Páter Thomas

Příjemně přímočarý scenář, který si po celou dobu uchovává tajemství a ta pochmurná nálada je k nezaplacení. Tohle je typický Fulci, jak ho mám rád - provokativní v naturalistickém zobrazování násilí (pro mnoho lidí až příliš detailní a nechutné) a silný v navození dusné hororové atmosféry. A k tomu dnes již legendární scéna s vrtačkou v mozku. No neberte to. (23.09.2003)

Film, pri ktorom je nám síce jasné, že nemáme do činenia s "logickým" scenárom, "hereckým" prejavom, "dobrým" vkusom či dokonca celkom normálnym režisérom, napriek tomu zreteľne cítime, že sme svedkami čohosi veľkolepého. Tá veľkoleposť nie je grécko-rímska, ale archaická, prvotnopospolná. Fulci vedie človeka k počiatkom jeho ľudskej existencie, kedy z obrazov a zvukov skladal podoby svojich božstiev, barbarských, ale vznešených a veľkolepých. Človek pri sledovaní tohto "prvotnopospolného" hororu nepremýšľa, pretože je paralyzovaný úžasom, tak ako je veriaci bezmedzne fascinovaný ostatkami svätých (ako ďaleko od hororu môže byť morbídna adorácia vysušených mŕtvol v chrámoch?). Pri púhej spomienke na niektoré fazety Fulciho kryštálu (hučiaca piesková búrka, zvuky vtákov v korunách stromov na polnočnom cintoríne, vrčiaca a zavýjajúca zombi nakúkajúca do rozsvietených okien, chodidlá mŕtvej pani Holdenovej stojacej za paravánom) spätne pociťujeme esenciu čírej hrôzy a nejasne si uvedomujeme, že sme boli zasiahnutí kdesi v našom najhlbšom, "najstaršom" vnútri. Potrebuje tu niekto výkladový filozofický slovník? (31.10.2004)

Po hrozne nudnom Fulciho Zombi 2 som sa rozhodol pozrieť jeho ďalšiu kultovku a bol som milo prekvapený. No čo sa dá povedať na scénu v ktorej otec pristihne dcéru s nejakým chalanom a to ho tak naštve, že chudáka chlapca hodí na rozbehnutý sústruh a cez celú hlavu mu preženie dobrý 20mm vrták. Réžia od Zomby 2 poskočila míľovým krokom, alebo len zmena kameramana (nikdy asi nezabudnem na scénu v ktorej naozaj zlá herečka prenášala svoju repliku priamo do kamery - vyzeralo to neskutočne amatérsky). Midi hudba má nejaký zaujímavý motív. A bavil som sa na skutočne zlých dialógoch a hereckých výkonoch. Naozaj ma prekvapili niektoré samoúčelné no nápadité scény: prasknutie steny alebo zrkadla, efektne roztrieštené okno ktorého črepiny sa zapichnú do steny a tá začne krvácať. Trošku ma prekvapilo, že zombíci sú vlastne duchovia ktorý sa dokážu zjaviť a hneď na to zmiznú a že ich nebol problém jednoducho zabiť. V tom roku to musela byť naskutočná kultovka. (11.04.2005)

Horory doslova milujem , a tak som pozeral kedysi davnejsie aj Paura Nella citte dei Morti viventi /V SK a CZ luhoch a kotlinach pozname ako Pater Tomas/. Gore bolo samoucelne. Atmosfera prvej polky filmu je uchvatna, ale v druhej polke zacne krivat logika, a veruze aj rezia je poslabsia. Masky boli v 80. rokoch kultove, dnes su uz zostarnute a vek a doba vzniku sa na nich plne podpisali. Takze v 80s sa bolo coho bat, dnes uz skor nie. 5 % (12.08.2014)

.... ďalšia Fulciho geniálna kompozícia ...ktorou potvrdzuje svoj primát vo svete horroru ... a reči o nejakých dejových líniach , o nejakom scenári ,,alebo o samoúčelnosti ..atď ..... to mi pripadá tak naivné ako keby niekto gigantovi Pablovi Picassovi chcel vysvetľovať ,,ako je potrebné kresliť realisticky .... (19.06.2007)