Jozef Mak

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. (08.01.2022)

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Bebjakův filmový výlet na slovenskou dědinu 19.století podle románu Jozefa Cígera Hronského byl řemeslně, herecky, atmosféricky a obrazově výborný ( v kontextu slovenské tvorby špičkový ), ale sledovat hlavního hrdinu, jehož život je jen sled utrpení a neštěstí a pokud měl pozitivní chvilky, tak jen proto, aby ta další rána ještě víc bolela, to není pro slabší povahy. Utrpení jako cesta v lyrickém obalu. Herecky všichni skvělí, ale Bárdos a Kvantiková, která se rozehrává do větších a větších rolí , hvězdami večera. (02.01.2022)

J. C. Hronský bol zakázaný autor. Jediné knihy, ktoré boli súčasťou našej knižnice, boli krásne rozprávkové príbehy „Smelý zajko“ a „Smelý zajko v Afrike.“ Viac jeho diel som dlho nepoznala a aj dnes je divné čítať o politických postojoch autora, kvôli ktorým radšej po vojne opustil Slovensko. O to zaujímavejšie pôsobí jeho román Jozef Mak. Osobne by som ho zaradila medzi prvých päť najlepších diel slovenskej literatúry. V tejto – filmovej podobe však tiež nebol vôbec sklamaním. Naopak. Po dlhej dobe hodnotím takto vysoko slovenský film. Príbeh netreba podrobne opisovať. Jozef Mak – jeden z milióna. Mohlo by sa zdať, že od narodenia ho stretáva len samé nešťastie, ale z môjho pohľadu je to inak. Ide o neuveriteľnú schopnosť každého človeka aj napriek okolnostiam ráno znova vstať a žiť svoj život najlepšie, ako dokáže. Ľudská vôľa ako najpevnejší materiál? Dielo teda vyznieva v závere optimisticky. Pozitívne hodnotím aj herecké výkony, hudobné pozadie a zábery zo slovenskej prírody, ktoré potešia oko. (11.01.2022)