Sváteční vyjížďka

Konec mě naštval. Protože vlastně nakonec vyhrál blbec. Takový Easy Rider, kdyby umřel kamioňák. Dobové reálie skvělé, putování od města k městu fajn, ale nakonec mi přijde, že ten rozvážnější a v podstatě moudřejší nakonec přišel o vše. A jestli si blbec něco uvědomil, to se nedozvíme. Ano, svoboda, nespoutanost a volnost, ale neměli bychom se snažit nutit druhým lidem život, který se jim na čas teoreticky může líbit, ale jinak inklinují k něčemu jinému. (31.05.2022)

I po bezmála padesáti letech a poškrábanou kopii, stále svěží a vtipná záležitost nekorektní politicky i jinak. Dabing Václava Vosky na zážitku z černobílého snímku přidává i nostalgii. Jako bych seděl s babičkou u filmu pro pamětníky. Ale jsem v kině, v kině Ponrepo. Co víc? Nečekaně příjemná road-movie s koncem ostrým jako rezavá břitva. ► 90%. Tak jedem za Němkama. A fofrem! (15.10.2008)

Na rovnakom princípe postavená Vôňa ženy je vtipnejšia, nahláškovanejšia a celkovo som si ju užil viac, ale Sviatočná vycházdka ma na takmer dve hodiny zaviedla do letného Talianska počiatku 60. rokov a takto dobre som sa pri ceste časom späť necítil pri žiadnom filme už veľmi dlho. Takže som sa nakoniec viac sústredil na to, čo vidím pred sebou, ako na to, čo stvárajú postavy a akým vývojom prechádzajú, ale zase neignoroval som ich úplne. Problematický záver mi vôbec nevadil, jednoducho sa také veci čas od času dejú. Troojica scenáristov sa musela pri písaní dialógov baviť a to nehovorím o štábe, ktorý všetky návštevy letovísk a zastávky v talianskej krajine absolvoval. Len ma mrzí, že som tento čas nemohol stráviť s nimi. (27.08.2019)

To boli časy, keď boli rímske pamiatky ľudoprázdne a miestami, kde sa dnes takmer nedá prejsť ani peši, sa prechádzalo autom plnou rýchlosťou. Plná rýchlosť je treťou hlavnou postavou filmu, a ten by mohol byť premietaný aj ako varovanie mladým nevinným dievčatám (aj chlapcom), že netreba bezhlavo nastupovať do auta k agresívnym neustále trúbiacim bláznom, akým je filmový Bruno. No v užívaní života sa mu nikto nevyrovnal, a to, čo zažil za dva dni, niektorí nestihnú ani za celý život. Tento film je oveľa, oveľa lepšia Bezstarostná jazda, a keby som si medzi nimi mal vybrať, tak si vyberám tú taliansku. (01.09.2019)

V Risiho klasickom titule z roku 1962 s názvom: Predbiehanie, išlo snáď len o to, koľko motorových vozidiel vlastne „predbehne” protagonista Bruno Cortona v podaní Vittoria Gassmana, alebo povedzme tiež, koľko najlepších scenáristických replík, si napokon prisvojí vo svoj vlastný prospech, a tak sa práve preto teraz následne (o)pýtam, na čo, do psej matere, si hneď vedľa neho (na)sadla do auta Lancia Aurelia B24 Spider i ďalšia, údajne dôležitá postava zakríknutého predstaviteľa Roberta Marianiho v podaní Jeana-Louisa Trintignanta, keď by si v podstate tento výstredný charakter poradil i úplne sám? • Skrátka, pôvodný scenár bol zväčša priaznivo nakloneným len pre túto ústrednú, 187 cm vysokú postavu, až tá francúzska, o rovných sedemnásť centimetrov nižšia, pôsobila hneď oproti nemu, nielen očividným, a k tomu i prebytočným dojmom, ale zároveň i ako takým „chudobným príbuzným”, stále zatieneným jeho energickou prítomnosťou, proste, Gassman na seba neustále strhával celú pozornosť, až to začalo pôsobiť akosi trápne, a pritom zo začiatku to vyzeralo dosť nádejne, no na druhej strane si taktiež treba uvedomiť i to, že som totižto ešte nevedel, s kým budem mať čochvíľa možnosť sa naplno zoznámiť, s akým mimoriadne „hyperaktívnym jedincom”, sa vydám po vskutku kľukatých cestách, v nebezpečných zákrutách; na taliansky spôsob. • Obidvoch hereckých predstaviteľov navyše obdivujem, ale mám naprosto reálneho zdania, že sa tentoraz vedľa seba vôbec nehodili.  • Možno by som dokonca vzniesol určitú námietku v tom zmysle, že samotné AUTO, napokon „hralo” vo filme hlavný prím, kedy si aspoň vďaka tomu prídu automobiloví nadšenci  na svoje...? (18.08.2023)