Nový život

Z Oľhovej strany parádna práca. Lepší rodinný portrét sa z takejto východiskovej situácie (tj. bez takmer akéhokoľvek skutočného dramatického konfliktu) natočiť asi nedal. Akurát, ako píše POMO, na otca sa mohlo pritlačiť ešte trochu viac, takto to je vo výsledku tak trocha "o ničom" (ale nie oničom). Ale na to tvorca nemal odvahu, čo je úplne pochopiteľné. Každopádne, pre mňa veľmi príjemne strávená hodina a štvrť, mal som pocit akoby som bol súčasťou tejto rodiny, alebo ich blízkym priateľom. Vydarené. Pokojne by som si pozrel pokračovanie po desiatich rokoch, prípadne časozber. 3,5* (04.10.2022)

Režisér Adam Oľha ponúkol rodinný dokument Nový život(2012), kde sa snaží rôznými domáci video úryvkami priblížiť fungovanie a určité problémy svojej rodiny. Snímka ponúkne prierez niekoľko desaťročí života tejto rodiny ale na škodu snímky ide len o povrchne vykreslený problému medzi otcom ktorý sa vzdal početnejšej rodiny aby si mohol na blížiacu starobu začať pokľudnejšiu etapu života u novo založenej rodiny. Režisér a jeho snaha o umelecké prvky sú ale pre dokument ako celok nie moc fungujúce, rodinné zábery nemajú moc čím upútať, príde to dosť chladné. Na celej snímke je najlepšie to repovanie tej najmladšej dievky. Plus na vrch a bez urážky tam je asi najnesympatickejšia herečka čo som videl za poslednú dobu. /videl v kine: 20%/ (videl na festivale Cinematik 2013) (08.09.2013)

Na Slovenskej televízii beží seriál Família. O trápeniach, pocitoch a súžití jednej rodiny. Nový život mi pripadal ako pilotný film k sérii. Samozrejme, že najosobnejší a tak. Zároveň však, rovnako ako v prípade zmienenej série, ide tak trochu o voyeuristiskú sondu do intimity jednej početnej rodiny. No privátna úprimnosť pokiaľ ide o skutočný príbeh je dnes v kurze. (07.03.2013)

Životopis jednej rodiny od jej vzniku až po amputáciu jedného člena: Dokument o sebavedomom feminizme, ktorý z nutnosti triumfuje nad sublimujúcim maskulinizmom. Vynikajúca téma, ktorá osloví mnohých, výborný strih, jednoduché účelné spracovanie. Chybou je fakt, že režisér siahol do vlastnej rodiny, a tak chtiac - nechtiac nemôže mať 100% objektívny odstup a prikloní sa k jednej zo strán. Druhým nedostatkom je neochota rodičov, hlavne otca, analyzovať problém pred kamerou do hĺbky (je logické, že si každý chráni svoje navjnútornejšie súkromie). Sme tak svedkami niekoľkých serióznych aj vtipných pokusov o pochopenie otcovho (v širšom kontexte mužského) sveta, zásadného pochopenia sa nám ale nedostane. (01.03.2013)

Obludárium nesnesitelně fádních osob ještě zatížených klasickou ospalou kavárenskou famáckou dikcí "já nevim... těžko říct... myslim, že jsem se konečně našel... to je těžký na vysvětlení". Ocenil bych alespoň jednu vybuchující helikoptéru, cokoli než tuhle nestvůrnou ódu na všednost, která tři a třičtvrtě hodiny řeší stejný problém, jako někdy řešilo 70% populace. Neskutečně mi to upomínalo dlouhé cesty vlakem, kdy si do kupéčka přisedne nešťastný osamělý člověk a celou dobu do vás hustí to jak dřív bylo všechno lepší a dneska je to tak nějak v prdeli... tyjo teď koukám, že to mělo 77 minut. Neuvěřitelné. (25.12.2013)