poster

Kým sa skončí táto noc

  • angličtina

    Before Tonight Is Over

    (festivalový název)

Psychologický / Drama

Československo, 1965, 85 min

  • Madsbender
    ****

    - Dnes večer niekto zomrie. - Stavíš sa? Tak toto sa mi páčilo. Prvé stretnutie s Petrom Solanom bolo takmer perfektné. Jednoduchá fabula na vlnách klubového jazzu, zmyselného opojenia a drobných príbehov návštevníkov jedného baru v Tatrách, v ktorom sa s vami barmanka rada priateľsky porozpráva a s úsmevom na tvári vám trochu prikrášli účet. Zo začiatku mi prišli dialógy veľmi zvláštne konštruované, čo mi však nebránilo, aby som sa nechal uniesť dejom plným ľudskej márnivosti a pominuteľnosti, nezmyselného konania a pokusov o niečo viac, než je v ich silách. Zdanlivo roztrieštený príbeh je ako kakofónia, ktorá, keď sa s ňou narába tak obozretne a netradične ako v tomto malom slovenskom diele, môže byť premenená na takmer dokonalý súzvuk a symfóniu oslavy momentu. Možno ešte najlepšie obišiel ten chlapík, ktorý najprv prišiel pred otváračkou, druhý raz, keď už bolo všetko plné a tretí raz po záverečnej. Skvelý slovenský film, ktorý si zaslúži uznanie a má v dejinách našej kinematografie výsadné postavenie. 85%(24.4.2014)

  • troufalka
    *****

    Po vážném dramatu Boxer a smrť přichází Peter Solan se zdánlivě odlehčeným tématem. Na malém prostoru hotelové restauce se odvíjí banálně vypadající příběh. Všichni se chtějí bavit, seznamují se, tančí. Jak postupuje večer, odkrývají se nenaplněné sny, touhy, zklamání osobní selhání. Film má díky improvizovaným dialogům neuvěřitelně uvolněnou atmosféru, která se nakažlivě přenáší na diváka. Zvuk nalévajícího se Napoleóna vhání sliny do úst, příjemná hudba svádí k tanci. Atmosféra se mění skoro neznatelně a najednou je tu konfliktní situace, po předešlé pohodě není ani stopy. Mírně v pozadí, ale nikoliv upozaděna stojí barmanka, jako studnice vědění (co je který host zač), bar je přístavem, místem posílení, krátkých epizod před dalším vyplutím do sálu nadějí. Postava pijana a zároveň hostitele, který vyhledává kontakt, aby jej vzápětí odmítl a ponořil se opět do své samoty. Asi nejvíc si Solan vyhrál s mladou rozvernou čtveřicí. Když vezmu reálný věk herců, je všem něco kolem dvaceti, tedy období naivity a závislosti na rodičích mají za sebou, před sebou více očekávání, než může reálný život splnit. Pomyslný přelom začíná dobou placení, rozchodu domů a zavíráním baru. Okamžik odhalení, rezignace, únavy po nočním bdění. Velmi jemné provedení jak ze strany scénaristy a režiséra, tak i herců.(28.2.2015)

  • dANo
    ****

    Peter Solan vie, ako z hercov dostať tie správne herecké výkony a v tomto filme to platí niekoľkonásobne... Dančiak, Labuda aj Pántik sú jednoducho svetoví! Scenár filmu takisto znesie prísnejšie kritériá, aj keď je pravda, že ľuďom, ktorí nezažili tie časy, kedy vlastne u nás neexistovali bohatí ľudia, to až tak veľa nemusí povedať. Ale ináč, psychológia postáv je fakt výborne vykreslená.(24.11.2008)

  • HareS
    ****

    Kontaktný zvuk, absencia hudby, takmer vyprázdnené priestory baru po záverečnej do ktorého vchádza "akási" postava. Po krátkom rozhliadaní sa s nezáujmom otočí späť a kráča tam odkiaľ prišla. V tú chvíľu sa dozvedáme, že Ústredná požičovňa filmov v Bratislave uvádza film Kým sa skončí táto noc, šiesty celovečerný projekt režiséra Petra Solana. Teda to posledné už v úvodných titulkoch nie je, ale vďaka samoštúdiu sa orientujeme. Spätne vieme, že vstupujeme do najvyšších sfér, plávame vo vodách toho tzv. kánonu slovenskej kinematografie, jednej z definícií slovenskej novej vlny, jednoducho nepísaná povinnosť pre všetkých, nutnosť vidieť. Film začal. Sme vhodení in medias res do centra diania. Dvaja mladí bonviváni a hýrivci v podaní Stana Dančiaka a Mariána Labudu sa rozprávajú pri bare, ak by nenatrafili na dievčatá, vekom rovesníčky, rozprávali by sa do konca filmu pri tom bare. Scenárista Tibor Vichta to však chcel inak, film sa teda neodohráva len pri ňom, ale aj pri stole. Kým sa skončí táto noc je sledom improvizovaných rozhovorov prebiehajúcich s malými výnimkami na uvedených dvoch miestach. Hudobná zložka pozostáva výlučne z diegetickej hudby. Spôsobené je to živou jazzovou kapelou hrajúcou v barových priestoroch, v ktorých sa film drvivú väčšinu svojho času odohráva, až by sme povedali, jednota miesta a času, ale nepovieme, lebo by sme zbytočne zavádzali. Bez toho, aby bol nasledujúcim tvrdením film zhodený či degradovaný, zo začiatku pôsobí ako naratívny videoklip, v ktorom je inak primárna hudobná zložka upozadená, ale zreteľná. Solan s Rosincom sa pri snímaní rozhovorov vyhýbajú metóde záber/protizáber, jedným zo signifikantných štylistických prvkov nových vĺn boli totiž nie zabehnuté záberové formulky, ale ich modernizácia. Vidíme teda dlhé zábery na oboch protagonistov rozhovoru ocitajúcich sa spolu v jednom ráme alebo polodetailné zaberanie tváre postavy jednej vedúcej dialóg s tou druhou. Udalosti fabule nám Solan v syžete predstavuje cez artovú naráciu, to znamená, že deadline je, naproti klasickému rozprávaniu, potlačený a kompletne odstránený. Postavy nemajú za cieľ dosiahnuť čosi konkrétne, nemajú jednoznačne definované motivácie, dopredu sa prediera fragmentarizmus a epizodickosť. Nadnesene by sa dal Solanov film prirovnať k čomusi od Buñuela, Anjelovi skazy napríklad, filmu odohrávajúcom sa v honosnej vile, z ktorej sa nedá odísť. A keďže nielen metaforicky, ale aj explicitne, nesie sa film na vlne absurdna, v ktorej je dôležitá, ak nie najdôležitejšia, práve background story, druhá príbehová línia. Kým sa skončí táto noc je však dielo oklieštené o akýkoľvek prvok surrealizmu, slovo minimalizmus ho charakterizuje o dosť výstižnejšie. Záver filmu nám celkom berie ilúzie o rozprávkovom vyústení, nie prenesene povedané, ale doslovne. Scéna ranného lúčenia sa mladej uzimenej štvorice po preflámovanej noci, počas ktorej v druhom pláne prechádza kôň s kočom, znamená druhé predstavenie exteriéru (hneď po nočnom pivkárčení a neuskutočnenom šuku nadržaného Kvetinku, ktorý je zmarený frigidnou Mirou). Znamená však aj to, že hrdinovia, s ktorými sme strávili uplynulú poldruha hodinu, nie sú romantizovaní princovia a princezné z idealizujúcich zásob Deduška Večerníčka, ale prekrvené bytosti čakajúce na svoju ďalšiu noc plnú pretvárky, sebaklamu a malicherných problémov, ktoré je nevyhnutné zavrieť do trezoru, pretože až príliš toho odhaľujú o súdobej spoločnosti a odvrátených aspektoch ľudskej psyché. 85%(9.6.2014)

  • slunicko2
    ***

    Výstižný portrét doby a jejích slovenských souputníků. Zaujal mě charismatický 23letý Stano Dančiak, 21letý Marián Labuda s pro něj typickou postavou, tehdejší partnerka Waldemara Matušky 19letá Jitka Zelenohorská (bondýnka z dvojice) se zajímavými životními osudy (viz životopis) i příjemná 23letá Jana Gýrová (tmavovláska z dvojice).(3.3.2015)

  • - Natáčanie prebiehalo vo Vysokých Tatrách a Novom Smokovci. (Raccoon.city)

  • - Pôvodný scenár cenzúra odmietla kvôli úplným banalitám a scenáristu ohodnotili, že nepozná život. (Raccoon.city)

  • - Nakrúcanie prebiehalo na vtedajšie slovenské pomery experimentálnym spôsobom. Na čo najpresnejšie zachytenie spontánnych a uvoľnených situácií boli použité súčasne dve kamery (obalené dekami na zníženie hlučnosti) snímajúce rovnakú scénu z rôznych uhlov. Herci nepoznali presné texty, boli oboznámení len s témou rozhovorov, s príbehom jednotlivých scén a ich celkovým vyznením. Mali teda možnosť na danú tému improvizovať. Vo filme bol použitý kontaktný zvuk, čo bolo na Slovensku novátorské. (Raccoon.city)