nascendi

Film o tom, že konkurencia v policajnom prostredí neprináša lepšie výsledky a pôsobí skôr kontraproduktívne. Videl som lepši i horšie francúzske filmy s touto problematikou a dlhšie som premýšľal, či ponechať pôvodné štyri hviezdičky. Nakoniec som ich celé zoslabnuté ponechal. Claude Brasseur si film uzurpoval pre seba a urobil dobre, pretože ostatní plnili úlohy sparringpartnerov. Marléne Jobert som neveril úlohu policajtky, ale úlohu príťažlivej ženy áno.

Ďalší z filmov dokumentujúci ako je spoločenstvo ľudí zle organizované. Horšie ako včely, či mravce. Sú tu dva svety - my a oni. Aj celé slávne OSN založené po vojne s veľkými nádejami predstavuje v súčasnosti prebyrokratizovanú a impotentnú inštitúciu, ktorá vysiela tých panáčikov vo vojenských uniformách s modrými čapicami a zákazom strieľať. Každá medzinárodná inštitúcia, v ktorej má Nauru rovnaký hlas ako USA dopadne rovnako. Napadá ma príhoda z II. svetovej vojny, v ktorej upozorňovali Stalina na rastúci vplyv Vatikánu. Stalin sa zamyslel a opýtal sa: "Vatikán? A koľko má ten Vatikán divízií?" Aj celý film odhaľuje rozdielnosť sveta byrokratov, ktorí z mäkkých kresiel sa snažia robiť mocenskú politiku a sveta tých, ktorých vyslali do centra diania, pričom im odňali všetky právomoci a vojenskú silu. Čo je generál bez armády? Veď kdejaký "bojovník" s IQ paviána môže do neho zaťať mačetou, ktorú im poslala priateľská Čína.

Celkom chápem obľubu tohto filmu, aj keď ju ja osobne nezdieľam. Guy Ritchie ponúkol divákom presne to, čo chcú vidieť. Pripravil si scenár zaručujúci, že sa diváci nenudia, aj keď sa vo filme dosť kecá. Ale sú to presne cielené rečičky, ktoré zvyšujú účinok akcie, ktorou sú prekladané. Na rozdiel od môjho trojkového dojmu som dal filmu štyri hviezdičky ako ocenenie veľmi dobrého remesla, ktorým sa film vyznačuje.

Prečítal som si obsah a pustil prehrávanie. Najprv som sa snažil pochopiť, čo tým chce "básnik" povedať, potom som tú snahu opustil, pretože som nič nenašiel. Hľadal som nejaké klady, ktoré by ma obmäkčili v hodnotení, ktoré sa mi črtalo. Nenašiel som. Filmy žánru sci-fi to majú u mňa ťažké, ale tento nie. Nedokážem ho považovať za film žánru sci-fi. Je to paškvil, zlátanina, ktorá nemala byť nakrútená. Ak jedna definícia charakterizuje gýč ako dielo, ktoré predstiera. že je iným a lepším, ako to čím je, tak potom je Pán Nikto excelentným gýčom, ktorý ponúka zamýšľať sa a pritom neponúka nič, čo by za zamyslenie stálo.

Predposledná z grotesiek nakrútených v spoločnosti Mutual je zmesou vydarených gagov, ale aj temnejších tónov, ktoré pripomínali, že Chaplin mal osobnú skúsenosť s prisťahovalectvom a chudobou. Ostávam verný zásade nehodnotiť dokumentárne a krátkometrážne filmy.

Nezdieľam s ostatnými spokojnosť s týmto filmom, ale to vyplýva z môjho rezervovaného postoja k animákom. V animovaných filmoch je možné prakticky všetko. Aj si pokritizovať pokrytectvo, aj ukázať inak neukázateľné a pritom sa pomaly tváriť, že ide o dokument. Ešte šťastie, že existujú tri hviezdičky, ktorými vyjadrujem súhlas s nakrúcaním takých filmov, i keď ich divákom nebudem.

Nemám najmenší problém vyjadriť, že by bolo lepšie, ak by tento paškvil westernu nebol nikdy nakrútený. Western nie je mojim obľúbeným žánrom, ale našiel som si aj v jeho rámci niekoľko skvelých filmov. Ale aj nepodarkov. Náhodne spomeniem Nájomného zabijaka, Shane a Destry. Spoločné s Nájomným zabijakom a Shane má výber nevhodného hlavného hrdinu. Potom už stačí klišé namiesto príbehu, zlé dialógy a naivné herecké výkony, ktoré museli museli vyvolávať rozpaky už v dobe premiéry. Myslím, že tento film mal bližšie k Limonádovému Joeovi, než k poriadnemu westernu.

Prakticky vždy, keď sa domáci tvorcovia snažia o niečo svetové, dopadne to tak, že to na svetové nevyzerá na prvý, druhý ani na x-tý pohľad. Lebo svetové to môže byť iba v prípade, že to je pravdivé, prirodzené a nakrútené so znalosťou prostredia a ľudí tej doby. Sametoví majú dobrý námet, z ktorého sa dalo úspešne ťažiť. Lenže tvorcovia sa spoľahli na to, že keď je to podľa skutočnej udalosti, keď je to atraktívny námet, tak nič ďalšie netreba a odflákli to. Vlastne ma z celého filmu zaujal iba Dolanský a Dlouhý. Tri hviezdičky ponechávam, ako vyjadrenie, že na hodnotovej stupnici je neutrál.

Po vyše polstoročí som si vypočul film, ktorý som kedysi aj videl. Dnes sa už prakticky naň nedá pozerať. Ten film sa tak nevydaril, že ho ani do trezoru nechceli dať.

Zvláštny a zaujímavý film. Asi najlepší, ktorý som od Almodóvara videl. Nemám potrebu rozpisovať sa o kvalitách filmu. Stačí mi spomenúť si v akej pohode a s akým záujmom som sledoval tie spletité príbehy naplnené hlbokými citmi. Pedro Almodóvar dokáže diváka jemne uchopiť a uniesť ho tam, kde je iba divák a režisérovo dielo.