Režie:
Peter SolanScénář:
Tibor VichtaHrají:
Jana Gýrová, Jitka Zelenohorská, Stanislav Dančiak, Marián Labuda st., Július Pántik, Valentina Thielová, Vlado Durdík st., Erna Suchánová, Viliam Polónyi (více)Obsahy(1)
Slovenský film režiséra Petra Solana rozpráva príbeh o dvoch mladých úradníčkach, ktoré si po celý rok šetria na niekoľko dní bezstarostného života, o dvoch mladých inštalatéroch, hľadajúcich erotické dobrodruž- stvo, stavebnom majstrovi, ktorý spreneveril výplatu celej partie, neuz- nanom vynálezcovi a bývalom majorovi britskej armády, ktorého politické príkoria povojnových čias priviedli k alkoholizmu, pričom celý dej sa odohráva počas jednej noci v prepychovom nočnom tatranskom podniku. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (72)
Pobavila jsem se, jako bych tu noc v hotelu pod Tatrami prožila taky. Režisér Peter Solan byl výborným vypravěčem a taky měl dobrou ruku na herce. Excelují tu Július Pántík, Labuda s Dančiakem, spolu se svými českými partnerkami i další představitelé tragikomických postaviček personálu restaurace a hostů. Více než na Lásky jedné plavovlásky, které se tady v komentářích připomínají, jsem při sledování filmu vzpomínala na Světáky. Přesto, že patří do jiného žánru. ()
Ze začátku jsem měl z filmu dojem, že půjde o takovou vcelku příjemnou konverzační oddechovku. Postupem času atmosféra v tatranském baru poněkud houstne a můj dojem z filmu se měnil. Dost mi ve filmu nesedla postava rozhazovačného pijana. Furt jsem moc nechápal, jaké má pro své chování motivy a upřímně je moc nechápu ani po zhlédnutí celého filmu. Mnohem příjemnější bylo sledovat pány S. Dančiaka a M. Labudu, jak se více či spíše méně úspěšně snaží sbalit dvě české studentky. Ale i zde ve mě některá jednání dotyčných postav vyvolalo jisté otazníky a moc jsem se s nimi nedovadl ztotožnit. Celkově tedy ve mě film vyvolal poněkud rozporuplné dojmy. Atmosféra filmu je určitě silná, ale sama o sobě pro mě vynikající film vytvořit nedokázala... ()
Až do konca som čakal na niečo, čo prelomí tento film na 4 hviezdy a ono to neprišlo. Len výborné výkony Dančiaka, Labudu a Pántika mi nestačili, aj to treba povedať, že hrali opilcov a kto vie, či vôbec hrali. Takto to ostalo celé na konverzáciách, ktoré by boli celkom ukradnuté. Aspoň som sa ale dozvedel, že Zelenohorská bývala kedysi veľmi pekným dievčaťom. ()
Po všetkých stránkach uvoľnení , iný , ale pritom dokonalý film. Peter Solan je predsa len režisér, ktorý vie točiť, a ktorý tak trocha vždy posúval latku vyššie. Kým sa skončí táto noc, je na jednu stranu veľmi komorný príbeh, z pár postavami, ktoré sú navzájom poprepletané len nocou strávenou v tom istom bare. Práve tento bar je strediskom nezabudnuteľnej ba priam až bohémskej atmosféry, ktorá doslova pulzuje, kde každý zvuk trúbky a každý glg napoleona znamená hutnejšiu a reálnejšiu atmosféru. Po chvíľke sa jednoducho ocitneme sami v príbehu. Sledujeme osudy Miloša a Kvetinku - ich prvé zoznámenie s dvoma pražáčkami, ktoré prežívame rovnako rozpačito ako oni. Rovnako aj postava Júliusa Pántika, ktorá je dokonala a ku koncu až tragická nás sprevádza dejom a skvelými dialógmi. Film sa po celý čas na nič nehral a snažil sa znázorniť starosti a strasti všetkých zúčastnených a formou akým nám tieto udalosti boli vypovedané, hraničí z majstrovstvom. Na poli slovenského filmu asi jeden z najlepších filmov 60. rokov. Tibor Vichta je génius. Pretože napísať takýto scenár , natočiť takýto film a postavy zahrať tak ako to spravili herci v tomto filme ma napĺňa hrdosťou, ale zároveň smútkom, pretože takéto filmy sa dnes netočia. ()
Stěžejním vodítkem k uchopení tohoto Solanova filmu mně byl koncept kocoviny, promyšlení toho, jak kocovina jakožto model určitého existenciálního naladění tímto filmem prolézá, jak se ho zmocňuje a jak si ho podmaňuje (a myslím, že to tak bylo zamyšleno, že významy tohoto filmu měly být divákovi distribuovány skrze navozování tohoto stavu, a to jak u postav, tak pak přeneseně u diváků; tedy že nečtu film proti srsti; ale i kdyby ano, tak je mně to celkem jedno...), a to jak v doslovném slova smyslu (kocovina po večírku; možná budete znát), tak – a to je důležité – i v metaforickém, jako společenská kocovina (kolektivní uvědomění si toho, že dnes vám není špatné kvůli tomu, kolik jste toho vypili, ale z hlubších, leč utajenějších pohnutek, z jistého nonverbalizovatelného marasmu). Bujaré slavení, jež se pod neutuchajícím přílivem alkoholu přináší bolehlav, lehkost alkoholového oparu a bolestivá vystřízlivění. Ctím tento film, že i z večírku dokáže udělat politikum, společenský komentář, nad průměr však dnes nepůjdu, jelikož mi přijde, že Němcův film O slavnosti a hostech, který pocitově dělá něco podobného (přičemž Němec zvolil alegorii, Solan verismus), totiž přes snímání (vynuceného) slavení dokládá, že je něco prohnilého ve státě československém, je o něco lepší, údernější a nebojácnější. Nicméně, zaujal mě mladý Marián Labuda, už jen díky němu stojí film za vidění. 65 % ()
Galerie (8)
Photo © Štúdio hraných filmov Bratislava – Koliba
Zajímavosti (6)
- Námet filmu vznikol už v roku 1957, politickí funkcionári ho však schválili až v roku 1965, kedy nastali lepšie časy nielen v našej spoločnosti, ale aj pre slobodnejšiu umeleckú prácu. (kosticka7)
- Nakrúcanie prebiehalo na vtedajšie slovenské pomery experimentálnym spôsobom. Na čo najpresnejšie zachytenie spontánnych a uvoľnených situácií boli použité súčasne dve kamery (obalené dekami na zníženie hlučnosti) snímajúce rovnakú scénu z rôznych uhlov. Herci nepoznali presné texty, boli oboznámení len s témou rozhovorov, s príbehom jednotlivých scén a ich celkovým vyznením. Mali teda možnosť na danú tému improvizovať. Vo filme bol použitý kontaktný zvuk, čo bolo na Slovensku novátorské. (Raccoon.city)
- Scenár mal pôvodne názov "Prv ako sa skončí tento deň". (kosticka7)
Reklama