Konstantin Veliký

Film o rimskom cisarovi Konstatntinovi, ktory vladol v 4. storoci v Rimskej Risi - bol to ale uz cisar Dominatu, predchadzajuci Dioklecian ukoncil principat. Film patri do ktegorie, ktoru milujem - peplum, teda mec a sandaly, problem historickych filmov je ten, ze nikdy presne nezobrazia realitu - podla tohoto filmu sa Imperium Romanum zmieta v smrtelnych krcoch - a v realite bolo 4. storocie pre Imperium Romanum jedno z najpriaznivejsich a najkludnejsich. Realita sa ale neda uplne presne vystihnut - keby filmy chceli presnu realitu, museli by byt dlhe, s extra pomalym tempom a casto len vatovo planym plkanim + divakom by bolo treba plechovu prdel, lebo by slo o snimky s 2,5 a viac hodinovou stopazou. Mec a Sandaly su typicky taliansky zaner, vznikli v 50. rokoch po WWII, Taliani si prostrednictvom nich pripominali svoju extra slavnu minulost - najlepsie rimsku republiku a Rimsku Risu. Herecke vykony nijak neoslnili, kulisy su naopak dobre, dialogy tiez, A Lionello De Felicce sa ukazal ako rezisersky talent : 75 % (09.07.2019)

V pohode výprava, výborná hudba, ale inak je to len taká historická rozprávka. Hoci nemáme až tak veľa detailných informácií o Konštantínovi, určite vieme, že to bol človek pragmatik. Robil politicky a hlavne nábožensky čo sa mu hodilo. Na vládnutie v Rímskej ríši ideálne. Vzhľadom na to to nebol žiadny romantický hrdina, ako nám ho tu chcú tvorcovia ukázať. Naopak, počas svojho panovania nechal odstrániť svokra, dvoch švagrov a nakoniec aj vlastného syna a manželku. Pravoslávna cirkev ho dnes uznáva ako svätého, pretože dal voľnú ruku kresťanstvu a len preto sa k nemu vzhliada ako k dobrákovi od kosti. Film nemá s historickým vývojom nič spoločné, ale poteší obrazová forma. (12.02.2017)

klasický zástupce historických filmů 60. let, který ani neurazí, ale ani nijak přílišně nepotěší. Bitvy obstojné, sice chyběla krev, ale dalo se to přežít. Děj plný zvratů, divných úmrtí, zrazování, intrik, politických blábolů a křesťanské agitky.. Často se tak film táhne, nudí, ale stejně to není na smrt.. příklad toho, jak filmaři przní dějiny :-) Ale stejně se to dá přežít a některé scény jsou hillarios (11.05.2010)

Historický film o mužovi,ktorý zmenil svet.Keďže to bol veľký človek,tak si určite zaslúžil,aby bol o ňom nakrútený film.A film je to naozaj dobrý,tak ako sa patrí o takej významnej osobe.Bol to prvý kresťanský cisár a osobne viedol kresťanský koncil v roku 325. v Nicei.Vydal aj tzv.Milánsky edikt,kde stanovil náboženskú slobodu.Narodil sa na území dnešného Srbska v meste Niš.Pekné zábery z bitky pri Mulvianskom moste.Pravoslávny veriaci ho dodnes majú za svätého.Film záujme fanúšikov historických filmov,ale aj záujemcov o vzniku kresťanstva .Po toľkých rokoch je film už dosť vyblednutý,ale to neznižuje jeho hodnotu.Tento film by si zaslúžil aj remake,ale od skúseného režiséra.Výborný film od začiatku do konca.Len ho netreba brať ako životopis,určite sa niektoré skutočnosti stáli ináč,až toľko presnosti sa zase o tomto mužovi nevie. (03.02.2010)

Usilovne premýšľam, prečo tento film dnes nemôže byť "cool", toľko je ale isté, že nemôže. Vytknúť sa mu dá predovšetkým to, že nemá "dušu". Tvorcovia síce ukončili svoje líčenie bitkou pri Milvijskom moste, teda Konštantínovým triumfom na západe (čím sa ale zároveň vyhli napr. tomu, aby prišiel rad aj na smutný koniec cisárovho manželstva s Faustou), a našli si tak záver, ktorý predstavuje určité vyvrcholenie deja, roly titulného hrdinu i Maxentia (=hlavného záporáka) sú však napísané tak, že im neveríme. A neveríme ani skupine polokomparzistov, ktorí sa v akejsi rovnošate a s komickým kývaním hlavami či rukami hrajú na senátorov. Samotná záverečná bitka je síce peknou jazdeckou prehliadkou, ale nejaké napätie neprináša. Rád by som sa úplne vyhol kritike historickej naivnosti filmu, ale "barbari" v podobe polonahých takmer polynézskych domorodcov ma bohužiaľ spoľahlivo vytáčajú; pokiaľ ide o Maximianov (otec Maxentia a Fausty) koniec, dožičili si filmári až príliš veľkú licenciu; senát v politike a vo výbere cisárov už zďaleka nehral takú rolu, aká nám je sugerovaná (čo bolo v prípade Konštantína aj naznačené, ale nie dosť výrazne: légie jednoducho chceli, aby po ich obľúbenom veliteľovi a cisárovi Constantiovi nastúpil jeho synček). Atď. Akú takú ľudskú a emotívnu stránku filmu zrejme úplne zámerne dodávajú až postavy Hadriana a Livie, ale aj tie sú akosi nedotiahnuté (a mimochodom, keby mi niekto dokázal povedať, načo to Livia vlastne zomrela, budem mu vďačný). Výber herca do hlavnej úlohy oceňujem, tak nejako by cum grano salis mohol Konštantín I. vyzerať a herec nebol ani obzvláštnym playboyom (alebo áno?). Aby som to skrátil: taliansky odvar starého Quo vadis? (1951) nemá zlú výpravu, nie je ani vyslovene nudný, ale dopláca na absenciu strhujúcejšieho príbehu (ktorý pre Quo vadis? samozrejme nedodal nik menší než romantik Sienkiewicz blahej pamäti) či aspoň charizmatickejšieho herca (pretože na Quo vadis? s ustinovským Neronom by sa človek nemohol vynadívať aj pri zlyhávaní dejovej a psychologickej stránky veci). Film sa síce nateraz (10. 10. 2010) vcelku drží (68 %), obávam sa však, že až sem nejakou náhodou vtrhnú davy militantných ateistov, ktorých rozzúria trochu naivne predstavení kresťania, či mladíkov, ktorí skomierajú pri pohľade na všetko, čo bolo natočené pred viac ako 10-15 rokmi a nemá grády Pána prsteňov, môže to s jeho percentážou ísť veľmi rýchlo dolu vodou. (A)historickú stránku filmu za seba odpúšťam a ak si ho ešte niekedy pozriem, bude to asi práve pre túto (a)historicitu, ale pre jeho mdlosť ho považujem len za priemer (***). (10.10.2010)