Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Dramatický príbeh z prostredia nápravno - výchovného ústavu pre mladistvých. Mladý Jakub sa z falošnej solidarity nechá odsúdiť za krádež namiesto "šerifa" ich partie. Dúfa, že "šerif" jeho gesto ocení. Toto presvedčenie mu dodáva silu vydržať neznesiteľné pomery v ústave. (oficiální text distributora)

Recenze (16)

Anderton 

všechny recenze uživatele

Hlavná redakcia pre deti a mládež uvádza....niečo určené skôr jej rodičom. Šerif za mrežami je totiž vážne poňatá dráma z nápravného ústavu, v ktorom neprekvapivo panujú podmienky ako v lochu a to vrátane medziľudských vzťahov. Mladí väzni by najradšej utiekli cez Rakúsko do Ameriky, v roku 1965 prekvapí, že jej tvorcovia dávajú prednosť pred ZSSR. Je to film o cti, o relatívnosti zrady v partii ako vonku, tak za mrežami. A o rýchlom dospievaní. Realistické stvárnenie a dobré herecké výkony trochu kazí viac epizódovitosť filmu, ako pevne zovretý dej, kde by hlavnej postave o niečo išlo a nám by s ňou rýchlejšie ubiehal čas. Sú to skôr fragmenty zo života v takomto zariadení typu bitky, hádky, kamarátstva, diskusie s dozorcom a tak podobne. To by nevadilo, ak by nás na konci čakala väčšia katarzia. Ale tento pocit mám u slovenských filmoch pomerne často, totiž že akoby bolo jedno, v akom momente skončia. Na druhú stranu je tak napríklad aj Šerif za mrežami bližší životu. Za odvahu zaokrúhľujem hore. ()

Vitex 

všechny recenze uživatele

Film "pro mládež" z vězeňského prostředí, o kterém se nám dnes ani nesní (kdyby u nás někdo dnes natočil něco aspoň z poloviny tak kvalitně, byla by to událost roku). Trochu problematické je ztvárnění vychovatelů a vyšetřujících, ale v té době to asi ještě jinak nešlo (jiné by to bylo v roce bez jakékoli cenzury a autocenzury - 1969). Všechny role mladých odsouzených jsou naopak zahrány úchvatně. Psychologie. Soucit. ()

Reklama

JohnFarst 

všechny recenze uživatele

Šerif za mrežami je prostredným z pomyselnej trilógie Plichtových filmov o mladých a ich problémoch. Režisér sám o filme povedal: „Je to komponovaný príbeh, nie čistý dokument, snažím sa ukázať život v ústave, ktorému sa predtým vravelo kriminál a dnes – nápravné zariadenie, život v mieste, kde môžu byť zbavení slobody chlapci od pätnásť do osemnásť rokov.“ Hlavný hrdina Jakub je obyčajným mladým chalanom, ktorého na zlé cestičky kriminálu zviedla jeho vlastná naivita. Po lúpeži Jakuba a jeho partiu chytia a pošlú do nápravno-výchovného ústavu. Jakub, ktorý by bol rád obľúbený medzi rovesníkmi však zoberie celú vinu na seba a neprezradí ostatných. Dostáva trest 2 roky a svoj trest si prichádza odpykávať do spoločnosti podobných delikventov ako je on. Plichta nás týmto uvádza do prostredia plného mladých ľudí s pokrivenými charaktermi a skazenou morálkou. Jakubova falošná nádej, že ak bude „makať“ dostane sa domov skôr, sa postupne začína prekrývať s ďalšími. Už pri prvom stretnutí zistí, že v ústave je vytvorená akási hierarchia, v ktorej vodcom je Viktor, chalan, ktorý si všetkých podmanil, ale nikto sa mu nechce postaviť. Radšej mu robia poskokov a nemusia sa báť šikanovania. Na mladých delikventov po celý čas dohliadajú vychovávatelia na čele s „Frajerom“, dozorcom s veľkým srdcom ale malými očami. Frajer je síce spravodlivý, no pred problémami medzi chlapcami stále zatvára oči a nezasahuje, až kým nie je vážne zle. V podaní Viliama Polónyiho sa z neho stáva výrazná postava, pred ktorou má rešpekt aj sám Viktor, ktorého naivný ideál, že je pánom všetkého, razom mizne. Ústav je totiž miesto, kde každý postupne svoje ideály stráca. Je vôbec možné sa napraviť? Každý s chlapcov sa ocitá v situácii, kedy musí bojovať, ale nie s vychovávateľmi ani s ostatnými chlapcami, ale sami so sebou. Najlepšie sa však prebíja v skupinkách, a preto si mladíci tetujú obrázky ako znaky ich súdržnosti. „Ak niekto „nabonzuje“, dostane!“ vraví Viktor pred kontrolou. Niekto však „nabonzoval“ a podozrenie samozrejme padne na tichého Jakuba, ktorý si naivne myslí, že ak sa bude držať v úzadí, nikto si ho nevšimne. Začína tušiť, že kamarátstvo s chlapcami v ústave by bolo len pretvárkou a nemalo by dlhšiu trvácnosť. Viktorovu pravú tvár môžeme spozorovať v scéne, kedy prichádza ostatným chlapcom návšteva a pošta, no za ním nikto neprišiel ani mu nikto nenapísal. Svoje odlúčenie od rodiny si však vynahrádza siláckymi rečami a šikanou na ostatných chlapcoch. Celý ústavný systém ho tak poznačil, že v závere filmu sa chlapci dozvedia, že práve on bol neznámy udavač. Viktor tým zneužíval ostatných a vytváral medzi nimi roztržky, aby si udržal svoj status najmocnejšieho. Po jeho odchode je všetkým lepšie, no nikto to nechce priznať. Dialógy a situácie v „šerifovi“ sú civilné a presvedčivé. Chlapci sú pod vplyvom Frajera „šľachtení“, no niektorým to pomáha viac, iným menej. Medzi všetkými si Jakub nájde len jednu spriatelenú dušu, Slávka, ktorému sa zverí so svojim plánom. Po prepustení chce ísť za „šerifom“ svojej bandy a vziať si svoj podiel z lupu. Nakoniec však dostáva najväčšiu ranu osudu, keď zistí, že Slávek mal pravdu, keď mu vravel, že „šerif“ naňho nebude čakať a je hlúposť ho ochraňovať. „Čo z toho máš, že ho kryješ?“. Zistí, že kamarát nie je vždy kamarát a jeho ilúzia priateľstva sa rozplynie vo vidine ešte dlhšieho trestu. Jakub je vo filme konfrontovaný s tromi rozdielnymi chápaniami morálky. Jedna je reprezentovaná jeho vlastnou partiou, ktorú sa snaží kryť za cenu vlastného uväznenia. Ukáže sa, že jeho chápanie „partie a držania spolu“ bolo klamlivé a detinské, lebo v podstate takto rozmýšľal iba on sám. Ako správne a dokonalé sa mu zdalo aj správanie po umiestnení do nápravného zariadenia, kde sa odmieta podriadiť morálke svojich spoluväzňov. Táto je typická pre zariadenia tohto typu –jeden alebo dvaja „kápovia“, ktorých ostatní na slovo poslúchajú a podriaďujú sa im. Aj v tomto prípade Jakub vyznieva ako naivný rojko a idealista a napokon na to aj doplatí, musí sa podriadiť tejto hierarchii. Tretia konfrontácia je s morálkou dozorcov a riaditeľa zariadenia. Je zaujímavé sledovať, ako dobre poznajú mentalitu svojich zverencov, ako dopredu predvídajú ich správanie a delikty, ktoré sa uskutočnia a spokojne, bez výčitiek, hrajú s chlapcami svoju vlastnú hru. Nezasahujú, neriešia sami z vlastnej vôle nič. () (méně) (více)

mchnk 

všechny recenze uživatele

S hrdostí přichází a se slzami odchází. Nekompromisní hierarchie mezi odsouzenými i morální dilema, které často přebije jednoduchá facka. Dějové je snímek lehce stabilní, nicméně se jedná o výbornou spolupráci českých a slovenských herců. I když třeba mladý M. Kňažko je filmu němý a skoro i neviditelný, plně ho zastoupí ostatní. V. Polónyi a jeho otcovský dozorce je vynikající. Skvělý hudební doprovod a dobová atmosféra. ()

zona 

všechny recenze uživatele

Nejlepší film z vězeňského prostředí, jaký jsem kdy viděl. Žádné krvavé zápletky ani schematický boj dobra se zlem, maximálně autentické herecké výkony (je zážitek vidět mladého Štěpánka, Ornesta nebo Kňažka nepznamenané pozdější rutinou) a nádherná černobílá kamera, která nepřetržitě kouzlí nenápadné, ale dokonalé kompozice. Opravdový utajený klenot slovenské kinematografie! ()

Galerie (5)

Zajímavosti (6)

  • Nápravně výchovný ústav ve filmu představují bývalé sklárny v obci Libkovice. Pro potřeby vězeňské služby byl objekt využíván od roku 1956, kdy byl převzat od ČSLA. Od roku 1960 tu začali vykonávat trest odnětí svobody i odsouzení mladiství, kteří sem byli přemístěni ze zrušeného ústavu v Zámrsku. Takto se obec Libkovice stala jediným zařízením pro výkon trestu mladistvých. (Cucina_Rc)
  • Milan Kňažko se při natáčení filmu seznamuje s děvčetem z Mostu, které si později bere za manželku a mají spolu dva kluky, Michaela Kňažka a Martina Kňažka. Vztah však nevydržel. (sator)
  • Film bol na kratšie obdobie stiahnutý do "trezoru". (Raccoon.city)

Reklama

Reklama