Anonym

vydarený film, ktorý má čo povedať i po rokoch...investigatívny novinár, uverejňujúci nie vždy overené a pravdivé senzácie (v podaní skvelého Ľuba Pauloviča), cigánska mafia a zatrpknutý starý muž, ktorý je presvedčený, že novinára, ktorý napísal tendenčný článok o jeho dcére, nespravodlivo odsúdenej za defraudáciu, musí potrestať...paralely filmu so súčasným stavom sú neprehliadnuteľné...súčasné prvoplánové kriminálky tomuto filmu nesiahajú ani po päty (10.05.2018)

Aj za socializmu teda existovali novinári z rubriky súdnička, ktorí písali až tak, že sa im vyhrážali smrťou a v byte im vybuchla bomba? A ešte sa o tom mohol natočiť film podľa poviedky neznámeho autora Miroslava Jaslovského. Nakoniec je z toho príjemné filmové prekvapenie, dobrý príbeh, výborná hudba, celkovo dobre natočené. –––– Ja mám jedno pravidlo: Uderiť prvý. Jak mu neuvalíš prvý, už smrkáš červenú sám. To je zákon. –––– Uvedom si, Peter, prosím ťa, že ja chcem živého muža, a nie mŕtveho hrdinu. –––– Mám písať o chudákoch, ktorí potiahnu tri vrecká cementu, ale o tých, ktorí páchajú miliónové škody, sa musí mlčať? –––– Spoločnosť sa musí škvrny zbaviť, a nie ju chrániť. (02.12.2019)

Náhodou som si pustil STV2 a išiel v skutku zaujímavý film. To čo začínalo ako sledovanie osudov hláškujúceho novinára (v podaní skvelého Pauloviča) sa postupom času dostalo do kriminálky. Na rozdiel od iných obdobných kriminálok mi toto skôr pripomínalo talianske ako tuzemské kriminálky. Filmový zážitok umocňuje Ursínyho hudba a (ne)typický slovenský záver, ktorý sa snaží povedať aj niečo viac len než to, kto je páchateľom. (12.01.2011)

"Zrazu som si uvedomil, že byť komunistom znamená ísť tvrdo za vecou. Vo svojej robote. Každý deň. A nie starať sa stále o to, aby som mal krytý chrbát, aby ma nedaj boh niekto nekritizoval." Úspešný novinár Paulovič sa venuje písaniu súdničiek a zločinné jednanie od drobnej kriminality po skorumpovaných súdruhov riaditeľov popisuje s natoľko trefnou iróniou, až mu šéfredaktor dohovára a anonymovia posielajú výhražné listy. O tom, že sranda skončila ho presvedčí bombový útok na vlastnú osobu, po ktorom nasleduje pátranie po páchateľovi a prehodnocovanie vlastného života. Na svoju dobu výnimočný krimi thriller, kde sú okrem záberov spokojnej normalizovanej Bratislavy s taxíkom sa voziacou sexy papalášskou dcérkou Horváthovou aj temnejšie scény nočného života cigánskej galérky. Solídne herecké výkony, zaujímavý príbeh, dobrá hudba od Ursínyho, vhodne použitý dobový popík aj barová kapela, u mňa veľká spokojnosť za štyri pády na skodách. "Štvorka volá jedničku, dve fľaše budvaru, končím."  (16.03.2024)

„Je horúca...“ – „Tak si ju fúkaj.“ Keď som kedysi videl slovenský pseudo triler z roku 1975 Šepkajúci fantóm o sériovom vrahovi v Bratislave, bol som sklamaný, že to bolo všetko možné (v prvom rade ale zlý film), len nie triler. Viem, očakávania, že na Slovensku vznikne plnokrvný mrazivý triler, sú úsmevné, ale televízny ANONYM z roku 1980 dokazuje, že nie nereálne. Príbeh rozpráva o sympatickom ale tvrdom novinárovi, ktorý si v článkoch neberie servítky a keď sa mu začne anonym vyhrážať smrťou, nastáva pre diváka vlna napätia. No dobre, preháňam. Ale potešilo ma, že konečne niekto na Slovensku nemal chuť chodiť okolo horúcej kaše a nakrútil triler, ktorý sa na nič nehrá. Samozrejme, nebol by to slovenský scenár, aby nás v ňom nezdržovali pre „hlavný“ dej zbytočné veci, ako je hrdinovo súkromie (načo ho mám riešiť v trileri?), komunisti a cenzúra. Ale ak máte aj vy pocit, že slovenský film akoby sa až HANBIL baviť nás, ANONYM by mohol milo prekvapiť. (28.05.2011)