-
-
Poslednú scénu Kieslowski vysvetľoval tiež tak, že hrdina si, "jednoducho uvedomí, že ako amatérsky filmár sa ocitol v pasci, keď s dobrými úmyslami natáča filmy, ktoré môžu byť zneužité ľuďmi so zlými úmyslami."
(Kristusazapad)
-
-
Celosvětová premiéra proběhla v srpnu 1979 na Moskevském FF.
(Varan)
-
-
V snímke si Filip (Jerzy Stuhr) číta "Dejiny filmu pre každého" od Jerzyho Plazewského a prezerá si obrázky z filmov Popol a diamant (1958), Otec (1966), Ostře sledované vlaky (1966), Dni čakania (1971) a Kes (1969).
(Kristusazapad)
jojinecko
Kieslowski opäť prejavil svoj filmársky cit a za pomoci úžasného Jerzyho Stuhra vzniklo ďalšie dielo ktoré sa v jeho skvelej filmografii nestratí (hoci "Krátke Príbehy" sú neprekonané:). Inteligentným spôsobom podaná kritika cenzúry, pojednávanie o životných hodnotách a značná sebareflexia filmového nadšenca. 4,5*/5(14.4.2007)
classic
Naprosto geniálni : Kieślowski a Stuhr, od prvého pána režiséra, som už niečo videl, a vždy to bolo za plný počet, druhého pána herca z počutia poznám, ale ešte som s ním žiadny film nevidel, myslím si, že tento, je jeho najlepší ? Raz Lenin povedal zaujímavú myšlienku : „Film, to je to najdôležitejšie umenie” ! , a postava 30. ročného Filipa, je toho názorným príkladom. Kúpil si za dva mesačné platy, 8 mm kameru, s ktorou chcel priblížiť prvé chvíle novonarodeného dieťaťa, ktoré je predo dvermi. Chýry sa rýchlo rozšíria, že Filip disponuje novou kamerou, a tak ho šéf podniku, kde pracuje, požiada, aby nakrútil akýsi dokument k 25. výročiu založenia firmy... Od tohto okamihu, to pôjde s ním z kopca, načisto podľahne tomuto umeniu, že sa postupne odcudzuje všetkým, s ktorými bol v kontakte, najmä so ženou, ktorá nemá pochopenie pre jeho novú vášeň. Filip je filmom strašne posadnutý, až mu to prerastá cez hlavu, a ja to pozorujem nevídaným, strhujúcim priblížením cez režisérske OKO + samotného Filipa, ktorý sa na svet okolo seba, pozerá oveľa kritickejšou optikou, ako tomu bolo dovtedy. Skrátka, zoznámenie sa s niečím, čo zo začiatku vyzeralo úplne neškodne, len zachytiť zábery dieťaťa, rodiny, sa postupne vyvíja do čohosi, čo má naň fatálne následky... V snímku si zahral samého seba, slávny poľsky režisér K. Zanussi. Extrémne pôsobivý film, ktorý som mal vidieť, už pomerne dávno...(11.12.2016)
Iggy
Film o opravdové touze filmovat a říkat pravdu, což ovšem v totalitním režimu není možné. Zvlášť když je vaším vzorem Krzysztof Zanussi a jeho Ochranné zabarvení. A jak se na vlastní kůži přesvědčí hlavní hrdina Filip, není to slučitelné ani s poklidným rodinným životem. Říkat pravdu zkrátka něco stojí a je na každém člověku, zda je ochoten takovou cenu zaplatit.(27.3.2008)
Anderton
Z Amatéra sme sa dozvedeli, prečo točil filmy Zanussi ("Ťažko sa to vysvetľuje") a začíname tušiť, prečo začal točiť filmy Kieslowski. Nie je úplne jednoduché chápať myslenie všetkých postáv, prečo riaditeľ nesúhlasí so zobrazovaním reality na filmový pás, alebo prečo manželka žiarli na Filipove nové hobby. Časom sa však veci začnú objasňovať. Ostáva veľa priestoru na rôzne filozofické úvahy o Kieslowského využití média filmu vo filme a mne jeho prístup a priebeh deja pripadal do značnej miery autobiografický. Btw Jerzy Stuhr vyzerá s mustážou ako Pavel Zedníček.(29.11.2015)
Madsbender
Amator - Kieslowského filmová čítanka a kritická reflexia osobnostného rozvoja v ohraničení doby a kanonických pravidiel Kina morálneho nepokoja, ostro sledovaná objektívom ručnej kamery. ////////// Na príklade Filipa Mosza ilustruje Kieslowski zjednodušený stručný šlabikár základov filmovej prvouky. Ako sa hrdina chytá kamery a stavia sa za ňu, začína objavovať sprvu netušené možnosti vyjadrovania a sebarealizácie skrz skúmané médium. Jeho prvé kroky na neznámom území vedú od prostého rodinného videa a statického "dokumentu" lumièrovského typu cez vynález strihu pričinením náhody à la Méliès a preniknutie do tajov dramaturgie až po vkladanie sprvu politicky orientovanej ideológie prostredníctvom zvukovej stopy a sprievodného komentára, ale neskôr použitého ako nástroj na prezentovanie subjektívneho názoru po moment, kedy dochádza k nevyhnutnej konfrontácii so sebou samým a Mosz namieri kameru na svoju tvár. ////////// Pokiaľ považujeme kanonické "číslo jedna", Barvy ochronne Krzysztofa Zanussiho za film náležiaci svojou štylistikou k "čistému" realizmu, Kieslowského príspevok do hnutia konca 70. rokov je "špinavší" a o čosi "prízemnejší", pretože naproti voľbe esteticky vycibreného elegantného prostredia uzavretého akademického mikrokozmu s jasne vyhradeným priestorom sleduje príbeh jedného z nás, všedného (a mierne nedôvtipného) mestského človeka, ktorý sa nenápadne a mimovoľne začne vyčleňovať z anonymného davu. Nie je to on, kto sa začne vzpierať spoločnosti a svojou neústupnou zásadovosťou tvrdo narážať na stelesnenie zla (tak charakteristické pre poľské filmy z tohto obdobia), ako je tomu u Zanussiho. Filip Mosz zdanlivo nič proti systému nerobí, pretože si to neuvedomuje, no nakoniec má i tak špinavé ruky bez toho, aby to sám chcel. Jeho okolie s ním nebojuje, bráni sa stále zreteľnejšie prevažujúcim lakonickým postojom. Mosz, človek nula (dobrý, ale bezvýznamný článok stroja) začína objavovať sám seba a spoločnosť hrozbu, v ktorú sa mení. Nič nie je čiernobiele, všetky jednoznačné prejavy (i predkamerová realita sa ukazuje ako klamlivá vo svojej relácii ku kontextu) sú relativizované, čím sa porúša spoľahlivosť narátora-rozprávača, ktorého rolu v závere supluje samotný Mosz, uvedomujúc si svoje pochybenie. ////////// Ako film vo vnútri filmu, pojednávajúci o problematike filmu a filmového zobrazovania (začínam sa v tom pomaly strácať), ktoré vyzdvihuje autenticitu a zároveň aktualizuje otázku falošného zdania reality, rozdeľuje tvorcov na dve základné kategórie: amatérov a profesionálov. Zatiaľ čo profesionál dôkladne pozná schopnosti a funkcie filmu, ale je podriadený médiám a štátnej moci, amatér je prezentovaný ako človek mimo zabehnutý systém a pravidlá, ktorý dokáže zaznamenať skutočnosť bez akéhokoľvek zaváhania. Za kamerou stojí v jednej chvíli Kieslowski, Mosz i samotný divák (prostredníctvom filmovej kamery, preberajúcej perspektívu Mosza a jeho novej "hračky", ktorú neskôr nahrádza kvalitnejších 16mm, ale aj externé zábery na Jerzy Stuhra, do ktorých sa neskôr vkrádajú formálne návyky amatérskeho nadšenca). ////////// V postave Filipa Mosza sa spájajú prvky knižného (danosť základných aktuálnych spoločenských tém kina morálneho nepokoja - vzťahy medzi radovými zamestnancami a nadriadenými) a fotogenického (meta-filmový rozmer) charakteru, výrazne obohatené autobiografickými rysmi odkazujúcimi k osobnosti a ranému dielu Krzysztofa Kieslowského, ktoré tvorila predovšetkým séria dokumentov zameraných na všedné a pre štát dôležité zamestnania, vrcholiacu šokujúcim portrétom vzorného nočného strážnika v krátkej snímke Z punktu widzenia nocnego portiera. Na tento dokument Kieslowski vo filme voľne nadväzuje a rozvíja pôvodnú myšlienku ako jednu z vrstiev príbehu v pláne hlavného hrdinu zobraziť skutočnosť takú, aká je. Mosz má tak v sebe niečo z esencie Kieslowského schopnosti pobúriť a šokovať verejnosť, zároveň však sebareflexívny motív spoznania vlastných chýb, prevzatia zodpovednosti a vyrovnávania sa s nimi pozoruje možnú podobnú skúsenosť režiséra. Dá sa teda predpokladať, že je Amator bolestivou osobnou spoveďou a revíziou vlastných postojov a názorov zoči-voči vyšším orgánom - zanechám však špekulácií a nepotvrdených domnienok. Uspokojím sa s tým, že sa jedná opäť o vynikajúcu nadčasovú záležitosť, ktorá patrí medzi rozšírené základy filmového vzdelania a povedomia. Howgh. 100% POZNÁMKA: Zhliadnuté v rámci seminára o poľskom filme, druhý raz v rámci sekcie „V nitru fikce“ na 2. ročníku FokusFestu 2015.(12.11.2014)