ScarPoul

Grotesky pre mňa predstavujú nevyčerpateľný zdroj filmového kúzla a originálnej zábavy. Buster Keaton nie je Charlie Chaplin. Ale rozhodne ho nemôžem považovať za niekoho menejcenného, hlavne preto, lebo Frigo na mašine je film, ktorý ma svižné tempo, krásne rozohrané scénky, plné rôznych kaskadérskych kúskov, ktoré jednoducho lahodia ľudskému oku. Buster Keaton zo svojim jediným výrazom je jednoducho nezabudnuteľný a to nehovorím o pamätných scénach ako scéna z delom alebo útek zo severu na juh. Všetko to do seba krásne zapadá. Je to akčné, je to vtipné, je tam romantika a hlavne s toho srší dobrodružstvo a sympatický hrdina. Film, ktorému síce môžem niečo vyčítať, ale nespravím tak. Užil som si ho a užijem si znova, čo je naozaj jediná vec o ktorej vôbec nepochybujem...

Tak toto sa neskutočne dlho vlieklo ku koncu, ktorý nebol ani nápaditý, ani prekvapivý a vlieklo sa to spôsobom, ktorý bol skôr na zaplakanie, než na pobavenie. Jonathan Lynn jednoducho nedokázal počas celého filmu vypointovať vtip a už vôbec nie vytvoriť pamätné postavy. Ako to už poslednú dobu býva, na tomto filme sa zišla elita hercov, ktorý nemajú poriadne čo ukázať, lebo nevedia čo vlastne robia a tých pár osvedčených pohľadov, ktoré im zvyčajne zaberajú na mňa bohužiaľ v tomto prípade neplatí. Žiadna nápaditosť, žiadna invencia, len ďalší zbytočný film, ktorý je o to horší, že sa berie vážnejšie než je treba, čo ale chovanie hercov na plátne vôbec nenaznačuje. Veľmi veľké sklamanie.

Film filmov. Jeden z najsilnejších, najlepšie napísaných a zahraných filmov desaťročia. Čo tu treba vyzdvihnúť? Každý jeden aspekt. Film je sebaparódiou, drámou, komédiou a všetky tieto zložky akokoľvek pomiešané dávajú vďaka všetkým zúčastneným a hlavne vďaka uvoľnenej réžií Spike Jonzeho neskutočne silný emotívny nádych. Ja mám takéto filmy jednoducho rád. Nie sú všedné. Sú plné nápadov a dejových vychytávok a aj vďaka neuveriteľnosti sú plné uveriteľných postáv. Nicolas Cage vo svojej najlepšej úlohe. Charlie Kaufman je považovaný za jedného z najlepších scénaristov súčasnosti. Neviem či je to pravda. Videl som veľa filmoch, ktoré mali rovnako dobrý scénar ako má aj adaptácia, ale sú momenty, hlavne v tomto filme, ktoré sú prešpikované úprimnosťou. S ktorých jednoducho cítite človeka a to ako sa na danú látku a problém pozerá. A následné jeho vyriešenie vás vďaka tomu hreje pri srdci. To spravila adaptácia so mnou. A preto ju mám tak rád.

Film, ktorý si pohráva z divákom tým najkrajším spôsobom. Po všetkých prvoplánových filmoch o láske a utrpení, ktorých je súčasný divák, doslova presýtený sa tu vyskytuje film, ktorý je o láske a utrpený. A najvtipnejšie na ňom je, že sa vám stále snaží nasadiť nejaký kaleráb do hlavy, že koniec bude happyend, že všetko čo vidíte, ste videli už sto krát a že aj keď sú herci dobrý a atmosféra filmu má nezabudnuteľnú new yorskú atmosféru tak sa vlastne nepozeráte na nič nové. To čo sa potom stane je už len pohľadenie na duši a krásne vydramatizované dielo, ktoré silou svojej pointy zo sekundy na sekundu skočilo z vôd priemeru na nadpriemer. Takýchto filmov je neskutočne málo a som veľmi rád, že som sa práve k takémuto dostal. Pattinson kupodivu kvalitne zvláda držať krok z hereckou elitou a v niektorých scénach ich dokonca zastiera. Je veľká škoda že taký očividný talent sa upísal twilightu, čo bude jeho kariéra dlho ešte predýchavať. Allen Coulter vytvoril všedný film zo všednými hrdinami z neskutočne silnou pointou a to že ju dokázal podať tak ako ju podal si zasluhuje môj obdiv. Veľmi príjemné prekvapenie.

Typická komédia dua McKay a Ferrell, určená skôr fajnšmekrom ako typickým hľadačom šialených komédií. Celý dej je postavený na typickej zápletke, ktorá hlavne ku koncu dostáva typický americko stupoidný ending. Nezrovnalosti a príbehové prešlapy, ktorých je tu naozaj mnoho komentovať nebudem. O tom totiž film nebol. Film bol o neskutočnom hláškovaní pánov Ferrella a Wahlberga, ktorým to ako partnerom seklo aj keď nikdy nebudú ako Tango a Cash. Kopec podarených vedlajších úloh, skvelých hlášok, ktoré hravo zakrývajú tých pár naozaj trápnych a celková atmosféra snímku, vystavaná na McKayovom princípe, do posledných dvatsať minúť je všetko o maximálnom looserstve a potom nasadíme epický koniec. Nie je to také dobré ako burgundy alebo Step Brothers, ale rozhodne sa na tento film nezabudne. Hlavne fanúšikovia Willa Ferrella, ktorý si ho tu užijú presne tak, ako to majú radi.

Bezduchá zlátanina. Dumbland považujem za zábavku, pretože sa jednoducho tak má brať. Rabbits považujem za experiment, ktorý je skôr nudný a zmätený než aby o niečom vypovedal. Ale všetky tieto tri projekty Davida Lyncha majú niečo spoločné. V žiadnom sa nenachádza nič, čo mám u Davida Lyncha tak rád. Žiadne známe a neznáme pocity. Žiadne silné postavy. Žiadne - nič nie je také ako sa na prvý pohľad javí. Jednoducho nič. A o Darkened room to platí dvojnásobne. Príbeh žiadny. Postavy plytké a zbytočné a vlastne celé toto dielo sa vôbec nemuselo konať.

Zábavné a nechutné zároveň. Postavičky sú dementne nakreslené, dementne nadabované a konajú úplne hlúpo. Ale na dieloch ako sused, strýko bob a krvácajúce zuby som sa neskutočne bavil.

Ako experiment slušné. Je to znova niečo iné. Koniec je pekne strašidelný. Rovnako ako prednášanie čudných básni, ale či už to všetko malo nejaký zmysel, alebo nie, tak to je pre mňa záhadou. Pár vecí dobrých, ale väčšinou to bolo statické pozeranie na rodinku zmätených králikov. A pri 50 min. stopáži sa dá ťažko na to pozerať inak ako zmätene.

Neohúrilo, ale ani nesklamalo. Síce sa jedná o jednu z prvých animovaných postavičiek, ktoré majú nejaký charakter, ale z ranej animovanej tvorby som videl omnoho lepšie dielka.

neskutočne hravé a invečné dielko, parodujúce známu rozprávku svojským spôsobom.