F2003F

V primeranej dĺžke výstižné, priame pokiaľ ide o akciu, neľútostne strhujúcu akciu, a filmársky vynikajúce. Villeneuve vie podať tieto témy obzvlášť okázalým spôsobom, aj keď pokiaľ ide o skutočné udalosti prihliada sa na podobné výplody zväčša menej prísnym okom alebo so strachom priznať slabšie dojmy (Pianista - konkrétne nie môj prípad, ale mnohých). Polytechnique sa môže pýšiť významne ohľaduplným prevedením v precíznom nasnímaní rôznych pohľadov a pokusom o preniknutie do ponímania myslenia a predostrenia následnosti činov masového vraha, ktoré sa úplne nepodarilo. Dejové odbočky pôsobia vo vývoji situácie rušivo a kazia budovanú atmosféru. Podobný neskorší snímok Utøya sa dokázal 1,5h sústrediť výrazne iba z jedného pohľadu (obeť) na súvislo nepretržitý útek pred extrémne brutálnym terorom od úkladnej beštie. Práve preto sa v tomto prípade nakoniec nemilo držím priemeru. Film sa stráca miestami sám v sebe a mnohokrát sa nedá určiť čo chcel autor danou scénou povedať alebo čo sa práve deje a tak vytráca vlastný efekt. Čiernobiely obraz je vizuálne fungujúcim plusom.

Veľmi milé prekvapenie sprevádzané príjemne hrejivým pocitom. Snímok ma nečakane bezohľadne uniesol voči vnímaniu času a priestoru a hlboko držal sálajúc pozitívne vplyvy na city. Pritom tak nenápadné dielo. Najväčšie zásluhy na emočnom prešpikovaní si môže v prvom rade tentoraz jednoznačne pripísať režisérske eso ako rovnocenného partnera do svojej mimoriadne silnej a filmovo historicky dôležitej trilógie ku skvostom Shawshank a Mile. Zato neuveriteľne úžasný Jim sa nachádza výnimočne v rámci pohľadnosti a pútavosti snímku na koľaji druhej narozdiel od zvyšku jeho magickej štvorice dramatických opusov (Man, Truman, Sunshine), fantasticky dopĺňa príbeh svojou nezameniteľnou charizmou a talentom prevteliť sa do úlohy ako má zaužívané. Majestic je neopísateľne krásne pozerať s dojímavo nadchnutým pocitom a nadšeným výrazom zo súladu kľúčovo vedenej výpravy v inak až naivne nereálnom námete. Majestic dokáže zanechať radostné pohladenie na duši ako zriedkavo príležitostný zážitok akým sa môže hrdiť len naozaj máloktorý film, tým viac ak ide o 2,5h dĺžku, ktorá nedovolí ani na sekundu zaváhať. Po druhom zvyšujem hrdo na plný.

Lepšie cgi, po tejto stránke fajn. Herci po väčšine tiež ok, napríklad Keanu do úlohy výrazne zapasoval a Rachel mu vhodne sekunduje bez zaváhania, zato zamrzí len okrajovo využitý rodený záporák Stormare a takmer vôbec nevyužitý talentovaný Shia. Keďže ide o adaptáciu komiks film spĺňa kritéria nadštandardne. Nesie sa temne ponurou atmosférou, vtiahne do deja od začiatku po koniec a mierne navodí realistický dojem pomocou narábania so skutočnosťami (kopija osudu, Biblia) či činnosťami (exorcizmus). Neškodný snímok s jemne artovými vlohami (kamera, kostýmy atď).

Trápne pokračovanie už ako-tak vstrebateľného odvaru násilia, ktoré si držalo aspoň svoju mierne ponurú atmosféru a uznateľne predostrelo pár významných scén so slabými avšak pozerateľnými trikmi. Dvojka nemá z toho nič a ani sa nepokúša mať. Naopak snaží sa obrátiť nôtu naruby a zmeniť štýl na zábavnú brutalitu. Ibaže im to vôbec nevyšlo. Masky sú otrasné, prostredie umelé, zábava nevtipná, výkony a repliky smiešne nezvládnuté. Námet fajn, ale znovu bez vysvetliviek (čo robil Ash medzi filmami, prečo sa tam vracia) a celok pôsobí amatérsky. Tvorca sa od predošlého náčrtu ďalej neposunul iba stangnoval vlastným úletom.

Akoby Affleckova emotívna onemanshow a všetko navôkol vo filme druhoradé. Vďaka nemu to citovo funguje pôsobivo v každej scéne, aj keď to trochu kazí nepresvedčivá Michelle Williams s nepohodlným výrazom. Artovo ľahší snímok pútavý takmer celú stopáž.

Nezastaviteľná hrôza, pri druhom zhliadnutí ma doslova klepalo od strachu. Tým pádom absolútne neprekáža ani znalosť celého obsahu, naopak to pridá na účinku a prinúti všímať si detaily komplexnejšie. Až teraz dvíham na plný, aj keď ma prvé odvtedy strašilo. Laugier je proste mág, pritom u mňa sa nájde horor na plný tak raz za dekádu. Jediný poslednej, ktorý je pre mňa vizuálom nezabudnuteľne hrozivým každou scénou. Po drasticky úchvatne krutom Martyrs ide o pre mňa najsilnejší výkvet nielen stagnujúcej filmovej produkcie v žánri, ale aj dôkaz nepredpokladanej tvorcovskej prosperity. Martyrs mi zanechalo filozoficky bolestný zážitok s nevyrovnanou túžbou okúsiť znovu, pričom Ghostland mi spôsobil tvrdú ranu v ponímaní a odpudivo ťažký zážitok tvoriaci zábranu k vnútorne chcenému opakovaniu. Jedinou výtkou je postavenie príbehu na najväčšom možnom klišé (dom na samote) so všetkými možnými dodatkami (bábiky) a efekt samodeštruktívne, miestami príliš tmavé prostredie (nepriehľadná kamera + chladný filter), z ktorého obrazu sa nedá poriadne vyčítať odohrávajúci sa dej, iba domnievať zo zvuku. Výkony solídne kým nepríde na fízlov v závere. Atmosféru som sa snažil čo najviac vyťažiť (slúchadlá tma) a dostalo sa mi zreteľne fungujúcého desu v hojnom množstve viac než dostatočnom pre ľutovanie kroku, za ktorý som nakoniec rád. Nenápadné a nelákavé dielo s akým sa neradno zahrávať.

Film má v samotnom názve Casino, najpútavejšími scenámi aj nakoniec sú práve tie v ňom, no dokopy zaberajú len približne 25% času. Tým celkovo vzbudzuje pocit, že sa danému prostrediu cielene vyhýba a snaží sa ukázať prednosti v iných akciách, ktoré sú síce fajn lenže na mňa pôsobili rovnako chladne ako celý príbeh, bez emócii. K hlavnej postave sa napriek silnej predstaviteľovej charizme nedá vytvoriť nijaké puto ani väčšinou pochopiť jeho nerozvážne konanie, k tomu podporené nepriestreľnosťou a scifi pohybmi (vyskočí zo strechy rýchlo idúceho auta a pohoda). Naopak lahodne obsadená Bondgirl, objavujúca sa mimochodom až v polovici, od nástupu svojim pôsobením vytvára arómu dravej nežnosti s nevinnosťou vhodne zapadajúcu do deja a štýlu prevedenia.

Omnoho zábavnejšie, pútavejšie a bez priamočiarej naivity než nedávne Anyone But You, ktoré citeľne stavalo hlavne na sexappeale a vonkajšej kráse hlavnej herečky, čo sa ani pri danom obsahu nedalo inak než očakávať. NHF ma tým naopak pomerne dosť prekvapilo a zabodovalo po každej stránke lepšie, najmä vhodne poslúžilo odhľahčujúco. Jennifer klasicky výrazná, aj keď jej poznateľne chýbalo z pozadia správne smerovanie pôsobenia výkonu na aký sme zvyknutí a mám silný pocit, že komplet nude scéna je jednoducho pre dej navyše a prišlo na ňu len aby sa vzbudila aspoň nejaká kontroverzia. Partner sa do príbehu výzorovo celkom hodil a hraním ani nič zvlášť nepokazil, ba dokonca pomáhal vzbudiť dojem, že medzi dvojicou prebieha fajn chémia, ale dostať tam napríklad Michaela Ceru išlo by určite o väčší úlet (minimálne vizuálne).

Zábavný počin vhodný pre všetky vekové kategórie dokazujúci svojou hĺbkou neraz primäť k zamysleniu. Fajn príbeh spracovaný lákavo pútavým štýlom, kde neprekáža ani sté omieľanie toho istého čo bolo inde ukázané v každej obdobe. Zaujímavé postavy s elegantne svojráznymi prejavmi vtipne okoreňujúce dej, na ktorý sa nedá inak než láskyplne pozerať.

Mňa to dostalo celkom horibilne v rámci mojich skromných očakávaní odetých v žánrovej neistote. Veľmi milé prekvapenie, úchvatná originalita naprosto vo všetkom od prvej sekundy po poslednú. Dej absolútne ničím nenudí ani nachvíľu, odsypáva rapídne rýchlym tempom v príjemnej stopáži. Po hereckej stránke fantázia či obsadením či výkonmi, každý z nich skvelo zapadá do pútavého prostredia. Prostredia, ktoré je krásne a vytvára nezameniteľné čaro výrazne sa podpisujúce na výslednom dojme. Môj konečný dojem je pozitívne hrejivo výživný zo sledovaného pôžitku. Toto filmové dielo je jednoznačne samostatne stojacim umením osobitého rukopisu režiséra výnimočne vynikajúceho pre oči sýtosťou farieb uhladených kostýmov, šarmantne čistých budov, štýlových masiek a výzorov postáv v precíznych záberoch na celok.