Něžné kuře

Ze začátku spíše průměrný film se během celého představení rozjede do skvělé detektivky a zároveň romantického příběhu dvou protichůdných duší. Celkem povedený se mi zdál nápad udělat z něžného pohlaví policistku, která ze začátku je obyčejná žena. Pro ztvárnění obou postav byly vybrány legendy Francouzského filmu - můj oblíbenec Philippe Noiret a skvělá Annie Girardot. Právě tito dva herci povýšili tento film na pět hvězdiček. (18.04.2009)

Chvíľami romantická komédia pre pamätníkov, chvíľami akčná kriminálka, chvíľami giallo ako od Argenta, vzápätí zase komédia. Ono to nakoniec ale predsa len funguje, je to taký veľký príjemný nervózny guláš. Noiret má sakra nervy, Girardot sakra kuráž a vrah je....uvidíte. Nežné kura má dve línie, jednu romantickú a druhú pátranie po vrahovi a podľa môjho názoru sa tak trochu bijú navzájom o svoju pozornosť. Najmä preto, že žiadna z nich nie je poriadne rozpracovaná. Ale ako hovorím, nakoniec to funguje. Treba prirátať ešte otázky emancipácie a mužského šovinizmu a bordel vo francúzskej politike. Čiže znova ako hovorím, je to guláš. (10.02.2015)

Pravdepodobne najvytríbenejšia ukážka krimikomédie zvanej francúzska - ani krimi ani komédiu tu nenájdete v kryštalicky čistej, ale odľahčenej podobe (pozor, nezamieňať s podobou "ľahkou"). Navyše ak vás láka predstava neustále cupitajúcej Annie Girardotovej, nie je čo riešiť. Iste nejde o nadčasové umelecké dielo, ale len štyri hviezdičky pre toto brilantné oeuvre sa mi zdá málo. (27.12.2004)

Ďalší z filmov, u ktorých tvorcovia nemali jasno v tom, čo idú nakrúcať. Mrzí ma to o to viac, že vo filme hrá moja obľúbená Annie Girardot a voči Philippovi Noiretovi tiež nič nemám. A výsledkom bol film, pri ktorom som sa cítil trápne, ako keby som to spáchal ja. Škoda. Vždy je mi ľúto premárnených príležitostí. (23.11.2021)

Nežným kuraťom je v podstate komisárka Líza Tanquerelleová, zároveň je niečo i na spôsob „Sherlocka v sukni”, to jest akonáhle sa jej (vy)rysuje určitý, no pomerne ťažší prípad, tak sa do neho naprosto zahryzne až dovtedy, pokým ho vlastne nadobro nerozlúskne, pričom najskôr takým, povedzme, trochu zvláštnym spôsobom, najprv stretáva svojho „starého priateľa”, a to ešte zo študijných čias, ktorý je akurát profesorom gréčtiny, čiže reč je o Antoineovi Lemercierovi, ktorý popritom ani poriadne nevedel, s kým sa to totižto zrazil na svojom mopede? • Francúzska herečka Annie Girardotová, mi v prvom rade strašne pripomínala svoju taliansku kolegyňu Giuliettu Masinovú, mimochodom obidve disponovali neuveriteľným, kreatívnym talentom, že ich bola nekonečná radosť zakaždým sledovať, rovnako ako i v tomto prípade, kde bol tentoraz taký predstaviteľ profáka - Philippe Noiret, len za akéhosi „štatistu”, nakoľko zručný režisér Philippe de Broca, sa predovšetkým najviac zameral len na túto mimoriadne sympatickú protagonistku, skrátka presne tak bol nastavený tento beťársky scenário, ktorý sa úplne podriaďoval jej nasledujúcemu vývoju udalostí, keď je dokonca i napriek tomu reálne dosť možné, že napokon aj ten štatista predsa zamieša kartami... • Jednoducho tiež povedané, de Broca ma zväčša veľmi nadchýňa, teda okrem vskutku slabého Muža z Hongkongu, ktorý bol takmer naplno neznesiteľným, za to ale ostatné a nadchádzajúce počiny, sú pre mňa obzvlášť znesiteľnými, a to som pritom ešte nevidel väčšinu z nich. Proste sa jedná o naprostého režisérskeho remeselníka, ktorý svoje (komediálne) remeslo ovláda, síce práve dnes nepoviem, že na maximum, no jednoznačne na jednotku. A už mám v hľadáčiku i ďalšie. • Z mojej strany prevládala zvyčajne veľká spokojnosť, najmä zrovna vtedy, keď bola na plátne prítomná "girardotka", čo bolo zas prevažne často, a tak tým pádom som sa ani nemal na čo sťažovať, dianie rýchlo odsýpalo, dabing pôsobil ako zo 70. rokov, nuž sa začínam pomaly a opatrne tešiť i na sequel... (07.07.2023)