nascendi

Moje predsavzatie pozrieť si väčšinu filmov z domácej produkcie, ktoré miestna komunita zaradila do prvej tisícky, nezačalo najlepšie. Andula vyhrála predstavuje typický prvorepublikový film, v ktorom chýba výrazná herecká osobnosť. Hugo Haas s jeho "prkenným" prejavom a neprirodzene deklamovanými vtipmi ju nemohol predstavovať. Obávam sa, že ani pri ďalších pokusoch neobjavím nejaký skrytý filmový poklad, na ktorý som doteraz nenaďabil.

S veľkým sebazaprením som dopozeral film, ktorý ma ničím nezaujal a tým, čo bolo v ňom nudné a nadbytočné ma aj  rozladil. V prvej časti som sa nedokázal zorientovať a vo zvyšku filmu som si prial, aby to tak aj zostalo. Škoda dvoch hodín.

Je možné, že ide o priemerný, možno až nadpriemerný film. Problém je v tom, že som ho nedokázal dopozerať. Akonáhle zacítim faloš a pózerstvo, všetky ostatné prednosti strácajú pre mňa hodnotu. Som poznamenaný filmom Griffin a Phoenixová (originálom z roku 1976), ktorý nastavil nedosiahnuteľnú úroveň a aj keď som videl niekoľko ďalších filmov z problematiky osôb postihnutých nevyliečiteľnými chorobami, dotiahli to aspoň na nadpriemernú úroveň, čo sa tomuto filmu v mojich očiach nemôže podariť.

Keď som si vyberal, ktoré filmy z tisícky vygenerovanej užívateľmi ČSFD som ešte nevidel a vidieť by som chcel, prehliadol som rozdiel medzi "najlepšími" a "najobľúbenejšími". To bola moja prvá chyba. Druhou bolo, že som podcenil empirické pravidlo, že "dvojka" býva iba výnimočne rovnakej kvality, ako "jednička". Dve chyby, dve hviezdičky. Z obľúbeného žánru sci-fi  je pôvodný Matrix osamotený ako Jakeš v plote. A žiaden ďalší z pokračovateľov sa pri ňom nevyskytne.

Sledovanie tohto filmu predstavovalo pre mňa nepríjemný zážitok. Sorentino mi nielenže pripomenul svoje najhoršie filmy, ale aj najhoršie filmy Felliniho. Vo všeobecnosti neznášam namyslenosť niektorých režisérov, ktorí si za cudzie peniaze nakrúcajú svoje radosti i boliestky, pričom je im úplne jedno, či výsledné dielo zaujme aj niekoho iného ako ich. Ak by som mal jedným slovom charakterizovať práve dosledovaný film bude to - galimatiáš.

Kedysi som tento film videl. A pamätám si z neho iba to, že som ho nedokázal dopozerať. Aj dnes to bolo náročné. Mám dosť rezervovaný vzťah k J.P. Belmondovi a v tomto nepodarku nemal šancu zachrániť ani priemerné hodnotenie. Aj keď mal poruke sviežu Sophie. Je možné, že sa na takýchto filmoch diváci kedysi zabávali. Dokonca pripúšťam, že nejaká ich malá časť sa dokáže na tom baviť i dnes. Ale je to fuška.

Keď som pre zaujímavosť načrel do mne neznámych filmov, ktoré ostatní užívatelia umiestnili do prvej tisícovky, nevšimol som si, že najlepší nerovná sa najobľúbenejší. A bol som za tú nevšímavosť zaslúžene potrestaný filmom My sme Millerovci. Komédia je žánrom, ktorý predpokladá, že pri sledovaní filmov zaradených do tejto škatuľky sa divák bude smiať aj bez toho, aby ho šteklili. Problémom tejto akožekomédie podľa mňa je, že je príliš americká. Pri nej si zreteľne uvedomím, že Američania sú naozaj o trochu iní, ako my. Ja som sa nesmial, dokonca som sa naštval, takže dve hviezdičky sú realistickým hodnotením môjho dojmu.

Som síce rád, že aj tento film si našiel vďačných divákov, ale ja k nim nebudem patriť ani náhodou. Nenašiel som pre to jediný dôvod práve tak, ako som nenašiel jediný dôvod, aby som písal niečo ďalšie.

Pri tomto neuveriteľne hlúpom a príliš americkom filme som sa nezamýšľal nad množstvom ocenení, ktoré získal, ani nad hodnoteniami väčšiny mojich sledovaných užívateľov, ale nad tým, či tie dve hviezdičky nie sú mojej dobrosrdečnosti a nekonfliktnosti. Pri filmoch z Ázie mám často pocit vzájomnej odlišnosti našich kultúr. A pri tomto filme takisto.

Bizarný, predvídateľný a neuveriteľný príbeh, ktorý je údajne nakrútený podľa skutočnosti ma nielenže nezaujal, ale dokonca nahneval, pretože niekto kalkuluje s mojou naivitou a to nemám rád. Ária Čo-čo-san patrí medzi moje najobľúbenejšie, aj keď od odmietača opier to nevyznieva príliš pochvalne. Pochvalne sa môžem vyjadriť o herectve Jeremyho Ironsa a to je asi tak všetko, čo ma na filme nenahnevalo. Bol to štvrtý Cronenbergov film, ktorý som videl a prirodzene aj posledný, pre nedostatok záujmu.