TERRORDROME

Návštevníci sú späť, takže hurá... alebo nie? Trojka pokračuje presne tam kde sa skončilo pred 18-timi rokmi, pričom je elegantne vysvetlené prečo naraz vyzerajú Godfrua a Žakuj staršie. Na úvod brutálny masaker v lese, gilotína a toxický jebák čo vyžral parkety. Potom Godfrua vyhlási že dosadí kráľa späť na trón, takže divák logicky očakáva útok magorov na bastillu, lenže na to sa rýchlo zabudne a zvyšok filmu by sa dal popísať ako scéna na zámku, scéna v hostinci a scéna v hoteli, kde veľa nepodstatných postáv drísta hystericky naspeedovaným tempom, pričom väčšina z toho buď nie je vtipná, alebo sa muselo niečo stratiť v preklade, lebo som miestami nerozumel o čom vlastne práve točia. Zúfalo ubudlo fyzického humoru a film sa tak spolieha len na svoju nekonečnú ukecanosť. Ak pominieme nejaké to prdenie a zbieranie konských bobkov na podpal, tak podarenejšie vtipy sa väčšinou týkajú toho že návštevníci zo stredoveku strašne smrdia, čo celý film samozrejme neutiahne. Najpamätnejší fór druhej polovice filmu je vlastne tá vlajka na hrade. Jean Reno bol bohužiaľ degradovaný na obsmŕdača čo sa motá niekde v pozadí a sem tam niečo povie ( jeho najvtipnejšia replika za celú stopáž je univerzálna odpoveď - "rozhodne" ). Vekom nakysnutý Clavier má aj medzi všetkou tou kvíliacou eskadrou neprekvapivo najviac priestoru a snaží sa o sto osem, ale ani on nedokáže vyčarovať ukrutnú zábavu len tým že stále po každom opakuje a vykrikuje - Hurá, nie je to cirkevné"! Za celú stopáž sa toho udeje strašne málo a potom zrazu naskočí narýchlo uplácaný záver, ktorý opäť nič neuzatvára. No neviem, strašne som chcel aby to bola veľká sranda, ale vyšlo z toho len občasné uchechtnutie a väčšinou nie nahlas. S rehotajúcou sa sálou na Deadpoolovi sa to nedalo porovnať.

Čakal som síce psychotropnú podivnosť, ale priznávam že story o medzihviezdnej dievčenskej kapele, ktorá počas cesty vesmírom stroskotá na púštnej planéte bola na mňa asi príliš silná mrda. Po väčšinu zostávajúceho času potom sedia vo vraku a tlachajú, čo nie je nič než obyčajná nuda aj keď sa okolo poflakuje nejaký zubatý opočlovek. Manažér kapely medzitým stretne na púšti dve nahotinky a finále exploduje do halucinačných sfér naháňačkou medzi natiahnutými plachtami a zistením že sa všetci zrazu premenili na zombíkov ktorí akoby vypadli priamo z klipu od Michaela Jacksona. A potóóóóm... sa hrdinka prebudí, lebo to bol iba sen a je čas na vytúžené finálne vystúpenie v klube Radioactive Dreams ( áno, tak sa volal starší Pyunov film ). Osemdesiatkovo dusajúci song Lunar Madness bol inak fajn a uvádzač v podobe zmutovaného Mravcožrúta potešil, ale to samo o sebe len ťažko ospravedlní predchádzajúci nášup bezbrehej bezcieľnej bezradnosti ktorá by chcela byť čímsi ako filmom.

Osemdesiatkový bizár úlet, kde sa z atómového krytu vynoria dve rádoby súkromné očká ( jeden z nich je Michael Dudikoff s hnusnou plandavou baretkou ešte pred svojim ninja obdobím ) aby urobili kariéru v postapokalyptickom huhu panoptiku plnom zmachlených kreatúr. Film má značne halucinačné grády a zmätený dej v ktorom sa hrdinovia tak nejak točia dookola v pozoruhodných, industriálne snových kulisách okolo ústredného disko klubu a okolo nich sa vynárajú rôzny úchyláci, kanibali a mutanti túžiaci po kľúčoch od atómovej bomby. Vzhľadom k tomu že sa tam všetko deje akoby mimochodom a nedokáže čokoľvek akokoľvek vygradovať som sa chvíľami aj nudil, ale vždy ma potom niečo odradilo z neustáleho latentného úmyslu vypnúť to. K pozitívam patrí, okrem vskutku hardcore osemdesiatkovej atmosféry aj vtipná autonaháňačka s gangom v ružových parochniach, davová scéna s koncertom a skladbou "Guilty Pleasures", záverečná efektná prestrelka a samozrejme finálny tanček. Proste haluz ktorá taží z toho že je haluz, takže ju treba brať ako nič než haluz.

Prekvapivo zábavné béčko. Parapsychológovia tradične obsmŕdajú v bosoráckom dome a pretože títo sú opatrní, najmú si k tomu mocnú policajnú ochranku. Tá im v boji s nadprirodzenom bude vcelku na nič, ale predovšetkým detektív Vincente zaujme svojim neustálym sarkazmom, takže som nakoniec viac čakal na jeho hlášky než na samotné vraždy. Tie sa inak celkom podarili, Linnea napríklad dostane tracheotómiu sprchovou hlavicou, ale mne sa najviac páčil telekinetický bullet time headshot. A taktiež vybuchujúca hlava neuvážene provokujúceho média, to vždy poteší. Stále sa tam niečo dialo a ostré predmety nadprirodzene lietali vzduchom, takže som sa nenudil a to je pre taký film zásadné. Nejaká hrôza sa rozhodne nekoná, väčšina filmu sa odohráva v slnečný deň v úplne nestrašidelnom dome a duch záporáckeho černokňažníka v peleríne skôr pobaví. Ale aspoň sa pekne roztečie. V mojich očiach solídne uhratá prkotina.

Od tohto sa síce nedalo čakať nič než veľký, smaragdom vykladaný prd, ale aj tak som dúfal v priblblú trashovú zábavu s démonom, kozami a Linneou. Ono, kozy aj Linnea tam boli, ale nie dohromady, Linnea totiž odhalila len pol prsa. Nejaký teen čuráci majú ukradnúť bowlingovú trofej, v ktorej je mimochodom zavretý démon, respektíve imp. Ten sa chvíľu tvári že plní želania ( tlsťochovi dá zlaté tehly a dievča obdarí koncentrovanou nadržanosťou ) a potom začne zabíjať pomocou dvoch zombíc. Jedna má účes ako Frankensteinova nevesta a druhá má na tvári zelené jebáky. Mohla by to byť sranda, ale akosi nebola. Scenár neexistuje, gore len stotina štipky a vtipy nekomentujem, lebo som sa nesmial ( no, snáď ten nahluchlý upratovač opakujúci čo už bolo povedané ). Čo nám teda ostalo je pobehovanie po tmavej budove a stupídne dialógy. A Linnea ako badass punkerka, ktorá má tentoraz dosť priestoru, ale hrá snáď najhoršie zo všetkých, ak je to vôbec možné ( ale aspoň hlesne ono "yeah, it was very stupid", čo potom vysamplovali Static-X ). Úchvatná je záverečná likvidácia Impa prikradnutím odzadu a zavretím do plechovky ktorú následne nechajú na chodníku. APLAUZ PROSÍM! Zďaleka najvtipnejšou vecou na celom filme sú tie štvor až päťhviezdičkové hodnotenia, ktoré očividne musia byť výsledkom čiernej mágie čo sa fatálne vymkla spod kontroly.

Jedinou Ogroffovou devízou ktorá by mu prípadne mohla slúžiť ku cti je skutočnosť, že je to proste ultra giga obskurná, undergroundová, hnusne vyzerajúca fanúšikovská záležitosť z roku 83. Inak je to celé v každom ohľade úplne na prd a to mu ešte fandím. Maskovaný dement s kulichom a sekerou chodí lesom a vraždí ľudí, pričom absolútne NIČ z toho čo sa tu deje nemá akýkoľvek zmysel. Konanie postáv je tu priam neskutočné, žena napríklad nájde v lese obesenca, odreže ho a keď zistí že ešte žije tak ho bodne, strelí, uviaže mu okolo krku šnúru ktorej druhý koniec upevní na auto, naštaruje a odtrhne mu hlavu. Pocit ťažkej halucinácie ešte umocnuje fakt, že film je až na pár francúzskych "žeblabla" viet nemý, bol totiž natočený bez zvuku. Bublajúci elektronický hnus imitujúci hudbu je doplnený niekoľkými dodatočne pridanými zvukmi, ktoré sú občas aspoň Tromácky srandovné, trebárs keď vrah začne žrať mäso so zamordovanej ženskej a k tomu znie výrazné mliaskanie. A večer si potom vyhoní sekeru! Svetlý okamih nastane vo chvíli keď zistíme že ten Ogroff chová v pivnici zombíkov ktorí naraz začnú vstávať aj z kopiek sena všade naokolo. V tomto momente to na chvíľu aj bavilo, lenže potom zas nasledovali dlhé minúty kde sa plesnivci len klátili lesom čo bola ohromná prča. Nie však taká ako keď v závere "hrdinka" na úteku stopne nejakého biskupa z ktorého sa vykľuje upír! Proste total nonsens ako volské oko v lietajúcom čajníku. Vzhľadom na nulový rozpočet a amatérsky charakter filmu by sa dalo všeličo odpustiť, lenže nech to prepočítavam ako chcem, výsledok je furt len rozmazaná huhňavá sračka

Skupina filmárov je v džungli zmasakrovaná trsom agresívnych krvilačných banánov. To že im člen štábu rovno pred očami bezostyšne zožral príbuzného bola zrejme posledná kvapka, nadišiel čas pomsty celému ľudstvu! Tradičný splatter kraťas s netradičnou formou ohrozenia v podobe banánov prechádzajúcich ľudskými telami, vytláčajúc von črevá a oči. Väčšinu 16 minútovej stopáže zaberá prezentácia papundeklového gore a zabíjaním vreštiacich figurantov lietajúcimi banánmi. Hlavne v druhej polovici pobavili banánové variácie Čeľustí a Nočnej Mory na Elm Street, scéna s EvilDeadovským náletom banánu do zadku či leptavým banánovým koktejlom a záverečná uvrieskaná koláž zo svetovej banánokalypsy. Poctivo debilná prča.

"Každý v Ugande ovláda Kung-Fu"! Dosiaľ som žiadny Ugandský film nevidel, tak bol už asi najvyšší čas. Kto Zabil Kapitána Alexa je stopäťdesiatpercentný amatérsky černošský trash zrna hrubého sťaby mamutie stehno. Na druhú stranu je z toho cítiť absolútne nadšenie a nasadenie tvorcov, to sa musí nechať. Podobne ako v kauze Bollywood, aj tu stoja za videnie hlavne tie zábavné akčné scény kde sa madafakózne drsní černosi hrajú ako banda decák na vojnu s hračkárskymi zbraňami ( jednoznačne vedie megazbraň z dvoch rúrok a plechovej bonboniéry ako zásobník ) a smiešnymi digitálnymi dokreslovačkami výbuchov, krvi a niekedy aj štvorcových obláčikoch dymu. Absolútne monštrózne sú sekvencie s nehoráznym digi-kresleným vrtuľníkom čo si len tak naletí, "drcne" lyžinami do mrakodrapu a ten sa proste rozsype. Hakuna Matata Wtf!. No a potom je tu v neposlednom rade aj to spomínané Kung-Fu, ktoré by bolo prekvapivo celkom slušné, nebiť toho že boli súboje poväčšinou úplne nezmyselne komicky zrýchlené. Keď hrdina trénuje a vyzerá pri tom ako Chaplin zo starej grotesky tak to nie je dobre. Hrdinovi totiž zabili brata a je jasné čo to obnáša, tohto Uganďana jednoznačne nemali nasrať! Vtipná bola maštal ako Ugandský Shaolin. V neakčných scénach by to bolo o ničom, keby k tomu neznel pošahaný komentár nejakého magora s badass jamajským prízvukom ktorý okrem vykrikovania "SUPA KIKA-SUPA BAJKA-TAJGER MAFIJA!", niekedy skutočne perlí až my slzili oči. To keď tam jeden miešal nejaký guláš v kotli a druhý sa ho pýta -"čo to je? Nemecké jedlo. Nemecké jedlo? Našli sme nejakých Nemcov, tak ich varíme". A taktiež keď jeden černoch ští do kríka a k tomu sa ozve - "pozor drží nebezpečnú zbraň!" Je to zaujímavé pretože tento tzv. Video Joker je oficiálnou súčasťou filmu, takže teraz už naozaj neviem čo vlastne chceli tvorcovia dosiahnuť. P.S. žiadne hviezdičky nedám, po pozretí motivačného promo videa Wakaliwoodu je zjavné že režisér Nabwana I.G.G, ktorý si vo svojej chatrči vlastnoručne skladá počítače na ktorých robí tie efekty, je šialený génius mimo akéhokoľvek hodnotenia.

Rusáci za dva milióniky natočili ultimátnu rubačku, zbesilejšiu než Zbesilá cesta. Prvý film z vlastného pohľadu to určite nie je ( pred časom som videl vizuálne aj obsahovo obdobne ladené, aj keď celkovo chudobnejšie Hotel Inferno ) Dejovo je to čistá videohra kde sa nedobrovoľne cyborgizovaný hrdina snaží zistiť čo sa to sakra deje a popri tom neustále behá, skáče a hlavne všemožne killuje nekonečné zástupy nounejm postavičiek. Tá ruská Šulina dokázala namlieť strašné mäso, trebárs scéna s rotačákom na dialnici je jednoznačne guletrhajúca ( ostatne, na trhanie konkrétnych gulí tu taktiež dôjde ) Obrovské množstvo strieľania, krvi, mŕtvol, rozprsknutých hláv a niekoľkonásobne inkarnovaný, zábavne šialený/šialene zábavný Sharlto Copley, ktorý si tu dokonca strihne muzikálový výstup. Nechýba humor, väčšinou samozrejme čierny sťaby uhlie, ale pobavilo aj keď do hrdinovho neúspešného pokusu o osedlanie koňa vyhrávala hudba zo Siedmych statočných. Finále na streche proti presilovke ďalších cyborgov a následné zúčtovanie s telekinetickým uberzmrdom Akanom bola vskutku orgastická nálož premršteného ultranásilia na druhú ( a dokonca aj arkádové skákanie po levitujúcich zmasakrovaných telách ako po plošinkách ), ktorá ma dokonale rozsekala. Ak neviete ako je možné odrezať niekomu hlavu pomocou vlastného oka tak to treba vidieť. Síce tu hrozí možnosť pogrcania, ale bol to kurevsky parádny výplach.

Tretí kapitán, alebo dvaapoltý Avengeri, to ja tá otázka. Na sólovku je tam príliš veľa postáv, ale Steve Rogers má nakoniec posledné slovo takže dajme tomu. Podobne ako Deadpool aj Občianska Vojna ( trochu premrštený názov myslím ) na mňa pôsobila schizofrenickým dojmom, teda že bola akoby zložený z dvoch častí s opačným elektrickým nábojom. Rozbeh zápletky ( po úvodnej akcičke ) pozostával z až pietne tichých, statických scén kde postavy hovorili takmer pološeptom a len občas prefrnkol obrazom nejaký ten fórik, ako keď sa Tony Stark divil že s ním Romanovová v niečom súhlasí. Ono sa niet čomu diviť, tým Avengers je tu konfrontovaný s následkami svojich eskapád a na rad teda prichádza spytovanie samých seba. Klasický záporák ktorému treba vyklepať kokos do plocha tentoraz chýba ( na moje veľké sklamanie bol fantóm opery Rumlowe zabitý hneď na začiatku ), v pozadí síce niekto kuje pikle, ale inak je to celé o rozdelení hrdinov na dva tábory. Počnúc Návštevou Spider-Mana však doslova bolo počuť cvaknutie prehadzujúce výhybku a naraz sa po všetkom tom trúchlení môžu všetci pretrhnúť aby zo seba vysúkali čo najhustejšie hlášky. Vrchol filmu, teda vzájomná rubanica hrdinov na letisku bola potom vlastne čisto komediálna záležitosť kde sa celá kinosála v kuse rehotala ( trebárs to ako sa Ant-Man zväčší na obra a spustí diabolské MUHAHA! ). Tu treba mať hlavne na pamäti že hrdinovia naozaj nemajú v pláne sa navzájom pozabíjať. Každopádne sú ale následky tejto srandy pre účastníkov tragické a finále miesto očakávaného megabordelu stavia na komorné vybičovanie hnevu pána plechového "zovšetkéhosavykecám", ktorý je tentoraz po väčšinu doby vlastne ten najvážnejšie sa tváriaci. Tretí kapitán má dobre vypointovaný scenár, efektnú akciu a napriek miliónu vystupujúcich postáv dostane každá svoj priestor sa predviesť čo si zaslúži uznanie ( Akurát tvorcovia nevedeli čo s Visionom počas onoho veľkého rošamba). A "záporákovo" priznanie v závere bolo emocionálne najsilnejšie. Osobne ma srali akurát niektoré rušivé zábery s animovanými postavičkami, konkrétne nová posila Black Panther predvádzajúci absurdnú atletiku pri naháňačke v tuneli a bohužiaľ aj Iron-Man, ktorý pôsobí divne plastikovo práve pri záverečnom súboji s Kapitánom. Marvel stále túruje, ale viac postáv v jednom filme už snáď nebude.