Reklama

Reklama

Bláznova kronika

Československo, 1964, 82 min

Obsahy(1)

Píše se rok 1625, v zemi zuří třicetiletá válka a o Čechy mezi sebou bojují habsburský císař Ferdinand II. a dánský král Kristián IV. Pro mladého vesničana Petra to znamená, že ho dříve nebo později chytí verbíři z té nebo oné strany. A tak se i stane. Petr sice brzy uteče z královského vojska, ale pro změnu ho i s verbířem Matějem zajmou vojáci císařští. Oba zajatci se spřátelí. Jednou se jim podaří zabloudit a nalézt pokladnu plnou zlata a šperků. Petra bohatství nezajímá, ostatně na další cestě najde poklad ještě větší: krásnou opuštěnou dívku Lenku. Ani teď však nemá od vojenských náhončích pokoj a opět se dostává do zajetí. Protože si však místo vojenského mundúru oblékl noblesní šaty, čeká ho trest snad ještě horší než služba v armádě: sňatek s komtesou Veronikou… Rozverná veselohra ze smutných časů třicetileté války je dílem scenáristy a režiséra Karla Zemana. Ten filmu opět vtiskl svůj nezaměnitelný rukopis, známý např. z fantastických snímků Vynález zkázy, Baron Prášil nebo Ukradená vzducholoď. Na scénáři s ním tentokrát spolupracoval jeden z nejosobitějších tvůrců české nové vlny, Pavel Juráček. (Česká televize)

(více)

Zajímavosti (23)

  • Jedná se o jediný hraný film Karla Zemana, který nebyl natočen podle Vernových románů, ani v něm není odkaz na žádný Vernův román. (Jan.Kanak)
  • Snímek na MFF v Addis Abebě v roce 1965 získal první cenu. (M.B)
  • Snímek si na MFF v Cannes v roce 1965 vysloužil dvě čestná uznání. (M.B)
  • Snímek získal v roce 1964 na MFF v San Francisku ocenění pro nejlepší celovečerní film a za nejlepší režii. (M.B)
  • Valentina Thielová (princezná Veronika) sa dostala do filmu vďaka tomu. že sa s režisérom Zemanom stretli a spoznali na bruselskej výstave Expo 58. Valentina je mu dodnes zato vďačná, lebo rolu princeznej si už potom nikdy vo svojej kariére nezahrala. (Raccoon.city)
  • V závere filmu Petr Kostka (Petr) a Emília Vášáryová (Lenka) prechádzajú cez veľkú priepasť na druhú stranu po kmeni stromu. Záber sa natáčal tak, že bola urobená fotografia dvoch strmých skál a vystrihnuté prázdno. Táto fotografia bola postavená pred kameru. Kmeň stromu predstavovala iba malá vetvička stromu, ktorá bola vlepená do fotografie medzi skaly. Herci sa následne museli pohybovať 150 metrov od kamery po na zemi položenom špagáte, aby vedeli, kadiaľ majú ísť, aby záber vyzeral reálne. (Raccoon.city)
  • Väčšinu trikových záberov robil režisér tak, že dával pred kameru fotografie, z ktorých časť vystrihol a nechal ako kulisu alebo prostredie a herci hrali v skutočnosti iba v prázdnom ateliéri a mali na zemi značky, aby vedeli, kadiaľ sa môžu pohybovať. (Raccoon.city)
  • Emília Vášáryová (Lenka) bola v roku 1965 s filmom na festivale v kanadskom Quebecku. Ako sama spomína, vtedy veľa nechýbalo, aby tam ostala. (Raccoon.city)
  • Emília Vášáryová (Lenka) mala cestovať s filmom na festival v San Franciscu, už mala dokonca vybavené aj víza. Nakoniec kvôli premiére v divadle nemohla ísť a namiesto nej išla vtedy ešte neznáma Oľga Schoberová (práčka), ktorá mala vo filme iba malú rolu. Oľga Schoberová sa na festivale zoznámila so svojim budúcim manželom. (Raccoon.city)
  • Emília Vášáryová (Lenka) a Petr Kostka (Petr) vo filme jazdili na koňoch, preto museli pred filmom podstúpiť jazdecké kurzy. Emília Vášáryová na toto nemá dobré spomienky, lebo viackrát bolestivo spadla a, ako sama priznala, na koni až do dnes potom sedela už iba raz. (Raccoon.city)
  • Emília Vášáryová (Lenka) spomína, že na natáčaní pracovalo veľa výtvarníkov a maliarov .Niektorí ju pri filmovacích prestávkach chceli maľovať. (Raccoon.city)
  • Film bol natoľko na svoju dobu experimentálny, že Emília Vášáryová (Lenka), keď prišla do filmového štúdia vo vtedajších Gottwaldovských ateliéroch na tkz. Kudlově, mala pocit, že prišla do nejakého západného štúdia. (Raccoon.city)
  • Stromy, ktoré vidíme vo filme, boli urobené trikovou metódou. Boli zhotovené zo sololitu a natreté čiernou farbou. (Raccoon.city)
  • Film mal pracovný názov Dvaja mušketieri. (Raccoon.city)
  • Snímka bola označená za najlepší film Medzinárodného týždňa fantastických filmov a hororov v Sitges 1969. (Raccoon.city)
  • Natáčalo sa v Zlíne - v mestskej časti Kudlov a na lúke pred vilou režiséra. (Raccoon.city)
  • Petr Kostka (oráč Peter) bol počas natáčania na povinnej vojenskej základnej službe a jeho honorár brala československá armáda, mal len 19 korún a 60 halierov na deň, čo bola položka na stravu pre vojaka, ktorý sa stravoval mimo kasární. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama