Milenci

Vždycky se nechám překvapit tím, jaké druhy filmů lze schovat pod žánrové označení romantická komedie. Protože tohle je v případě Joaquina Phoenixe regulérní příprava na Jokera, aneb jeden z jeho mužských nestabilního mentalního zdraví. V případě Gwyneth Paltrow a Vinessy Shaw jde jen o protiklady. Není to něžný film, ani k zasmání, je to film z kolekce odpozorováno ze života. V situacích velmi realistický, v životních volbách také, ve finále snad dojemně naivní. (12.11.2020)

Takle nějak si představuji romantický film, co nadchne a zaujme. Svět je plný různorodých bláznů, tito blázni se jako všichni ostatní (kdo není blázen, ať hodí haribo medvídkem - řekl bych, že se moc nenajím) zamilovávají. Film je nahlédnutím do prostého blázna, který pozná rozdíl mezi láskou a jistotou. Smutné. (13.07.2010)

Film vo mne nezanechal ziadne emocie... Ani zaporne, ani pozitivne... Dopozerala som, zatvorila okno, napisala komentar na csfd a zabudla... Nie sice na vsetko, niektore sceny boli vdaka Joaquinovi naozaj skvele, ale to je vsetko. Postavy sa spravaju nelogicky, su vrcholne nesympaticke a tempo filmu je hrozne ubijajuce. Skoda, film mal velky potencial. (25.02.2009)

Možno to nie je na prvý pohľad tak evidentné, ale na pozadí atypického vzťahového trojuholníku, v ktorého centre sa nechcene ocitá vnútorne rozorvaný a psychicky labilný Leonard, sa James Gray venuje témam sprevádzajúcim celú jeho tvorbu - komunitám prisťahovalcov v amerických veľkomestách (konkrétne, podobne ako v jeho značne autobiografickom debute, opäť situovanej do newyorského Brighton Beach) a konfliktu jedinca s morálnymi hodnotami alebo záväzkami k rodine a organizácii (v tomto prípade zastúpenej podnikom Leonardovho otca)._____Od záplavy konvenčných nezávislých romantických filmov sa Two Lovers odlišujú predovšetkým ukázneným, neokázalým civilným štýlom, sýtou atmosférou do chladných farieb zaodeného fotogenického Brooklynu - mj. nočné pasáže sú nezameniteľné - a vynikajúcim vedením hercov. Vďaka tomu je pozornosť smerovaná k zaujímavým postavám a stupňovanej melanchólii so silne katarzným a v zásade nejednoznačným záverom. Ostatne, nejednoznačnosť je v celom filme sprítomňovaná v postave Leonarda, ktorý musí neustále činiť ťažké rozhodnutia a striedavo sa prikláňa na jednu i druhú stranu. Tajnostkársky charakter vzťahu medzi Leonardom a Michelle je naviac posilnený tým, že si ako miesto dôverných stretnutí vyberajú opustenú strechu a ich rozhovory či dokonca len telefonáty sú niekoľko krát, podobne ako vo Wong Kar-waiovom Fa yeung nin wa snímané cez sklo (sklenené dvere, ale tiež okná, ktoré spĺňajú i rolu komunikačného kanálu medzi „ich“ bytmi). I Lenardova záverečná replika je ambivalentná a vyjadruje jeho permanentné potácanie sa medzi šťastím a samovražednými sklonmi. Je preto podstatné, že mizanscéna, práca s kamerou a strih na seba nestrhávajú pozornosť, ale stav hlavnej postavy len vkusne a nenápadne dopĺňajú, a zdôrazňujú._____Je celkom možné, že ide o najlepší Grayov film. Minimálne z tých troch dosiaľ videných rozhodne. Joaquin Phoenix tu tiež podáva jeden zo svojich najsilnejších výkonov. Citové súznenie s filmom bolo u mňa absolútne. 85% Season Challenge Tour 2015 P.S.: Jellini: Aký citát? Možno sme videli iné verzie, v mojej na konci žiaden nebol. (30.09.2015)

Žiadna rozprávka o takmer dokonalých vzťahoch, ružiach bez tŕňov a šťastných spoileroch. Keď som išiel pozerať Milencov prvýkrát, pojem americký romantický film pre mňa znamenal pohľad na plesnivého Toma Hanksa a peroxidovú blondínu, ako sa bodro prechádzajú po Central Parku. Nemal som vtedy ešte moc skúseností s nezávislou tvorbou, ktorá sa neštíti tento žáner častovať výrazmi ako úprimný či civilný. A tak som bol pochopiteľne prekvapený z nasledovného. Hlavný nehrdina hneď na začiatku neúspešne spácha samovraždu. Rodičia pri ňom chvíľu síce chodia po špičkách, ale potom mu navrhnú zoznámiť sa s jednou slečnou. No jeho zaujme iná, koketa zo susedstva, ktorá je snáď všetkým a všetkých, len nie bezpečnou voľbou. To je mu však úplne jedno, pretože ako všetci vieme, v citoch si človek nevyberá, neuvažuje logicky, je schopný vstúpiť do rieky, kde naňho serú všetky ryby, vždy znova a rád, či pokojne si pofajčievať v horiacom kresle. Človek je proste kokot, keď rozmýšľa orgánmi od krku dole, svet mu to vždy vie dať patrične najavo, tento film je o tom a preto ma zaujal. P.S.: Tento komentár bol najprv vytvorený do diskusie Dostaň svůj fýdbek, no teraz mi napadlo ho zverejniť na protest proti avízovanej cenzúre na čsfd ako z POMOcnej školy. (27.09.2015)