Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 798)

plakát

Nocturna (2020) 

Horor o konkurenčnom boji dvoch sestier, ktorá je väčšia umelkyňa. Tá mladšia je však psychicky labilná, takže niet sa čomu diviť, že sa jej tam objavujú svätožiary a podobné sračky. Zahrané to bolo ešte relatívne presvedčivo, ale najlepší na filme je tak či tak poster. Pre mňa minimálne hororové, nudné a nezaujímavé takmer od začiatku do konca (vlastne len s výnimkou krátkeho úvodu, ktorý ešte vkladal nádeje).

plakát

The Special (2020) 

To bol zase scenár. Tajomná debnička s gloryhole :-) Pôjde najmä o to, čo sa v nej skrýva, keď "to" dokáže uspokojiť každého muža. Vrátane priblblého hlavného hrdinu, ktorý sa na tom veľmi rýchlo stane závislým. Je síce od začiatku jasné, že to s ním asi nedopadne moc dobre, v každom prípade som doteraz v žiadnom horore nevidel, aby niekoho postihol až takto krutý osud. Pobavilo najmä ako niečo netradičné a zaujalo najmä záverečnými maskami. Neviem, či niečo také odporúčať, ale mne sa to o niečo viac páčilo ako nepáčilo.

plakát

Blind (2019) 

Toto bola skôr taká slasherovská romanca medzi slepou herečkou a maskovaným psychopatom. Žiadna zbesilá, napínavá či akčná jazda, nie nie. Skôr si to tak pekne pomaly plynie, herečka je kvôli strate zraku deprimovaná a potrebuje oporu, púšťa si tam romantické šlágre a tancuje jedna radosť, zatiaľ čo on sa okolo nej len tak motká bez toho, aby o tom vedela. A popri tom samozrejme odkrágľuje pár nepodstatných chudákov, aby to ten horor bol. Walz nám očividne vyspel a z jeho poloamatárskeho nemeckého brutálneho snuff / torture porna sa odrazu vykľul asi jeho najvyspelejší snímok, v ktorom sa síce s gore šetrí, ale po hereckej, vizuálnej či hudobnej stránke je to úplne iná liga. Nie že by bol rozpočet filmu nejako extra veľký, ale má to aspoň úroveň a dokonca aj scenár. Len zase mne chýbalo to poriadne gore, asi sa nedá mať všetko.

plakát

The Curse of Audrey Earnshaw (2020) 

Nenápadný, súčasne aj trochu zvláštny čarodejnícky kúsok o osamelej pobožnej komunite v časoch hladomoru. Len jednej jedinej farme sa darí. Prečo asi? Navyše, matka so svojou prekrásnou dcérou s nadprirodzenými schopnosťami a čiernou mágiou spôsobia chudobným rodinám poriadne peklo, hynie dobytok a pribúdajú samovraždy. Jeden z tých ťažšie stráviteľných filmov - pomalším tempom a atmosférou trochu pripomína podobne kvalitné či tématicky ladené The Wind / Hagazussa. Hoci nás nečaká horda gore či ľakačiek, neznamená to, že by nevzbudil zvedavosť a mňa pri obrazovke bez problémov udržal (možno budem jeden z mála). Len si nie som istý, ako dlho sa mi udrží v pamäti.

plakát

Alone (2020) 

Dva mesiace po vydaní kórejského #Saraitda tu už máme jeho americký remake. Originálnu verziu nepokladám za nijaký prelomový horor, ale solídna žánrovka o infikovaných s poctivými maskami a akým takým napätím to rozhodne je. Americká verzia zaostáva snáď úplne vo všetkom. Nie je to už ani zaujímavé, ani veľmi napínavé, masky nakazených sa vôbec porovnávať nedajú. Dopozerať sa to možno dá, ale je to rovnaká zbytočnosť ako väčšina remakov.

plakát

A Werewolf in England (2020) 

Charlie pritvrdzuje. Scenár tradične nula, herci podľa očakávania nič moc, a s rozpočtom si tvorcovia veľkú hlavu ako vždy nerobili, no na druhej strane som cítil tak obrovský fanúšikovský zápal, ako už dlho nie. Niekto môže namietať, že masky patria kamsi do minulého storočia, no ja v tom vidím poctivú prácu, ktorá sa oplatila. Krvi a gore je maximum, humoru taktiež (vrátane toho fekálneho), film je nabitý akciou, a áno, je to tak debilné, až je to dobré. Neočakávam, že inteligencia hororov tohto režiséra sa niekedy vyšplhá do kladných čísel, ide len o to, ako sa k tomu divák postaví - a kto sa nad to nedokáže povzniesť, nemusí sa ani namáhať. Podľa môjho názoru najlepší Charlieho film. Viac už do toho dať nemohol.

plakát

Hunted (2020) 

Ďalší prírastok do môjho obľúbeného hororového žánru, ktorého sa asi nikdy nepresýtim. Lesný survival, v ktorom dvaja chumaji unesú peknú blondínečku, aby sa s ňou pobavili, no cestou majú autonehodu a môže sa začať lesná naháňačka. Pred pár rokmi tu už bola francúzsko-belgická spolupráca vo fajnovej pecke "Revenge", a som veľmi rád, že pokračuje, pretože toto je niečo podobné, iba v inom prostredí. Postavy sú podarené - jeden z nich je úplne vyšinutý vraždiaci magor, ten druhý je mentálne retardovaný a ukvičaný trpiteľ, z hlavnej hrdinky je spočiatku lovná zver, avšak veľmi rýchlo sa mení na lovca, keďže jej pomáha aj samotná matka príroda. Film je prekrásne nasnímaný, s detailnými zábermi živočíchov, sem tam prekvapí niečím nečakaným, v záverečnej tretine je to už viac komediálne, ale v podarenom zmysle. Pridať na brutalite a bolo by to za 5.

plakát

The Reckoning (2020) 

Mladá žena nedala po smrti manžela zašukať, a tak bola obvinená z čarodejníctva a musela podstúpiť nejaké to mučenie. Neil Marshall prekvapil, iba si nie som istý, či úplne pozitívne. Žánrovo som totiž očakával len čistú stredovekú rezačku, a napokon tam tej rezačky bolo asi najmenej. Ten film obsahuje strašne veľa chýb, dokonca som mal pocit, že tvorcovia to buď nemyslia vážne, alebo sú pod vplyvom niečoho. Ženskú bičujú, prepichujú jej nohy, rozmetajú jej piču olovom tak, že je krvavá od hlavy po päty, a popri tom ešte dokáže chodiť a bojovať, čím ju mučia viac, tým sa tvári drsnejšie, čím dlhšie chrápe v zablatenej cele, tým má dokonalejší účes. Proste pičovina na mraky, ktorá by sa dala obhájiť len tým, že jej sám Satan dodával silu, hoci aj to by bolo len chabé vysvetlenie. Režisér sa mal radšej rozhodnúť, či z nej chce mať amazonku alebo trpiteľku, dokopy to nejde. Čo sa týka hereckých výkonov, tak najviac ma presvedčila žena, ktorá bola spálená od hlavy po päty, nikomu inému som neveril. Najhorší bol černokňažník, ten keby ma mučil, tak sa asi urehocem na smrť – už len z tých jeho fúzov. Prečo teda také vysoké hodnotenie? Pretože tvorcovia vynikajúco zmixovali viaceré hororové žánre, pretože film počas prvej polovice priniesol kvalitné duchárske zjavenia a dalo sa aj slušne zľaknúť, pretože prostredie a hudba boli na 100% a visiace či rozkladajúce sa mŕtvoly po uliciach potešili, pretože vízie so Satanom mali dokonalé masky a pokiaľ došlo na gore, opäť to bola paráda. Na škodu veci sa ním ale dosť šetrilo, najmä pri scénach mučenia bolo takmer všetko mimo záber, čo nepochopím. Za mňa napriek všetkému zábavný film, pokiaľ to budem hodnotiť len ako fanúšik. Intelektuáli ho tak či tak zakopú pod čiernu zem a hodnotenia budú najskôr poriadne kontroverzné.

plakát

Svatá Maud (2019) 

Tento horor je žiaľ pre mňa miernym sklamaním, čakal som totiž akciou nabitý snímok o exorcizme, no opak je pravdou. Vlastne sa tam toho veľa nestalo. Väčšinu času totiž sledujeme jednu sfanatizovanú husičku, ktorá sa snaží svoju smrteľne chorú pacientku obrátiť na vieru. Až v záverečných minútach konečne dôjde k niečomu zaujímavejšiemu. Myslím ale, že to mnohým stačiť nebude. Našťastie má film aj viaceré svetlé stránky: Hlavná protagonistka hrá výborne, tá jej svetecká posadnutosť diváka nijako neubíja, jej mimika tváre a niektoré činy dokážu dokonca dobre pobaviť (stretnutie v bare vedie). Keby sa ešte prepalcovala krížom, možno by som hviezdu prihodil.

plakát

Sing-Su (2018) 

Jediná ázijská krajina, ktorá dokáže nakrúcať horory o exorcizme, je Indonézia. Tá sa dokáže na tých maskách vyšantiť tak, že to má úroveň. Ale komerčný horor na túto tému z krajín ako Japonsko, Čína, Kórea alebo Thajsko, to by som okamžite bez mihnutia oka zakázal. Síce, ich to možno baví, pre Európana hotová katastrofa. Žiadne masky, žiadne gore, nič. Iba trocha makeupu, biele čočky na oči, a už môžu posadnutí šikmáči lietať po stenách. Technicky to dokážu nakrútiť celkom pekne, to jediné sa im dá uznať, ale efekt to nemá žiadny, nie je to ani desivé, ani zaujímavé.