Nahý oběd

Na moje prekvapenie, ide o celkom príjemný a pohodový mindfuck, oblečený v noir šate. Nevyrve vám to mozog z hlavy ale ako hovorím, je to stále poctivý mindfuck, s ktorého vám iracionalita deja nedá vysvetliť nič, pretože je to tak absurdné, že iba čumíte a hltáte ďalšie scénky. Takže, príbeh sleduje patálie jedného deratizátora. Jeho manželka objaví silné drogové účinky jedu, ktorý chlapík používa na zabíjanie švábov. Proste si to roztopí a pichne do žily ako heroín. Takto si všimne, že mu z jedu dosť ubúda a u nich v práci to dostávajú na prídel... Po čase mu už nechcú dať ďalšie dávky. Jeho kamoši mu dajú echo a za chvíľku objaví svoju ženu ako si to pichá. Samozrejme aj on je riadne namočený do drog, takže to vyskúša a tu sa začína riadny mindfuck. V práci ho zhabajú policajti a zavedú ho na stanicu aj s tým práškom. Vysvetľuje im, že ide o jed na hmyz ale oni tomu neveria ale dajú mu šancu. S tašky vytiahnu obrovského švába a položia do prášku. Odídu zo slovami, pokiaľ "zomrie, tak mu veria". Obrovský šváb však začne rozprávať z otvoru na bruchu, že je s tajnej vyšetrovacej organizácie a on je jeho agent v utajený.. Prikáže mu nech zabije svoju ženu. On z cely ujde a zhodou náhôd, nechcene svoju ženu zabije, tým splnil plán. Polícia po ňom pátra, takže odchádza na tajné miesto interzone, kde sa opäť stretáva zo švábom ktorý sa vytvoril z písacieho stroja. Dostal príkaz, nech všetko zdokumentuje. Písanie na švába pôsobí erotgénne, vzrušuje ho a dychčí, keď na ňom hlavná postava píše. Celé to tajné miesto je obsadené homosexuálmi a šváb sa ho stále snaží presvedčiť, nech sa preorientuje aj on, bude to mať jednoduchšie. Po čase i uvedomí, že je závislý na droge, ktorá v skutočnosti neexistuje ale bojí sa prestať, pretože absťáky sú silné. Hovorím, celé je to padnuté na hlavu ale o to s toho mám lepší a intenzívnejší zážitok. Najdrsnejšia scénka bola, keď si to rozdali dvaja buzeranti, s čoho bol jeden iba prezlečený za človeka, v skutočnosti to bola obrovská stonožka. Nepríjemný pohľad na takýto sexuálny styk. Všetko to čo napísal, brali jeho kamaráti v realite ako neskutočne dobré a pútavé sci-fi, ktoré musí vydať ako knihu. Snímka sa objavila v realite veľmi málo krát.. Možno to boli tri flashe. Takže celé to bolo zachytené, akoby sa snímala iba hlava pod vplyvom drog. Zaujímavé. (27.07.2015)

Sorry, ale já na tyhle drogové tripy bez hlavy a paty nikdy moc nebyl. Naštěstí to pro mě nebyl žádný vyložený průser jako třeba Krajina přílivu nebo Strach a hnus v Las Vegas, na to tu vše do jisté míry zachraňovaly Cronenbergovy typické originální nápady, které mě na tom snad jako jediné zajímaly, ale dvě hodiny pro mě utáhnout nedokázaly a časem už mě to přestávalo bavit. Zhruba chápu, že je to celé spisovatelské vyjádření vzteku k tomu, že tvůrce vždycky musí být někomu podřízený a že úplně svobodný nemůže být asi nikdy, ale stejně jsem čekal, že z toho vypadne víc. Takhle tu jen spisovatel celou dobu fetoval, měl halucinace, cosi sepisoval a bojoval se svojí potlačovanou homosexualitou. Kniha předpokládám bude takové typicky beatnické dílo, film to naznačuje víc než dost, ale už poněkolikáté jsem se přesvědčil, že o dílech autorů z této skupiny si sice rád něco nastuduji, ale nebaví mě je číst či sledovat. Holt nejsem jeden z těch, který by byl schopný Nahý oběd víc docenit, ale chápu ty, kteří ano. Jen teda ten pocit určité samoúčelnosti jsem v tom časem začal cítit taky... Lepší 2* (15.10.2022)

Cronenberg vzal ihlu a vrazil mi do žíl plnú dávku surrealistických halucinácií. Po prvotných rozpakoch nastúpil pocit uvoľnenia, blaženosti a sexuálneho vzrušenia. Písacie stroje sa mi doslova prekúsali do mozgu. Chcela som ich stále vidieť, počuť a dotýkať sa ich! Moja myseľ volala – nedovoľ, aby to skončilo! Chceme viac chrobákov... viac lahodného moku... viac hier na Williama Tella! (10.01.2017)

tento film má všetko, čo od filmu podľa môjho gusta vyžadujem, a aj keď niektoré položky sú možno v miernom kontrapunkte k akýmsi "všeobecným" požiadavkám na obecne dobrý filmu (napríklad "príbehovosť", zreteľnosť motivácií, zrozumiteľnosť konania, dramaturgická uzavretosť), aj tak sa v Nahom obede kĺbia tie najpriaznivejšie prúdy a poryvy vytvárajúce jedinečnú filmovú lahôdku; civilne noirové herectvo petera wellera (skvelé obsadenie), zvláštna, utrápená "femme fatale" davies (skvelé obsadenie), ako vždy ambivalentne diabolský sands a štandardne dobrý holm; zdrvujúco znepokojivý jazzový soundtrack, netradičná výprava, nejedznoznačné žánrové zaradenie, zmes kafku, gilliama v tom najlepšom z burroughsa a cronenberga; ambivalentnosť a nejednoznačnosť, glorifikácia bizarnosti, neustála paranoia a halucinácie, hmyz a sex: to sú kľúčové slová pre túto obnaženú neo-dadaistickú snahu o akýsi životopis nevedomia, nie fyzickú biografiu, ale biopic dokumentujúci duševné stavy a psychické pochody človeka, ktorý je neustále pod nejakým vplyvom; fantasy, sci-fi čierna komédia s ľahko erotickými a noirovými náznakmi a miestami hororovou atmosférou; (28.04.2012)

Povinnost pro Burroughsovce? Ne tak docela. Ačkoli knihu nějakým zvráceným způsobem miluji, rozhodně bych film nedoporučil každému, kdo skočí po pouhé zmínce o beat generation. Cronenbergova verze je jiná, míchá tu novelu s autorovým životem a vlastním úchylným pomrkáváním na fanoušky, vzpomínající na Videodrome a Mouchu. Výsledek tedy rozhodně není pro většinového diváka a je určen pouze úzkému kruhu uchazečů o intelektuálně-surrealistický zážitek. (13.06.2011)