čo je vždy problém), hercov som okrem De Nira nepoznal, môj pôvodný predpoklad, že to bude niečo na štýl Perryho filmu David a Lisa z roku 1962 sa nenaplnil a akákoľvek fyzická podoba Coopera s Koleníkom a tanečnej súťaže s poslednou verziou Star Dance sú úplne mimo. Takže som si film v pohode pozrel, nič ma mimoriadne neprekvapilo, ani nesklamalo, takže som opätovne rád, že existujú širokospektrálne tri hviezdičky.

Keď som pre zaujímavosť načrel do mne neznámych filmov, ktoré ostatní užívatelia umiestnili do prvej tisícovky, nevšimol som si, že najlepší nerovná sa najobľúbenejší. A bol som za tú nevšímavosť zaslúžene potrestaný filmom My sme Millerovci. Komédia je žánrom, ktorý predpokladá, že pri sledovaní filmov zaradených do tejto škatuľky sa divák bude smiať aj bez toho, aby ho šteklili. Problémom tejto akožekomédie podľa mňa je, že je príliš americká. Pri nej si zreteľne uvedomím, že Američania sú naozaj o trochu iní, ako my. Ja som sa nesmial, dokonca som sa naštval, takže dve hviezdičky sú realistickým hodnotením môjho dojmu.