Hovoří ženy

skupina žen z jakési odstřižené náboženské polosekty se rozhodné uspořádat hlasování o tom jak naloží s tím že je jejich muži zneužívají. Položenou otázkou je zda tuhle skutečnost neřešit a setrvat, odejít a nebo bojovat, což je pro silně věřící ženy, které navíc neznají nic jiného dost složitá otázka. V tomhle případě upřímně nechápu nominaci na Oscara mezi nejlepšími filmy. Ano, jde o silné a závažné téma (navíc založené na skutečnosti) a v obsazení najdeme samé výborné herečky (a jednoho dobrého herce) a ani by nevadilo, že jde o skorem divadelní konverzačku odehrávající se většinu času v jedné stodole, ale za sebe jsem měl problém se do toho filmu dostat a celou dobu to na mě působilo opravdu jen jako naučená divadelní hra ovšem bez jakéhokoliv prožitku. Chápu, je to film o ženách a primárně pro ženy, nicméně čekal bych v tomhle ohledu v návaznosti na téma emocionální smršť, která diváka vyždímá. A to se bohužel nestalo...40% (26.02.2023)

Taká tá typická oscarovka/festivalovka, ktorá osloví väčšinu erudovaných kritikov, ale nie väčšinové diváctvo. Women Talking je komorná dráma, po značnú časť stopáže sa odohrávajúca v jednej stajni, kde ženy z uzavretej komunity diskutujú ako sa vysporiadať so znásilnením a čo podniknúť ďalej, aby sa vymanili spod rúk chlapov a získali aspoň nejaké základné práva. Myšlienka to je rozhodne pekná a aj podporená famóznymi hereckými výkonmi, kde zostava v podobe Jessie Buckley (I'm Thinking of Ending Things), Claire Foy (Unsane), Rooney Mara (A Ghost Story) a Frances McDormand (Three Billboards Outside Ebbing, Missouri) prakticky pri podobnej konverzačke tiahne celý film na svojich pleciach. A robia to bravúrne. Problémom je nedôveryhodný scenár (výhru na Oscaroch skutočne nechápem), ktorý nijako nekorešponduje s obdobím, v ktorom sa film odohráva, ani s ústrednými postavami. Ten film mal byť buď zasadený do súčasnosti alebo prispôsobiť scenár postavám vo filme. Tu sa však negramotné ženy, ktoré nikdy nevytiahli päty päť metrov od domu, žijú v uzavretej komunite, bez prístupu ku kníham alebo akémukoľvek vzdelaniu, neveda čítať, písať (v jednej scéne doslovne nerozumejú čo je "čiarka" vo vete, v inej zase namiesto hlasovania píšu krížiky pod obrázky alebo si postava myslí, že zomiera, lebo zabudla, že sa má okuliare a tie sa jej zarosili) a jediné čo robia je varenie, upratovanie a staranie sa o drevený domček totiž vyjadrujú ako profesorky filozofie na univerzite, vedú hlboké myšlienkové úvahy o liberalizme, pacifizme, emancipácii. Ak mal tento film pôsobiť akokoľvek dôveryhodne, mala sa nutne zjednodušiť vrava a dovolím si tvrdiť, že by to pôsobilo aj omnoho zaujímavejšie. Ak chcel film polemizovať o týchto témach až na takejto úrovni, v takom prípade mal byť zasadený do súčasného obdobia. Pritom to je odohrané vynikajúco, a aj natočené s dostatočným citom, akurát ak toto mala byť inteligentná dráma, tak vlastne pôsobí scenáristicky úplne rozpoltene až vnútorne rozpadnuto. CELKOVO: 6/10 (16.03.2023)

Už dávno som v kine nezažila také hrobové a niekoľko minút trvajúce ticho po skončení filmu. Sarah Polley, bravó, tlieskam!!! Pamätám si ju ešte ako malé blonďavé dievčatko zo seriálu Road to Avonlea🙂. Veľmi ma teší, že film Women Talking si vyslúžil nomináciu na Oscara v kategórii Najlepší film a mnoho ďalších ocenení. Sarah Polley film nielen režírovala, ale aj k nemu napísala scenár. Women Talking je silný a skutočný príbeh o ženách, ktoré bojujú za to, čo je pre nich dôležité!!! Už nechcú ďalej znášať násilie (páchané na nich a čo je ešte krutejšie - na ich deťoch!!) a tak sa musia rozhodnúť, zostanú alebo odídu? O tejto konkrétnej komunite (Mennonite) som doteraz nikdy nepočula a neviem, aký je rozdiel medzi nimi a Amishmi, ale to nie je podstatné. Neviem si predstaviť takto žiť, to nikdy v živote. Potešil ma aj výber herečiek (herec je tu len jeden - ak nerátame deti) a to predovšetkým Claire Foy, Rooney Mara, Frances McDormand - hoci tá dostala dosť málo priestoru. Najmilšia mi bola postava Rooney Mara. Herecké výkony sú veľmi uveriteľné. Funguje tu vlastne všetko - réžia, scenár, hudba (Hildur Guðnadóttir - Chernobyl, Joker), kamera, strih. Hoci faktom je, že ženy tejto kolónie sú vzdelané. Ešte dodatok: Je to až neuveriteľné, ako odrezane od sveta môže niekto žiť, bez elektriny - čiže okrem iného aj bez rádia, televízie, internetu, mobilu atď. Avšak neverím, že by nemali ani mapu (!!!) a ani poňatia o tom, kde žijú!!! A ako môže niekto žiť bez cestovania :-)? V zásade mám s filmom len ten problém, že som chcela vedieť, čo bolo ďalej a možno ísť ešte viac do hĺbky. Film sa natáčal v Toronte, odkiaľ Sarah Polley pochádza. Príbeh sa odohral len pár rokov dozadu v jednej z komunít v Bolívii. Váham medzi 4 a 5*. [Cineplex Mannheim, BonusTicket] 80%. (13.02.2023)

Podľa popisu to vyzeralo skutočne zaujímavo a fascinujúco, až mi bolo čudné, že to má také priemerné hodnotenie. Počas sledovania tohto filmu som však pochopil, prečo to nie je kdesi v červených percentách. Celé to bolo na môj vkus príliš strnulé, ťažkopádne, a miestami dokonca lyrické. Stále som čakal, kedy sa to poriadne rozhýbe, ale napokon som sa pri tom celkom dosť nudil a postupne som strácal pozornosť. Nuž, námet zostal hlboko za očakávaniami. (02.04.2023)

Klasická každoroční Oscarová výplň. Tentokrát se o ní postarala Sarah Polley a její Women Talking pojednávající o sektě Mennonitů a jejich speciálním zvykům, které je pojí se ženami. Jednoho dne si ženy řeknou dost a diskutují nad tím, zda za těchto neuspokojivých podmínek neopustí tuto sektu. Tohle je zhruba nástřel toho, co se ve filmu děje, a je naprosto jasné, že já cílovka rozhodně nebudu. Herecké obsazení je sice parádní, ale ze zjevných důvodů jsem se do jednání hlavních postav nedokázal vcítit. Bohužel odzýváno. (13.03.2023)