Pokoj v duši

POKOJ V DUŠI: výborná kamera snímajúca krásne slovenské prostredie, nadštandardné herecké výkony, reálny, ľudský námet, dostatočné vykreslenie hlavných postáv, humor, reklama na cigarety, priestor na zamyslenie, dôraz na morálne otázky (okrem iného aj menšinové), reklama na rádio, smútok, pohladenie po duši, úsmev, gradácia s obľúbeným druhom záveru .. jedným výrazom - príjemné prekvapenie. .. "Čo si slepý? Ty k.k.t!" :))) (03.02.2009)

Nič nie je bez chyby, ale toto je konečne dielko, pri pozeraní ktorého sa môžem vcítiť a viem, že je to film o nás. O Slovákoch a Slováčiskách, o našom živote, smole aj vynachádzavosti. Neznášanlivosti aj závisti. Sme to my. Nemáme nadhľad Čechov ani americký pozitivizmus. Sme takí, ako tento film. Trošku pesimistickí, trošku predvídateľní a trošku aj nudní. Máme v sebe clivotu, občas chuť vyhrať alebo skôr len nechuť prehrať. Nosíme to všetko v sebe aj s tou chudobou, krásnou prírodou a častou rezignovanosťou. Sme to my. (20.07.2009)

Svedomie mám čisté. Nový slovenský film, poctivo zaplatený lístok v kine a pocit, že aj ja som svojou troškou prispel k tržbám pre niečo naše. Avšak, zatiaľ čo s filmom Bathory to bolo kadejaké, tu prevládali vyslovene pozitívne pocity. Jednoduchý námet, milé spracovanie a v mojom prípade z väčšej časti aj precítené emócie. Samostatnú chválu si zaslúži celý vizuál - a ten nie je len o krásnej slovenskej prírode, ale aj o schopnostiach Martina Štrbu. Mierne, ale fakt len mierne, nadhodnotené štyri hviezdičky. // s odstupom času predsa len o stupienok nižšie // (04.02.2009)

Prvý dojem bol filme bol pomerne neutrálny. Až postupne sa to rozložilo, a to čo film zanechal v mojom vnútri začalo pôsobiť. Nie že by mal film až takú výbornú pointu, ale skôr o tom, že je o nás. A celé je to podané tak jednoducho a zároveň realisticky a emotívne. Som nesmierne rád, že sa naša filmová tvorba začína rozbiehať. K tomu krásna a poetická pieseň Janky Kirschner, jednoducho musím zaokrúhliť trochu neobjektívne nahor. (22.02.2009)

Další z Křižanových easternů, do současnosti zasazený příběh propuštěného vězně, předkládá přehršel pro autora typických motivů (např. vina, trest, zrada, žena na piedestalu) řízné (tj. intelektuálským plkáním nezatížené) dialogy a důraz na vykreslení prostředí. Neustálá přítomnost slivovice a cigaret mě nepohoršila. (05.10.2009)