TERRORDROME

Už len ten ohavne zlátaný názov presne vystihuje o čom celý film bude. Režisér a scenárista v jednej osobe Craig Moss síce ani náhodou netuší čo robí, ale robí to s šialene fanatickou vervou, nepríčetne sa rehotajúc nad "geniálnymi vtipmi" čo vymyslel. "Humor" tejto "paródie" na duchárske filmy je z väčšej časti založený na tom že je proste úplne od veci nemá žiadnu pointu a nedáva žiadny zmysel. Prečo býva v dome oproti Abraham Lincoln lovec upírov a flirtuje s dcérou ústredného páru, prečo je ten zlý duch Bane z Temného Rytiera, prečo tam zrazu nabehnú nejaké nadržané lesby a prečo je v izbe tá mexická kapela?! Pretože si režisér myslí že čím nezmyselnejšie veci spojí dohromady, tým treskovitejšia sranda to bude. Samozrejme sa mýli a miesto smiechom roztrhaných bránic to spôsobuje maximálne chronické prevrátenie očí. Zbytok vtipov potom obnáša hlavne šukanie, húlenie a homosexuálneho hispánca v baletnom kostýme. Zasmial som sa snáď len na scéne keď trpasličí exorcista vyháňal démona hudbou z Krotiteľov Duchov a posadnutá osoba reagovala prdnutím. Proste úžas!

Ak som to správne pochopil, tak vláda vytvorila nejakých omega cyborgov (vlastne sú to ľudia s Matrixovským portom na krku ), ale z nich sa potom stali rebelanti a tak na nich poštvali jedného super prototypa aby ich zničil. O to však príliš nejde, lebo väčšinu času sa film len rozbieha a rozbieha a potom skončí. Miesto sľubovanej akčnej zápletky je to skôr pohľad do bežného dňa postapokalyptickej budúcnosti, kde malátny otrhanci v asi dvoch búdach neustále pofajčievajú, prípadne harašia. Tento film buďto sponzorovala nejaká tabaková spoločnosť, alebo padla polovica rozpočtu na cigarety. Občas vojdú do obrazu aj dvaja búchači a niekomu zlámu kosti, čo znie ako praskanie suchého raždia. K dobru by sa dali prirátať nejaké fóry, ako keď sa zistí že jeden z dvoch dedov čo sedia na pohovke je mŕtvy a nezaplatil nájom, alebo ten putovný kondóm. Asi po hodine fajčenia sa sexuálne frustrovaný vozíčkar konečne odhodlá nechať prerobiť na robota so strieborným suspenzorom, čo mu to asi veľmi nepomohlo. Protokol mu káže zabiť posledného "omegu", preto vytiahne zbraň z trúby ( fakt ) a ide niekoho picnúť. Pár ich picne, potom ho však svedomie doženie, dá si dole prilbu a zdochne - koniec.

Úžasne (s)prostoduchá postapokalyptická nonstop márovačka s maximálne dvojminútovými prestávkami, aby sa hrdinovia aspoň napili vody. Scenár netreba, zápletka je odbitá obligátnou hláškou " teraz sa chcem pomstiť" a pár zvratmi ktoré nemajú iný účel než nasmerovať "dej" k dalšej bitke. Nikto sa tu s ničím neserie, dejisko tvorí kúsok púšte, skandujúci dav pri turnajoch pár otrhancov a Cynthia Khan sa behom minúty zmení z hipíčky v tunike a sandáloch na bojovú mašinu v elasťákoch a koženej bunde. V závere má hrdina slabú chvíľku keď ujde pred rozhodujúcim zápasom a než stačí v nasledujúcej, asi minutovej scéne povedať prečo, už mu záporák stihne uniesť a umučiť kamoša a naaranžovať jeho mŕtvolu tak aby to vyvolalo požadovaný "ááárgh-idem si po teba" efekt. Okrem akcie je tam aj pár hlášok a vtipov, trebárs ten černoch ako nadával autu čo nechcelo štartovať, alebo zhúlenecky sa rehotajúci organizátor zápasov s kúpacou čiapkou a kraťasmi zo staniolu. Samotná choreografia súbojov je stavaná skôr na kvantitu než kvalitu, proste len kopať-kopať-kopať. Tým pádom bohužiaľ aj Cynthia pôsobí vcelku drevene, o hlavnom plešatom búchačovi nehovoriac. Ale záporák menom Mainframe je fajn štrbavý srandista.

Pyun síce natáčal v Bratislave viacero filmov, ale v tomto účinkoval vtedy ešte populárny Christopher Lambert a tak o tom písali reportáže v novinách, na čo sa dobre pamätám. Je to také klasické béčko, kde sa policajný tým naháňa so šialeným nakazeným mutantom po pivniciach a kanáloch predapokalyptického roku 2017. Hlavne úvodná prechádzka zamorenou nemocnicou plnou mŕtvol a prezentácia pouličného chaosu celkom navnadí, ďalej sa to už prenesie do podzemia kde hrdinovia mátajú v tme, lezú šachtami, padajú na hubu a občas nájdu nejaké to vysiace oko. Plus mutant zmáruje jednu extra príchodziu skupinu skafandrákov a potom zavesí Lamberta a Natashu za nohy, aby im mohol pred ksichtami mávať nožom. Žiadna sláva, ale v rámci žánru sú ďaleko horšie a hlavne v porovnaní s režisérovými predchádzajúcimi a aj nasledujúcimi výprdmi ultra lacnej demencie je to dokonca dosť dobré, alebo aspoň slušne a dynamicky natočené, celkom krvavé a herci nepôsobia že im je všetko u riti. Takže za mňa dá sa.

Vlastne prvý Pyunov vstup na pole čistého hororu a hneď pokus o Lovecrafta. Je jedno že poviedka Cool Air sama o sebe nie je žiadny zázrak, lebo táto "adaptácia" je sotva film, skôr predčítaný text doplnený figurantmi ( zámerne nepíšem hercami, lebo to by niekto z nich musel hrať ). Keďže rozpočet bol niečo medzi 5 až 10 dolármi, atmosféru sa to snaží budovať pomocou hrdinovho vnútorného monológu popisujúceho jeho myšlienky a pocity, čo sa mu samozrejme vôbec nedarí, pretože v obraze sa deje úplný prd. Predovšetkým druhá polovica ( celé to má bez záverečných titulkov 70 min ) je natočená štýlom že dve postavy sedia/ležia v miestnosti, prakticky bez pohybu a "rozprávajú sa". Je to v úvodzovkách, pretože oni otvárajú ústa, ale počuť len hrdinov voiceover ktorý nám referuje o čom postavy práve hovoria. Tiež vám to príde ako úplná kokotina? Asi dva-tri razy dôjde na "akciu", čo je opäť v úvodzovkách, lebo ide o to že napr. ženská vojde na schody, zapotáca sa a druhá žena ju podoprie, pričom je to neskutočne dramaticky spomalené takmer až na bullet time úroveň, prípadne ešte doplnené blikaním aby bolo jasné že ide o brutálny nervák. No nesmejte sa, Pyun v novom tisícročí stále dokáže podliezť latku ktorú už predtým zakopal hlboko do zeme. Ak som pri Omega Doom písal že je to úplné dno, tak tu je to dno už prerazené a za ním je nekonečná bezodná priepasť, čím sa tento film paradoxne predsa len nejako približuje Lovecraftovým víziám.

Po Nemesis 3 a 4 by si človek pomyslel že tá kvalita už nemá veľmi kam klesať, ale Albert dokázal že kde je vôľa, tam je cesta a vypotil chobotovinu tak nudnú, hlúpu a nezmyselnú až mi to vyrazilo dych. Pritom prvé zábery na ulice plné mŕtvol celkom navnadili, lenže potom sa dej uvelebí na tom jednom nádvorí plnom dementných androidov, ktorí nemajú na práci nič iné než len postávať za oknami a čučať na Rutgera Hauera, hrdinného cyborga s debilným úsmevom a čiapkou, ako chodí do pivnice a zasa naspäť. Skoro nič sa tam nedeje, postavy sa väčšinu času len rozprávajú priškrtenými hlasmi ( za neustáleho otravného bzučania servomotorov v ich artritických cyberkolenách ) a príležitostná akcia sa odohráva štýlom že Hauer po protivníkovi niečo hodí a on skape. Vážne, počas filmu si kľudne môžete na pol hodinu či dlhšie odskočiť a po návrate sa film akoby vôbec nepohol, dokonca by ste mohli odprisahať že je tam stále tá istá scéna. Filmu veľmi nepomáha ani komický element v podobe ukecanej odseknutej hlavy zvanej "Hlava", ktorá stále príde o telo. To už bol lepší ten zapárajúci cyberčernoch čo "Hlave" stále robil zle. Pár absolútne otrasných svetelných digi efektov pre istotu radšej ani nekomentujem. Dodatok - ľudia tvrdia že Hauer je tu nejaký tučný, čo som si ja nejako nevšimil, ale na tom prd záleží lebo Omega Doom predstavuje zrejme najhlbšie a najzúfalejšie dno postapo žánru.

Pyun tentoraz skombinoval kickbox s cyborgami a vyšiel mu z toho kickbox cyborgov. Jediný kickbocujúci 100 percent mäsový necyborg je hrdina, ktorérmu uniesli frajerku aby ho prinútili kickboxovať s hajzlom čo sa nechal po zahanbujúcej porážke cyborgizovať a teraz je z neho kickboxujúce supercyberhovado na baterky. Aspoň si to myslím, lebo v reklame na spoločnosť zaoberajúcu sa prerábaním ľudí na mašiny bolo dole napísané - batérie nie sú priložené, čo bol zároveň jeden z dvoch vtipných okamihov filmu. Ten druhý bola scéna keď hrdinu prepadli na ulici, jeho bezvládne telo miestne deti vyzliekli donaha a on potom behal po New Manille ( dej sa odohráva v roku 2019 ) s holou riťou aby stihol odvoz na turnaj. Samotné súboje boli prevedením celkom slušné (samozrejme žiadny Boyka, k tomu mali amíci vtedy ešte ďaleko ), s drôty odhaľujúcimi fatalitami navrch a ich najväčším problémom bola šupácka kamera a strih. Film ale postráda tradičnú gradáciu, pretože hrdina v ringu nikdy nezakolíše, suverénne zmasakruje každého implantátmi plneného borca a to vrátane toho hlavného ( Gary Daniels s nebesky modrými cyberočami ), ktorý si po všetkom tom machrovaní a propagačnej démonizácií vo finále vlastne ani neprdne. To samozrejme otvára diskusiu o tom na čo je to cybervylepšovanie vlastne dobré keď ich aj tak jeden úplne nevylepšený maník všetkých bez problémov zrúbe ako cigánčatá. Ale kto by asi hľadal logiku vo filme od Pyuna, že? Dej doplňuje aj pár podivných zvratov a cameo Tima Thomersona s červenými vlasmi a dlhým nechtom. Ono sa to pozrieť dá a človek si pri tom ani moc netrhá vlasy, ale o chvíľu už ani nevie čo to pozeral.

Asi jediným , aj keď pochybným, kladom tohto pokračovania je fakt, že vďaka nemu vyzerá to predošlé o niečo lepšie. Ak teda bola dvojka nudný a nevzrušivý, ale aspoň odsýpajúci sci-fi akčák, tak trojka je brutálne nemohúca retardovaná sračka, lebo režisér už nemá v rukáve absolútne nič okrem úporne komickej/komicky úpornej snahy natiahnuť toto nič akýmkoľvek spôsobom na vytúžených 80 minút. Prvá pol hodina je tak odjebaná prívalom flashbackov, keď sa hrdinka potáca dokola okolo auta a neustále vidí modré zášlehy alias spomienky čo sa jej vytratili po nejakej nehode, pričom ju záporák ( o ktorom nevie že je záporák ) očumuje lejzrovým pohľadom. Ďalší dej sa po rozpamätaní odohráva v retrospektíve a spočíva hlavne v tom že sa niekoľko postáv opäť motá hore a dole okolo jednej až dvoch budov v púšti, kecajú hovadiny, občas po sebe vystrelia a potom zasa kecajú. Akcie je tentoraz moc nie je a ani to málo za nič nestojí, snáď by som vyšťúral len ten záber keď hrdinka vyhodí záporáčku cez okno na poschodí a potom na ňu skočí a dupne. Scenár je blábol, akcia na prd, pobehovanie von a dnu z jednej budovy nezmysel, dokonca aj tie zeleno svietiace oči cyborgov sú smiešne až hrôza ( alebo hrozné až sranda ). Hrdinka Alex ešte stále neukáže kozy len zadok a v roli záporáka sa vracia Tim Thomerson z jednotky ako druhá verzia samého seba. Z biedy to tak trochu vytrhávali jeho dve pomocníčky s blond parochňami a podvratným humorom, ktoré boli čosi ako sebeparodický prvok. Poznámka - všetky ženštiny vo filme majú naolejované bruchá plné tehličiek. No a nakoniec to už tradične dorazili záverečné titulky "navnaďujúce" na Nemesis 4... jaba-daba...!!!

Takže svet ovládli cyborgovia a jediné čo ich môže zastaviť je dieťa so špeciálnou DNA, ktorého matka čórne stroj času a odvezie o 20 rokov späť. Tu dievčina vyrastie medzi vychrtnutými africkými Masajmi do podoby nabublanej überženy pred ktorou by ovisol aj Rambovi. V tomto diely ešte Sue Price neukazuje kozy, maximálne zadok, ale aspoň má lietajúci lejzrový supernôž. Po nejakých kmeňových roztržkách s hysterickým krovákom si to na scénu prisere Nebula, ťažko ozbrojený a ťažko stupídny zabijácky robot z budúcnosti. Zvyšok filmu je teda naháňačka púšťou a ruinami s Ne-bulom ktorý killuje na čo príde ale taktiež to sám stále schytáva, takže jeho samoopravný systém musí túrovať až sa roztápa. Akcie nie je málo, strieľanie výbuchy a tak, ale je bohovsky nezáživná a plná ukrutne hnusných trhaných spomaľovačiek. Ono je tridsaťdva čo sa práve deje, divák aj tak zíva, snáď s výnimkou scény kde horiaci Nebula a hrdinka so živým nárazníkom v podobe jedného úbožiaka naraz skočia z vybuchujúcej veže. Takto nejako sa dej doprdká až do konca a nezabudne prisľúbiť ďalší diel. Ten som videl a absolútne si ho nepamätám, čo vo mne vzbudzuje hrôzu.

V deväťdesiatom treťom bola počítačová animácia a virtuálne svety niečo nové a ja som to žral, ale toto ma nebavilo vtedy ani teraz, lebo srajda ostala srajdou. Príbeh o vražednej videohre kde hráči skejtujú Wolfensteinovskou chodbou, prenasleduje ich žltá guľa a keď vybafne lebka, tak v skutočnom svete urobia "PUF" a ostane po nich len obláčik smradu. Samozrejme sa nájde pár hrdinných tínedžerov čo sa postavia digitálnemu psychopatovi v jeho vlastnom svete aby mu víťazne hodili do ksichtu... no neviem čo to bolo, nejaký bazmeg s drôtmi predstavujúci jeho dušu alebo tak nejak. Ťahákom filmu majú byť predovšetkým sekvencie z kyberpriestoru, k čomu až na nejaké prvotné nesmelé vsuvky dôjde hlavne v záverečnej dvadsaťminútovke, kde hrdinovia musia prekonať 7 dosť nudných levelov. Grafika Arkády je aj po zohľadnení roku výroby kostrbatá, hnusná a hlavne zúfalo bez nápadov, či už scéna s ružovo nasvieteným smetiskom a pyramídami, alebo finálny level kde okolo "mozgu" postáva pár údesných hračkárskych robotov. V rámci ferovosti však treba do protokolu poznamenať, že síce taký Terminátor 2, alebo jurský park mali už v tej dobe revolučné CGI, ale taktiež rozpočty zďaleka presahujúce Pyunovo celoživotné dielo. Ja som len čakal kedy Startrekovský John de Lancie konečne luskne prstami a udeje sa niečo celkom iné, lenže ten hajzel neluskol.