Čiisai O'uči

Rozvleklý, sentimentální, nedodává k historii Japonska a lidí nic nového. (12.04.2015)

Celý čas to pôsobí ako všedný príbeh. Nič zaujímavé sa tam nedeje. A všetky dejové zvraty postrádajú dramatický podtext. Takže typický Yamada. Ale posledných pár minút dáva filmu potrebné emocionálne sfarbenie a dotvára celkový obraz všedného príbehu. Stále to neprekračuje tieň normálnosti, ale odrazu sa v celom príbehu objavujú emócie a robia celý príbeh skutočnejším a smutnejším. Po dopozeraní som zavolal svojej starkej a povedal som jej že ju mám rád. A ešte teraz je mi trochu clivo. Stála snaha dokázať niečo v živote je častokrát nenaplnená práve vďaka nesprávnemu načasovaniu a zlým spoločenským konvenciám. Príbeh o samote a láske. Ktorý ak mu dáte šancu chytí za srdce. (14.08.2016)

Klasický Jamada. Pomalý citlivý príbeh z čias dávno minulých. Tentoraz z obdobia krátko pred druhou svetovou a chvíľu behom nej. Hlavný problém som mal s tým, že celý film sledujeme z rozprávania bývalej slúžky v jednej rodine. Ona všetko dianie pozoruje a vlastne sa ju udalosti nijak emocionálne nedotýkajú. Kvôli tomu príbeh išiel úplne mimo mňa a napriek štandardne kvalitnej Jamadovej réžii to pôsobilo monotónne. Záverečné zdramatizovanie, v ktorom sa odhalí jedna drobná chyba, ktorá hlavnú hrdinku trápila celý život, je príliš malé a prichádza príliš neskoro. Z podobného obdobia natočil Jamada oveľa lepší film Our Mother. 6/10. (23.10.2023)

Klasický Jamada Jódži, jen více sentimentální a protáhnutí až do nezajímavosti. Náhled do jedné rodiny Jamada umí, ale umí to prostě lépe, tohle je jeho průměr, ale i tak se mu velmi bravurně povedlo ukočírovat všechny herce. Je to vlastně starý film, jen natočený nedávno. (01.08.2016)

Zlatý Medvěd - výběr (10.01.2015)