Toy Story 3: Příběh hraček

[Signature Theatres, Kalispell, Montana] Pred 15 rokmi povestné hračkárstvo Pixar po prvý krát vyložilo do výkladných skríň vtedajší overený stimul(ant) detského/dorasteneckého domýšľania, žijúce hračky. V súčasnosti ich navracia do svojich regálov a naposledy im dodáva dušu. Na logistike zrejme udeľujú vysoké platy a firemné večierky sú jedna veľká divočina, keďže tento tretí (oveľa dospelejší, no nie najúdernejší) dovetok k zaprášenému dejavu je zreteľne formulovaný pod jasnozrivou zámienkou - opätovať priazeň svojím odchovancom dôstojnou rozlúčkou. Splnené. Máme tu rad prvkov (reklamne vystuženého) animáku, ktorý neuráža ani nenavádza k zanevreniu. Preklenutie dvoch osvedčených premís (dospievanie, utláčanie), rozmarné prísady pre pôvab (Barbie meets Ken, Macho Buzz) a čulé variovanie predošlých scénok s odozvou na hrané filmy o únikoch. Tiež tomu nechýba zdravé nasadenie, mnohorakosť cieľových skupín i ohýbanie žánrových pravidiel. Dosť na to, aby sa krabica s nápisom toys mohla bez rozpakov vrátiť do podkrovia a ich majiteľ si mohol len clivo povzdychnúť. (21.08.2010)

„Kam si sa vybral, Zemiak?“ – „Pre teba PÁN Zemiak.“ S Woodym, Buzzom, manželmi Krumpľovcami, dinosaurom, Pánom Prasiatkom, mariňákmi drsného seržanta (R. Lee Ermey) a hlúpo kúzelnou Barbie, sme prežili nemalú časť svojich životov – 15 rokov nie je málo. Je v tom niečo z nostalgie, melanchólie, je tam smútok i zvláštna pachuť z niektorých etáp našich životov, kedy nie vždy všetko skončilo fajn len preto, že sme si to priali. Niektoré filmy to proste dokážu, stanú sa tak trocha súčasťou našich ozajstných a reálnych životov. Pokiaľ ste na Woodyho a Buzzových dobrodružstvách boli v rokoch 1995 a 1999 v kine, bude pre vás cťou pozrieť si záver trilógie. Je presne taký, aký mal byť. Hravý, rozkošný, plný nápadov... a smutný. Viac v mojej recenzii na Recenzie.org. (09.12.2010)

Po 10 rokoch sa Toy Story vracia na plátna kín a vyzerá to skvelo. V kinách sa návrat neskutočne vydaril a z môjho hľadiska tiež. Divím sa že tento v poradí už tretí diel o hračkách nič nestratil a len dostal. Zo všetkých dielov je tento asi naj-napínavejší a naj-dojímavejší, ale keby som mal povedať, ktorí je najlepší, tak to fakt neviem, pretože všetky časti sú skutočne vydarené. 95% - 5* (06.11.2010)

Jednička je můj nejoblíbenější a zároveň mnou nejvícekrát viděný animák, dvojka je jen o malinko slabší a trojka... U té jsem se smála, bála, rozčilovala, fandila, několikrát absolutně netušila, co bude dál, a i navzdory mému drsnému já mi několikrát během sledování ukápla slza. Nemám slov. Toy story trilogie je jedničkou mezi všemi animáky, které znám. Tyhle hračky mě vždycky dostanou. (01.10.2011)

Nepamätám si, kedy naposledy som mala také potešenie sledovať animovaný film. Nádherne živá nostalgia, ktorá ani po mnohonásobnom vystriedaní ročných období, ani po pokroku počítačových efektov, nestratila nič na svojej schopnosti očarúvať a môže dojímať ako malých, tak aj veľkých. Bola som zas len malé dievča usadené na pohovke, zvierajúc v ruke šálku teplého kakaa a bytostne uveličené úžasnými dobrodružstvami nesmrteľných hračiek. Unkrich zostal verný spomienkam a ponechal všetko. Navyše krásne dojímavým koncom vzdal osobný hold Príbehu hračiek, aby divák ani v najmenšom nepocítil príval rokov.......... PS: V prvých častiach bodoval nafúkaný Buzz Rakeťák... teraz jednoznačne narcistický Ken s krehkou Barbie... neveríte? Nechajte sa prekvapiť :-) (27.10.2010)