Nanga Parbat

Niektoré scény, kde herci doslova pobehovali vo výške 7000 - 8000 m n.m. sú pravdupovediac málo uveriteľné vzhľadom na fakt, že mám z danej tematiky už čo-to napozerané a teda viem, že v takej výške má väčšina ľudí problém spraviť 1 - 2 kroky (borec, neborec typu Messner, Bohl či Rakoncaj, no organizmus nie je schopný byť 100% fit v takomto prostredí). Ale veľké plus za ľudské spracovanie príbehu a za nadľudské úsilie horolezca Messnera, ktorý dokázal, že alpský štýl lezenia s dosiahnutím vrcholu hory "iba" vlastnými silami je to najkrajšie a najcennejšie, čo môže horolezec dosiahnuť. (03.02.2011)

Více dokumentaristiky než dramatu. Krásné záběry na Himálaje, docela podrobný popis, jak to v horolezeckých výpravách chodí, ale pocitově mne to minulo. Jestli vztahy v horách fungují tak, jak se popisuje, pak jsem získal dojem, že se jedná o spolky soupeřivých individualistů, kteří jeden druhému pomohou, jen když by vypadalo blbě před světem, kdyby pomoc odmítli, ale kdyby bylo jen na nich... Ale možná se to německým filmařům jen tak úplně nepovedlo. (08.06.2014)

Nečakajte veľkolepé himalájske dobrodružstvo. Nanga Parbat má bližšie k filmom Wernera Herzoga, než k nemeckému konkurentovi Nordwand, ktorý strhne a rozplače masy divákov. Vilsmajer nejde cestou epického rozprávania, príbeh podáva skratkovito. Ani k postavám sa bohvieako nepriblíži. Výstup na horu, na ktorý som sa tešil najviac, je odbytý za dvadsať minút a ani pri ňom nemáte pocit, že ste s postavami na osemtisícovke. Film pôsobí dosť štúdiovo, chýba mu interakcia hercov (resp. kaskadérov) so skutočným Nanga Parbatom. Niet dôvodu nemyslieť si, že to celé bolo nakrútené v Alpách. V tomto bola americká K2 výpravnejšia, „himalájskejšia“. Na druhú stranu sa tu vezieme na skutočnom príbehu (ktorého filmovania sa účastnil sám Messner), takže sa nemusíte báť prehnaného hrdinstva, patetizmu či slzopudných scén. Snímka spomaľuje, naberá dych a osudovosť až v poslednej tretine, ktorá líčí zostup z hory. Vtedy sa schyľuje k o nej tragédii, ktorá poznamenala život kráľa horalov. Až tu dostáva hlbší rozmer, osobitosť a silnú atmosféru, v čom jej výrazne pomáha Santaolallova hudba. (04.04.2011)

Záběry velehor sice opravdu vypadaly jako z National Geographic, jak někdo poznamenal, ale byly ohromující. Hudba krásně dolaďovala celkovou atmosféru filmu. Nejvíce to bylo patrné v záběrech, kde se nemluvilo. Je to pěkně natočená pocta bratrům Messnerovým. Mě vůbec nevadilo, že je film vyprávěn retrospektivně a že začátek je takový jaký je. Přesto jsem chtěla vědět, co se zatím vším vlastně skrývá a jak to s nimi bylo. Takže v tom žádný problém nevidím. Viděna dabovaná verze. Já jsem od filmu nic zvláštního neočekávala a dostala jsem víc než jsem si myslela. (07.03.2013)

Chýbalo tomu trošku tempo, najmä v úvode ma to dostatočne nezaujalo, ale v momente keď sa dianie presunulo do Himalájí, začalo to byť zaujímavé. Na to, že ide o nemeckú produkciu ide o veľmi kvalitný snímok. Vizuálne pekný a na záver dostatočne emočne nabitý. Najviac tento film zaujme asi fanúšikov hôr a vysokohorských výstupov, avšak film má potenciál zaujať aj nezainteresovaného diváka. 65% (20.02.2015)