nascendi

Pamätám si moje nadšenie, keď som videl vydarenú adaptáciu prvej časti Dostojevského románu. Druhej som sa nedočkal, čo je nesmierna škoda, pretože obsiahnutie celého diela by zdvihlo moje hodnotenie možno až k plnému počtu. Tomuto torzu nemôžem dať viac.

Summer Holiday bol jedným z povolených filmov, ktorými filmová distribúcia riedila more domácich a ostblockových filmov v kinách. V danej dobe sme to vedeli náležito oceniť a vidieť Cliffa Richarda po The Young Ones aj v ďalšom filme sme považovali za malý zázrak. Ale už vtedy som si uvedomil, že filmy so spevákmi sú predovšetkým o hudbe a hľadať v nich niečo hlbšie, trvalejšie je nezmysel. A populárnej hudby je vo filme dosť, takže nemusím hviezdičkami šetriť.

Postoj k tomuto filmu určujú očakávania diváka. Pokiaľ očakáva kvalitný špionážny thriller s precíznym scenárom, realistickými akčnými scénami, zaujímavým hereckým obsadením a gradujúcim napätím, bude asi sklamaný. Ale pokiaľ očakáva iba zábavu, pri ktorej veľkoryso prehliada nedostatky obvykle prítomné v tejto kategórii filmov, potom bude spokojný, i keď jeho spokojnosť bude prchať ako éter a o mesiac už môže mať problémy s odlíšením tohto filmu od iných podobného zamerania.

Aj u tohto filmu som si musel na reprízu počkať pekných pár rokov. Aj tak som sa dostal iba k verzii s anglickými titulkami, ale keďže obe knihy Kobó Abého mám doma a poznám ich obsah, nemal som problém pripomenúť si niekdajší zážitok a opätovne sa pokochať na príbehu, v ktorom piesok určuje všetko a pritom to nie je o piesku. Tešigaharov film je divácky vďačný tým, že pripúšťa množstvo najrôznejších interpretácií, ktorých autori sa môžu domnievať, že práve tá ich je najsprávnejšia. Súčasne je nevďačný pre tú časť divákov, ktorá si privykla na kratšiu stopáž nabitú akciou. Je sa interpretáciou podobenstiev nezaťažujem, na dĺžku ázijských filmov som zvyknutý a tak jedinou zmenou je zníženie hodnotenia na štyri hviezdičky, čo ešte stále znamená veľké uznanie tomuto dielu.

Capoteho kniha Chladnokrvne je súčasťou mojej knižnice a tak som mohol posúdiť, nakoľko sa Richard Brooks trafil do mojej predstavy. Viem, že som bol spokojný, ale na detaily si už po toľkých desaťročiach nespomínam. Chladnokrvne som odvtedy nevidel a asi už ani neuvidím, lebo televízie vysielajú predovšetkým pre postihnutých Alzheimerovou chorobou, ktorým aj dvojstá repríza filmu prináša rovnaký zážitok, ako premiéra. Nie je však treba strácať nádej. Už o tri roky neskôr sa mi podarilo dostať sa k filmu a potvrdiť si prvotný dojem z neho. Možno je pridlhý, ale iba pre súčasných milovníkov akčňákov, možno má aj iné nedostatky, o ktorých neviem. Ale ten chlad z názvu je prítomný počas celého filmu.

Zábavný a mimoriadne užitočný sprievodca americkou nemou groteskou. Mne, ako zanietenému divákovi grotesiek prekážalo, že kvôli autorským právam, nemohol Robert Youngson siahnuť po všetkom, čo by si zaslúžilo byť v tejto filmovej vitríne grotesiek. A posilnilo môj zakorenený odpor k chamtivcom, ktorí nič nevytvorili, iba zdedili alebo si zakúpili práva a tie im umožňujú odoprieť nám vidieť to, čo bolo určené divákom a nie tým úbohým priekupníkom.

Statočne som celý film dopozeral a teraz by som mal obhájiť moje dve hviezdičky, ktoré znamenajú, že film nemal byť nakrútený. Detské filmy by mali mať fantazijný náboj a mravné ponaučenie. Coco s fantáziou zamieril medzi kostlivcov, čo ma znepokojuje rovnako, ako víťaziaci gangstri, tolerovaní devianti a obdivovaní násilníci. A mravné ponaučenie spočívajúce v téze, že rodina je nadovšetko je viac ako diskutabilné. Všetko ostatné je v poriadku, či už sa to týka vizuálu alebo hudobnej stránky filmu. Mňa však nikto a nič neprerobí na obdivovateľa nemŕtvych postáv, ožívajúcich cintorínov a podobných rekvizít.

Veľmi priemerný diel z prípadov riešených poručíkom losangeleskej polície, ktorý sa s cigarou v ruke pravdepodobne aj sprchuje. Keď sa konečne nabaží obdivu ku kozmetickým laboratóriám a ich fešnej majiteľke, rozlúšti záhadu vraždy nádejného chemika takým nepravdepodobným spôsobom, že som si ho pamätal, aj keď od doby prvého zhliadnutia tejto časti už ubehlo veľa vody.

Zaujímavý a užitočný dokument, ktorý ukazuje, akými peripetiami musela prejsť naša Zem i jej obyvatelia, než všetko dospelo k dnešnej dobe, keď stlačenie niekoľkých tlačidiel choromyseľnými jedincami, ktorí sú u moci, môže urobiť ďalší predel vo vývoji. Ale z dlhodobého hľadiska to bude opäť zanedbateľná epizóda. A to je na dokumente asi najcennejšie, že ukazuje, koľko miliónov rokov trvalo, než meniace sa podmienky spôsobili zmenu hodnú pozornosti. Ako u dokumentov o vesmíre, tak aj u tohto si divák uvedomí, akou zanedbateľnou čiastočkou je a aké smiešne je jeho pechorenie sa za postavením a majetkom.

Vojačik je typický produkt šesťdesiatych rokov. Godard v ňom experimentuje s formou vyjadrenia, prezentuje vlastné videnie sveta, problémy necháva otvorené, vo výrazoch je pomerne chaotický a celým filmom prestupuje absencia zodpovednosti voči konečnému užívateľovi - divákovi. To je spoločné mnohým slávnym režisérom, ktorí sa dve hodiny "nimrajú" vo svojich pocitoch, démonoch a fóbiách, hrajú sa ako malé deti a divák sa buď zmieri s tým, že nič nepochopil alebo pristúpi na režisérovu hru a pokúsi sa interpretovať to, čo si interpretáciu ani nevyžaduje. Celkovo považujem Vojačika za inertný film, ktorý prejde mojou mysľou bez toho, aby zanechal nejakú stopu.