Reklama

Reklama

Film z období francouzské okupace. Děj se odehrává ve francouzském městečku, jehož obyvatelé jsou přinuceni ubytovat ve svých domech posádku německých okupantů. Lucile Angellierová (Michelle Williams) bydlí v domě se svou upjatou tchyní, která žije utrpením pro svého syna bojujícího na frontě. Lucile se před zraky tchyně sbližuje s novým nájemníkem, důstojníkem wehrmachtu Brunem von Falkem (Matthias Schoenaerts). Válečné události však postaví mladou ženu před dilema v okamžiku, kdy se na Lucile obrátí sousedka s prosbou, aby v domě současně ukryla jejího manžela, který zabil jednoho z Němců. (Leandra)

(více)

Videa (5)

Trailer 1

Recenze (56)

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Iréne Némirovsky, spisovateľka židovského pôvodu pochádzala z Ukrajiny, a v roku 1941 keď žila vo Francúzsku sa rozhodla napísať román Francúzska suita, ktorý by dokázal vystihnúť celý rozsah a atmosféru ľudských osudov v nacistami okupovanom Francúzsku. Pôvodne sa mal skladať z piatich častí. Stihla napísať iba prvé dve. Prvá časť Storm in June (Búrka v júni) je vynikajúci opis skupiny Parížanov, ktorí utekajú pred prichádzajúcimi Nemcami. Druhá časť Dolce opisuje každodenný život v mestečku v okupovanej zóne, kde musia ľudia ubytovať Nemcov a žiť s nimi pod jednou strechou. Viac napísať nestihla lebo 13. júla 1942 ju zatkla francúzska polícia a 17. júla ju v konvoji číslo šesť deportovali do Osvienčimu. Zomrela 17. augusta 1942 v plynovej komore koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Jej manžel ju prežil len o niekoľko mesiacov. Obidvom jej dcéram pomohli cudzí ľudia prežiť a keď po vojne sa snažili hľadať pomoc u svojej starej mamy Fanny, ktorá strávila roky vojny bezstarostným životom v Nice, odmietla ich vpustiť do domu a poslala ich do sirotinca. ()

Lacike 

všechny recenze uživatele

V poslednej dobe som videl 3 filmy s Matthiasom Schoenaertsom. Je to neskutocne charizmaticky a nadany herec. Vybera si filmy, ktore maju potencial, ale vysledok za vela nestoji. To je aj pripad tohto filmu. Mohol to byt napinavy pribeh o zakazanej laske medzi Nemcom a Francuzskou pocas druhej svetove, ale vysledok nie je prilis napinavy, romanticky, dramaticky, proste nijaky. Okrem castingu, ktory aj tak nic nepredvedie je na nom zaujimava uz len technicka stranka, ktora je na urovni a to je tak vsetko. Ale mozno nejakym tym nenarocnym romantickym dusiam sa to bude pacit. 4/10. ()

Reklama

verbal 

všechny recenze uživatele

„Miluji tě, Bruno!“ „I já tě miluji, Detlefe!!!“ „???!!!“ „Ježyš, promiň, Mišel, ale strašně mi připomínáš majora von Schlaucha z přípravky Hitlerjugend. Zažili jsme spolu tenkrát ve Výmaru tolik hezkých chvilek. Ale už nezdržuj a jdem si zašukat na tom klavíru! Shrnu to pak do notového zápisu, nazvu „Suňte Rumçaise“ a ty se u toho můžeš prstit, až tady jednou nebudu.“ Ať už to leželo v židovském kufru já nevím jak dlouho, není to nic jiného, než prachsprostý, laxativní Harlekýn, vyprávějící tklivý příběh osudové lásky múzami ulízaného, vlažného nacisty na poloviční úvazek a žabožroutského babochlapce jménem Lusil na chlupatém pozadí kýčovitě okupovaných francouzských vidlí, kde nechybí hodný a sympatický důstojník Wehrmachtu, zlý a nesympatický důstojník Wehrmachtu, slizký a zbabělý kolaborant, hrdinný a správňácký odbojář, pěkně hnusná tchýně, parodie na Šopéna, slunce, seno a pravidelná menstruace. Takže by mi za normálních okolností má pověst nenapravitelného romantika měla velet, abych to s brutálně ohlazenou kočkou v klíně a pomočeným kapesníkem v ruce poslal nekompromisně směr nevybělené, zarostlé rektum. Nicméně před projekcí jsem se byl zasněně projít po Ostravsko – karvinské promenádě kolem Mitalstýlu, kde jsem v posledních paprscích truchlivě skomírajícího slunce spatřil v polétavém prachu, plném krásně těžkých kovů z té indické kurvy, stlašně loztoumilouškého bezďáka, jak si chčije po nohách. Děsně mě to rozněžnilo a přepadla mě neodolatelná touha svou hodně škaredou dvojkou prokázat, že jsem taky jenom člověk, něžný a citlivý, co neváhá před milováním poeticky zapálit pár naftových hořáků a rozházet po posteli čerstvě natrhané okvětní plátky bolševníku. ()

Aljak 

všechny recenze uživatele

Vojnové filmy nepatria k mojim obľúbeným žánrom, avšak príbehy zo zázemia vojnových udalostí ma dokážu často naozaj veľmi príjemne prekvapiť. A presne takto to dopadlo aj pri "Suite française", ktorý vznikol na základe fantastickej literárnej predlohy Irène Némirovsky. Ťažko súdiť reálnosť celého príbehu, ale mne sa na tom páčila tá ústredná myšlienka, ktorá prezentovala nemeckých nazi vojakov nielen ako bezcitné monštrá (tak ako je tomu vo filmoch zväčša zvykom), ale tento príbeh odkryl aj ich ľudskú stránku a citlivé srdca. Veď koniec koncov - boli to ľudia, rovnakí ako my, akurát že nepriatelia... Škatuľkovanie je prejavom predsudkov, v akejkoľvek podobe. No a Michelle Williams, opäť raz skvelý výkon (možno aj najlepší celkovo), ale zároveň aj dvojica Matthias Schoenaerts a Tom Schilling. Paráda! ()

misterz 

všechny recenze uživatele

Keď chceš spoznať charakter človeka, daj mu vojnu... Trocha som parafrázoval známy Lincolnov citát, ale v tomto prípade sa sem hodí jeho poopravená verzia. Vojna so sebou prináša rôzne príbehy, ktoré sa síce nedostanú do kníh, to však neznamená, že neboli a že nemali žiaden význam. Opak je však pravdou. Tento romantický príbeh ale to šťastie mal a do knihy sa po dlhých rokoch dostal... Pozitívny dojem snímku zvyšuje hlavne poznanie, že nech stojíme na jednej či druhej strane, stále sme len ľudia, dobrí či zlí sa nájdu u nás doma ako i u suseda. 70/100 ()

Galerie (44)

Zajímavosti (19)

  • Film má podobnosti s filmami Mlčení moře (1949) a jeho TV prerábky Le silence de la mer románu Jeana Brullera, nie je tu ale žiadny náznak plagiátorstva - Irène Némirovsky bola mŕtva pred vydaním Brulleroveho románu a nikto nepoznal Némirovskej dielo pred jeho objavením v roku 1998. (Arsenal83)
  • Matthias Schoenaerts chodil na klavír ešte keď bol malý, takže mal isté základy, ale kvôli tomuto filmu si zobral kurzy a naučil sa hrať skutočne. (Arsenal83)
  • Rukopis "Suite Française" spisovatelky Irène Némirovsky, která zahynula v Osvětimi, schovávala její dcera 50 let aniž by ho někdo četl. Dcera si myslela, že je to matčin deník, a že by bylo příliš bolestivé ho číst. Kniha se v roce 2004 stala bestsellerem. (BadCat)

Reklama

Reklama