Satanské tango

Dopočul som sa, že tento skvost si dávajú niektorí užívatelia ako trest, ak nesplnia nejakú filmovú výzvu iných užívateľov. Nad tým sa len pousmejem a bez okolkov sa do diela vrhnem, lebo ak pozerať filmy má byť trest a úmor, tak potom neviem, prečo tu vlastne sme? --- Nemám problém pozrieť si 8 filmov za deň, nemám problém pozrieť si 8 hodinový dokument, 4 hodinové filmy sú prechádzka ružovou záhradou a nie je ani problém pozrieť si starý maďarský 7 hodinový čierno-biely film. Je ale nutné zhodiť masku, priznať a uznať, že aj napriek nesporným kvalitám tohto počinu som psychicky dosť vyčerpaný. Pozitívom ale je, že o dosť menej ako po zhliadnutí hodinového gay porna pochybných kvalít zo 70. rokov menom L.A. Plays Itself. --- Zvedavosť bola patrične na mieste, zaujímalo ma, ako by vlastne štruktúrou takýto film vyzeral a ako by plynul. A jediná fundamentálna otázka je, či sa tiahol ako hovno po vode, alebo mal o čom rozprávať, len potreboval viac času. Odpoveď? Mix týchto dvoch faktorov sa nekonal. Mal síce o čom, 7 hodín nepotreboval. Úvodných 8 minút (fakt osem!) sme mohli sledovať presun a mučanie kráv zo statku von, hneď potom sa 5 minút dívať na okno a chlapíka stojaceho pri ňom... Nekonečné pozorovanie ďalekohľadom, nekonečné čakanie v čakárni, nekonečné čítanie knihy, nekonečná cesta s demižónom po ovocnú brandy, nekonečné prechádzky lesom, nekonečný tanec, nekonečná chôdza cez nekonečné polia, nekonečná snímka... Pokus o lepšiu dynamiku a plynulosť evidentne nebol v pláne a strihačku uväznili niekde v pivnici, isto. Díval som sa na tie statické zábery s plným nasadením, snažil sa rozlúštiť, čo nimi chce Tarr povedať... Film nie je ani košatý, ani vrstevnatý, ani komplexný na to, aby si mohol obhájiť túto monštruóznu stopáž. A obhájiť sa nedá ani skrz "slow cinema" žáner artovej kinematografie. Sátántangó je prepál najvyššieho stupňa, ktorý som akceptoval prvé tri, možno štyri hodiny. --- Pozerať treba rozhodne hneď po zobudení, predvečerom nedajbože v noci by si zaspal jak malé dieťatko v kolíske. Maďarské filmy sú bez debaty zaujímavým a potrebným kúskom do skladačky svetovej kinematografie s mnohými v skutku geniálnymi kúskami, či je ale Satanské tango jedným z exemplárov tohto tvrdenia je na zváženie. Štyri hviezdy zodpovedajú filmárčine samotnej/technickej stránke, nie mojim pocitom a môjmu aktuálnemu mentálnemu zdraviu po dopozeraní. Paradoxom ale je, že k filmu sa ešte s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v budúcnosti opäť vrátim. Satanwagen jeden maďarský... ♪♫ (30.10.2021)

Je až hrozivé pozorovať ako môže nejaké médium, v tomto prípade film, pôsobiť ako vrchol mediácie umeleckej a duševnej kreativity a potreby výpovede ľudskej bytosti v jej mučivom zovretí časovej ohraničenosti. To, že zároveň môže byť paralelne masívne rozšíreným nástrojom stimulácie pasivity a apatie širokej populácie, je jeho temnou stránkou páchnucou trúchnivými pomaly odhnívajúcimi útrobami lebečných kostí, ktorá robí z povolania režiséra(a nielen jeho, pretože ide vždy o kolaboráciu množstva ľudí) veľmi zodpovednú prácu. Satantango je teda v svojej podstate kŕčom v sebaobrane, ktorý sa z prvotného impulzu zhnusenia transformoval na dlhotrvajúci partizánsky boj za jeho prenesenie pomyselným komunikačným vákuom k dôraznej výpovedi. V tomto prípade by sa dala za ňu považovať i forma samotná. Kde ostatný artový filmový umelci užívajú viacerých techník ako dlhé zábery, extrémne pomalé jazdy kamery, konzervatívny strih, čiernobiele prevedenie a mnohé iné ako prostriedok vymanenia sa zo škatuliek masívne používaného zrýchleného strihu(so všetkými svojimi sprievodnými znakmi), Tarr stavia formu minimálne do rovnocennej pozície vo výpovednej hodnote s bezprostrednosťou scenáristickej výpovede. Oddeľuje zvukovú stopu od obrazovej priepastným vákuom variabilnej vzdialenosti kamery od „miesta činu“, ktorá sa týmto spôsobom oslobodzuje od ukotvenia v deji. Často tak divák musí spracovávať dych berúcu silu obrazu na pomedzí opojnosťi prirodzenej hudby zvukov scény s minimom klasickej hudby. A tak dĺžka záberov netkvie v samoúčelnej snahe zapáčiť sa, ale v nevyhnutnosti ponechať divákovi dostatok času na poskladanie mozaiky zážitkov. Keď sa po pár minútach skúmania často len fotke sa podobajúcich scén kamera pohne svojím plazivým tempom, je divák uvrhnutý vo vír zdanlivej neúnosnosti tejto náhlej dynamiky a anticipácie nasledujúceho. Popri všetkej pozornosti, ktorá bola venovaná kamerovým nájazdom, výberu lokácii, rámovaniu obrazu a ďalším formálnym finesám, je jadro tohto eposu postavené na základoch výberu hercov a ich totožnosti s identitami ľudských trosiek páchnucich pomalým alkoholickým rozkladom autonomity osobností, ktoré potom bezmocné padajú za obeť manipulatívnemu básnikovi-satanovi(možno paralela s umelcom bez morálnych zásad a svedomia?) Irimiáshovi, ktorý ani vás samotných pri svojich príhovoroch nenechá bez ujmy. Príliš veľa, vo svojej podstate nedokonalých, slov by mohlo odokryť viac ako sú schopné vo svojej nepresnosti vypovedať a tak nahradiť priestor pre čaro zážitku, zložitosťou svojho konštruktu. Jedno je však isté na Tango so Satanom len tak ľahko nezabudnete. (16.09.2008)

To bol hrozný zážitok. Nevšimol som si, že film trvá sedem hodín. Sedem hodín, a nejde o indický, ale o maďarský film. Ale ja nemám sedem hodín, aby som pozeral na nevľúdne prostredie, v ktorom stále prší a je tam samé blato, na nepríjemných ľudí, ktorí riešia problémy s deľbou nejakého lupu. Vydržal som to pozerať asi hodinu a potom som s využitím  rýchloposunu iba sondoval, či sa neobjaví niečo, čo by ma zaujalo. Neobjavilo sa nič, pršalo stále a ja som to zhnusený vypol. Absolútne sa nechcem zaoberať tým, čo na filme videli a hodnotili ostatní, prekvapilo ma, že film bol zaradený medzi tie, ktoré by mal človek vidieť, než umrie. Tak som ho videl. V rozsahu, ktorý pokladám za únosný pre mňa. (21.01.2022)

Déšť, kráva, tma. Déšť, krávy, tma. Potemnělá postava, záda, déšť. Velká záda, malá záda, široká záda. Popraskaná zeď, promočená zeď, déšť. Tma, záda, déšť. Ošklivé dítě, ošklivá žena, ošklivý muž. Tma, déšť. Močící muž, záda, pomočená zeď. A to všechno sedmkrát dokola. Pomočit! Kdo si tady uprdnul? (12.08.2015)