Bogrant

Clooney akosi stráca dych a v spolupráci s nudným a tuctovým scenárom od Coenovcov je ich Suburbicon doslova utrápená záležitosť, ktorá je hrozne umelá a celá divná. Všetko je tu buď skrátené, málo úderné alebo povrchné. Nefunguje dokonca ani ten pokus o čierny "humor", ktorý vôbec nie je vtipný a taktiež vyvrcholenie sa snaží zo všetkých síl vyvolať pocit hrôzy. Neúspešne. Dôraz sa kládol zrejme iba na vystavanie predmestia v štýle 50. rokov, ale ten zvyšok niekde stroskotal. Navyše, už dlhodobo mám problém s Moore (touto dvojrolou si rozhodne nepolepšila) a taktiež aj Damon tu je dosť mimo. Film, po ktorom máte chuť sa zabiť.

Prvý set tohto filmu, tzn. osobný život Billie Jean je tým najzaujímavejším článkom, ktorý to mierne okorení, resp. osladí. Druhý set, tzn. najmä predohra a verbálna konfrontácia medzi Emmou a Carellom a v podstate celé jadro filmu sa tu udeje niekde v poslednej štvrtine. Tretí a záverečný set, tzn. samotný zápas je už len hravým doplnením, ktorý paradoxne ponúkne svoje dva najsilnejšie momenty v šatni po skončení. Suma sumárum, príjemný a neškodný pohľad do minulosti, kedy sa porovnávalo postavenie žien a mužov vo svete tenisu (a nielen v ňom) a kedy jeden zápas to aspoň trochu celé pozmenil. Na kanára to určite nie je.

Zaujímavo poňatá sonda do zákulisia hudobného priemyslu, ukázaná z pohľadu dvoch producentov/podnikateľov, ktorí to celé vytiahli (ovládli) o niekoľko levelov vyššie ako všetci ostatní. Vďaka účasti Dr. Dre si tu prídu na svoje ako fanúšikovia hip-hopu, tak vďaka Iovineovi i fanúšikovia širšej škály žánrov a nielen toho. Má to rytmus i emóciu, je to žhavé i prekérne, dobre zrežírované a poskladané do seba. Viac než by sa mohlo zdať.

Začarovaný kruh ukrutnej nudy. Čo je tento film vlastne zač? Zrejme len ukážka toho, ako nám môže najmodernejšia technológia uľahčiť život, no zároveň ho aj pohltiť a dodrbať, čo sa vlastne už aj vo svete celkom deje, avšak film nejde do hĺbky a všetko rieši len za pomoci hromady málo výpovedných rečí. Herecky som neveril nikomu nič a navyše nenašiel som v tom žiadnu drámu a ani žiadny thriller. Posledné minúty prišiel ako-taký zvrat, no slabý a veľmi neskoro.

Ničím výnimoční ľudia majúci ničím výnimočné sociálne problémy vo filme, ktorý nie je ničím výnimočný. Uškriekané a protivné decká okolo ktorých sa to celé točí, si robia čo chcú a vytvárajú vlastné ihrisko v jednej mizernej floridskej časti počas pár letných dní prázdnin, kde vykúka jeden fialový, nie zrovna päť hviezdičkový motel. A ich problémová (ne)matka im to všetko toleruje a moc sa nestará, až kým nepríde záver, ktorý je očakávaný, ale málo úderný a tie slzy rozhodne nezabrali, skôr to celé zhoršili. Dafoe jediný akceptovateľný.

Na úvod asi len toľko, že ono to je naozaj niečo ako Kapitán Phillips, akurát z opačnej strany barikády. Iba namiesto akcie a priameho ohrozovania životov, tu máme na prvý pohľad neškodné rozhovory s pár pirátmi niekde v somálskej pustatine. Na tak "malý" film je to však aj tak dostatočne napívané a ku koncu aj nejaký odkaz nechávajúce dielo, navyše inšpirované podľa skutočnosti. Kvalitný snímok z miesta, odkiaľ sa veľa informácií nezískava a ktorý obsahuje aj jeden zaujímavý názor na Black Hawk Down. Výborný Peters a znovu aj Abdi. Tentokrát však nečakajte nič veľké od Al Pacina, ten sa tu objaví dokopy možno na 5 minút.

Bola tu už mína, teraz je tu sniper. A druhý chlap na opačnej strane, ktorý sa snaží vyprosiť si, vymodliť si, ale hlavne vybojovať si život. Taylor-Johnson to s prehľadom utiahne, ešte aj pridá niekoľko nápadov a svojou rádiovou komunikáciou s "druhou stranou" drží diváka v napätí. Plus krátka stopáž tiež pomáha. Tentokrát minimalistický Liman vie, čo má robiť, vystačí si s minimom vybavenia a nepotrebuje nič prvotriedne, ľahko nadpriemerné spestrenie scenára stačí. I keď ten záver bol tak trochu absurdný a v mojom oku celý film zhodil o stupeň nižšie.

Hotová psychóza. Keď sa mladé dievča "rozhodne" prejaviť svoje city k rovnako mladej dievčine, v chladnom severskom poňatí, no rovnako tak aj vysoko a zvláštne emocionálnom, potom to takto nejak dopadne...Nervy zrážajúca atmosféra spolu s režisérovou iniciatívou, nápadmi a temnými prvkami vytvárajú jeden stiesňujúci film, pri ktorom sa nečudujem, že má také kolísavé hodnotenia. Nie je totiž pre každého, núti človeka myslieť a istotne má svoje klady a zápory. No za mňa osobne, film s famóznym myšlienkovým pochodom, ktorý vyvedie zo stereotypu.

Najvtipnejší marvelovský film a najlepší Thor, v ktorom na rozdiel od takých Strážcov je ten situačný humor účelný, presne sediaci a ani v jednom prípade nie je prehnaný, za čo treba hlavne vyzdvihnúť režiséra. Ten to zvláda aj po technickej stránke a film vyložene nemá hluchú dlhšiu pasáž a vlastne ani krátku. Napätie tu síce mierne dostáva na frak a vyložene ide čisto len o pobavenie diváka, ale funguje to. Tie scény sú fakt bohovské. Herci si to navyše naplno užívajú, s ľahkosťou si to podávajú, celá sága sa zasa niekam posúva. Pre tento fakt, ktorý sa už dlhšie opakuje, ale pri Ragnaroku ešte viac stupňuje a prehlbuje, mám toto univerzum vskutku vo veľkej obľube. P.S. Cate je naozaj bohyňa, všetkého!

Málo úderný horor. A to aj napriek svojej dĺžke a početným množstvom napínavých, krvavých a temných scén, v ktorých som však nenašiel jedinú, ktorá by mi spôsobila aspoň mini-infarkt. Najstrašidelnejším prvkom tu dokonca ani nie je ten namaľovaný šašo (fakt, skôr najkomickejší), ale rodičia tých deciek, ktoré mimochodom hrajú skvele (najmä dievčina), ale občas dosť afektovane. A to je paradox, na ktorom stojí a padá celý film, ktorý možno ctí a drží sa do značnej miery predlohy, ale pre knihou nedotknutých divákov (vrátane mňa) je to "len ďalší horor, tentokrát so zubatým klaunom namiesto duchov a bábik". Nič viac, nič menej.