Bogrant

Pre priaznivcov sladkej romantiky a Emmy Watson je to pohladenie na duši. Trpel som. Z dôvodu žiadnej ochoty to aspoň trochu prikoreniť a iba do bodky prepísať rozprávkovú verziu, ktorá sa mi mimochodom páčila. Je to však dokonca horšie než tá francúzska s Casselom. Pokiaľ ide o vizuálnu stránku a všetko to hýrenie všemožnými farbami, v tom je ten film očarujúci a niektorými trikovými atrakciami zaujme. Herecké prejavy a pesničky sú však na obesenie.

Chceli ste proroctvo? Tu máte proroctvo: Ritchie je sebe sám kráľom! A ako správneho kráľa ho veľmi netrápia názory svojich "poddaných". Po Holmesovi si tentokrát vzal do parády ďalšiu významnú britskú postavu a sebe vlastným spôsobom ju prerobil. Buď sa tomu prispôsobíte alebo to zavrhnete, inej cesty niet. Výsledkom je ale namakaný, temný a super-ultra hlučný blockbuster najšialenejších rozmerov, plný zrýchlovačiek, ktoré mierne kazia spletitosť deja a naozaj vrcholnej akcie. Dvojhodinová rýdza zbesilosť, ktorá kašľe na akúkoľvek historickú nostalgiu a plne sa riadi dnešnými nastolenými trendmi. A napriek tomu neuspela u širšieho publika a tým pravdepodobne končí. Škoda, pokračovanie by som uvítal.

Nenáročná fajn jazda, sústreďujúca sa na dvoch neschopných vidlákov, ktorí ale v sebe majú viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Prekvapivo silnejšie v rodinných vzťahoch, ale slabšie pri samotnej "veľkej" akcii krádeže, ktorá mala byť hlavným trhákom, no nebola. Celé sa to navyše nesie v dosť spomalenom tempe, to viete, jedna krivá noha, jedna ruka menej. Najviac ma potešilo záverečné vyuzlenie, spomienka na Johna Denvera a najvtipnejšia scéna filmu - vyjednávanie väzňov na základe ešte nevydaných kníh Game of Thrones.

Jackmanov posledný Wolverine je jednoducho tá najlepšia brutálna, krutá, vulgárna, ale aj citlivá labutia pieseň, akú si mohol tento mutantský hrdina zaspievať a naplno sa jej oddať. Radikálne iná a poctivo zašpinená, ehm...komiksovka? V tomto prípade skôr akčná vyvražďovačka, ktorá funguje v kladných postavách, v záporákoch, v akčných a brutálnych sekvenciách a ešte aj vo výbere prostredia. Možno je len príliš depresívna, ale zato najlepšia z celej ságy.

Temná seriálová prezentácia tých najzvrátenejších ľudských pováh a myslí, ktorá hviezdi najmä v hrôzostrašne mrazivých dialógoch medzi dvoma agentami FBI a odsúdenými vrahmi, pedofilmi či bláznami, na priam psychologickej úrovni. A vďaka tomu ich spôsobu vypočúvania, odzbrojujúcej hustej atmosfére, vlastnej predstavivosti tých ohavných činov (podtrhnutých skutočnými udalosťami) jej odpustíte prakticky úplnú absenciu pravej akcie či vyložene zrekonštruovanej vraždy. Stačia fotky. Fincherom produkčne a aj režijne zabezpečený seriál, ktorý jednoducho nemohol dopadnúť zle, pretože ako už ukázal vo svojich filmoch, táto téma je jeho doménou.

Bavil som sa vo veľkom štýle. Určite lepšie ako Frajeri vo Vegas. Vtipnejšie, jednoduchšie, sympatickejšie predstavenie trojice hereckých velikánov, ich neustále narážky na smrť, premyslený plán, skvelé alibi, príjemný humor. Buďme radi za týchto "mladíkov" a ešte radšej za to, že stále nekončia a ešte to zopár rokov potiahnu. Ich prínos pre filmový svet je nevyčísliteľný.

Čo k tomu napísať takým spôsobom, aby som zasa nemusel vyťahovať všetky tie superlatívy? Zrejme sa to bez nich nedá, pretože pokračovanie Blue Planet je znova absolútne úchvatné predstavenie, s neuveriteľnými zábermi, niekedy až za hranicou ľudských možností. Tento dokument ich však opäť posúva ďalej a prináša niečo nové a doposiaľ nevidené. I keď občas môžte mať pocit, že ste to niekde videli. Nevideli. Inteligentné, poučné a výstražný palec vztýčujúce. Zostáva mi k tomu napísať už len jediné - dúfam, že Attenboroughovi vydrží zdravie čo najdlhšie, aby nás ešte ďalej mohol obohacovať o niečo podobné.

Mám k tomu asi tak milión výhrad. Je to príliš dlhé, ukecané s prílišným množstvom informácií, a až do záveru bez uveriteľných emócií či sympatií. Ale je to proste typický Sorkin, ktorý sa v posledných rokoch scenáristicky dosť utrhol a výsledok? Aj napriek tým spomínaným výhradám stále svižný a pútavý film s veľmi zaujímavým príbehom, ktorý neustále skáče z jedného diania do druhého a ktorý má výhodu v tom, že kedže je tak abstraktne a povrchne odprezentovaný a zostrihaný, tak v podstate nemá väčšie hluché miesta. Nebol na ne čas.

Takýchto podobných príbehov tu už zopár bolo, no pokiaľ sa s nimi vie kvalitne narábať, tak ich nikdy nie je dosť. Nejdem teraz zbytočne vo veľkom porovnávať, ale v mojich očiach je Mudbound, na to aký je doposiaľ neznámy a "skrytý" film, určite lepší, ako niektoré Oscarmi ovenčené filmy s podobnou tematikou. Tá všadeprítomná nervozita a stres krásne kolaboruje s prejavmi všetkých hercov, čo vytvára naozaj skvelé predstavenie. Z počiatku trochu ťažšie sa rozbiehajúce, no druhou polovicou a hlavne tým záverom neskutočne silné predstavenie. Scéna v stodole bolo hotové peklo.

Nejde o úplnú katastrofu, ale nie je to lepšie než to najhoršie z Fraserových Múmií. Ono vlastne jediné, čo stojí za zmienku je Cruise, hoci mal už oveľa, oveľa lepšie zákazky a ešte stále má na lepšie role. A beztiažová scéna s padajúcim lietadlom. Všetko zvyšné je buď v tme, alebo príliš umelé. Hlavná sokyňa oproti Imothepovi je skôr zlý vtip a Crowe je tu fakt odveci.