V hlavě 2

Hra na istotu, ktorá nemení niečo čo funguje, ale v tomto prípade by snaha o epickejší záber za každú cenu mohla skôr uškodiť, keďže Inside Out 2 je o emóciách a v tom je sila jednotky aj dvojky - v tom, že na rozdiel od X rozprávok, ktoré sa snažia obsahovať nejaké pozitívne posolstvo, Inside Out naozaj niečo aj naučiť vie a podáva to veľmi decentne a zrozumiteľne pre každého. Opäť sa dostaví aj dojatie, a aj tentokrát sa jedná o jednu z uvedomelejších Pixaroviek. A dá sa v tom bez problémov pokračovať - Riley má za sebou detstvo, strednú školu a môže nastúpiť vysoká škola, nástup do práce, stredný vek a nakoniec možno aj staroba, hoci to už by bolo na Pixar možno trošku priveľmi vážne a tak dlho nám séria asi nevydrží. Ale minimálne tú vysokú a možno súčasne skúsiť prehodiť dej aj do rodičovských hláv - to by sme ešte dostať mohli. (24.06.2024)

Jednotka sa mi páčila, hoci teraz 9 rokov od jej vzhliadnutia som si pamätal už len torzo príbehu, samozrejme postavy a pocit, že šlo o príjemný, zábavný a vcelku inovatívny film. Očakávania pred dvojkou boli veľké a žiaľ u mňa zostali nenaplnené. Nové emócie boli fajn, až na “úzkosť”, ktorej vyobrazenie sa mi vôbec nepáčilo… taká oranžova p*č*vina nechutná. Druhá vec, ktorá sa mi vôbec nepáčila, bol rámcový príbeh Riley. Extrémna nuda, absolútne nezaujímavé. Víkendový hokejový kemp… nedotiahnuté ako celok aj v epizódach (trénerkin červený notes). Som si istý, že príbeh začínajúcej pubertiačky prinášal omnoho zaujímavejšie príbehové možnosti. Veril som, že sa Pixar po pár slabších filmoch vráti vo veľkolepejšom štýle. (17.07.2024)

Krásna vec. Možno sa už pre niektorých nedostaví ten moment prekvapenia, ale v porovnaní s jedničkou to na sile vôbec neuberá, naopak sa tu dostaví veľa emotívnych momentov a originálnych nápadov, ktoré potešia a pohladia na duši. Teší ma taktiež, že každý deň premietania bola u nás plná sála detí, pretože Inside Out vie byť veľmi poučný, inšpiratívny a pozitívny. Plakal som, bol som dojatý a ešte aj miliónkrát budem, pretože si to miliónkrát zasa pozriem a budem sa rozplývať nad tým, aký je to dokonalý film a aký krásny, komplexný a unikátny ľudský život vlastne je. (30.06.2024)

Fakt boží animovaná coming-of-age terapie ze stáje mýho milovanýho Pixaru, která na velkým plátně geniálně popisuje, jaký to je bejt teenagerem/puberťákem na 120%, a jaký to vůbec je soupeřit s vlastními emocemi. Takže ani dobrý, ani špatný; ani smutný, ani veselý; zkrátka něco mezi – a v tom jaksi tkví pomyslný kouzlo týhle erupce kreativity, který může závidět i ten nejzkušenější psycholog/člověk s ADHD. Jde tak o inovativně intenzivní jízdu na emocionální horský dráze, která vás bude bavit, dojímat, šokovat, anebo z ní budete mejt větší úzkosti, depky a nervy jak před pondělní směnou v práci. A já za tuhle extrémně nápaditou pecku hlavám v Pixaru – kteří maj svoje dětský i dospělý diváky dokonale přečtený jak knihu – neskutečně děkuju. No a za parodii na Mickeyho klubík smekám.... VERDIKT: 9 migrén z 10 (18.07.2024)

Ani lepší, ani horší, vyloženě stejně dobrý jako jednička. Vylepšili jak na emocích, animacích, netlačilo se nikde na pilu, humor fungoval. Opravdu stejně dobrý pokračování výborného prvního dílu. Jde vidět, že to nechtěli rejžovat hnedka, ale dali si velkou pauzu a proto asi tak kvalitní výsledek nakonec. (14.06.2024)