Zvuk metalu

Ale ono to vůbec není o metalu! Mě to nevadí (a dokonce to spíš vítám), ale už vidím ty davy metalistů, kteří od toho čekali nějakej hardcore odvaz a dostali hluché drama, chachá. Mě to teda překvapilo a jsem tím docela nadšenej. Za prvé skvělý herecký výkon Riz Ahmeda, o kterém jsem si myslel, že to je nějakej pákistánskej sráč, ale je to fakt v pohodě týpek (a to bubnování asi neumí jenom kvůli roli). Jinak film je dobré vidět a je dobré vědět, na co se připravit, kdyby se vám to jednou stalo. Ty utlumené zvuky imitující nedoslýhluchost, pozdvihují film minimálně o jeden level. Možná proto to má ten zavádějící "metal" v názvu - že ty zvuky s implantátem zní tak "kovově". Mám dojem, že až uvidím jinej film o hluchotě, třeba V rytmu srdce, bude to oproti tomuhle jenom patetická sračka. (15.08.2022)

Popisný príbeh hudobníka, ktorý stratí sluch a celý život sa mu obráti naruby. Najväčším tromfom tohto snímku je práca so zvukom (mimochodom metal nezapočujete žiadny). Scény, kedy zvuk vnímame len z pohľadu hlavnej postavy sú veľmi silné. Sound of Metal je veľmi komorný a špecifický pohľad na komunitu nepočujúcich a ich svet, ktorý je bežnému človeku neznámy. 3/4* (03.03.2021)

Jestli se těšíte na metal, tak jděte o film dál, nějaký ve filmu zní jen asi první minutu a možná to ani metal není (nejsem expert). Tento film je prostou, civilní a nepřikrášlenou studií muže, co ztratí sluch a musí si zvykat na nový život v úplném tichu. Otočte volume doprava, protože film je hodně tichý a mohly by vám uniknout některé drobné (tiché) nuance ve zvukové složce filmu. (08.02.2021)

„Zvuk kovu,” sa bezprostredne týka, extra ambiciózneho bubeníka heavymetalovej kapely Blackgammon, ktorý tak extrémne bušil do bicích nástrojov, až tým pádom kompletne stratil sluch, s čím sa ale následne nedokázal vôbec zmieriť ! Totižto, Ruben Stone, sa tak dlho vystavoval prostrediu s nadmerným výskytom hluku, až mu skrátka »praskli« obidva ušné bubienky, čo malo potom za následok najmä aj to, že musel náhle ukončiť turné spolu so svojou speváčkou, zároveň i priateľkou Lou, s ktorou si celkom dobre nažívali v karavane, kde im asi očividne ku šťastiu nič nechýbalo... ? Momentálne je asi najviac najvhodnejšou voľbou pobrať sa do centra pre nepočujúcich, kde tomu šéfuje taký charizmatický chlapík, bývalý alkoholik a veterán z Vietnamu, Joe, ktorý Rubenovi s ochotou poskytne prístrešok, kde bude môcť zložiť hlavu, k tomu sa naučiť aj «posunkovú reč» kvôli neverbálnej komunikácii, a trebárs i neskôr učiť takto handicapované deti, alebo ešte i pomýšľať nad prípadnou operáciou, ktorá sa síce nezaraďuje k tým úplne najlacnejším, no črtá sa akási určitá nádej, že tieto implantáty, by mu predsa mohli navrátiť jeden z piatich zmyslov, tak potrebných pre vari každého človeka ? Ak by ste si mali vybrať: „Boli by ste radšej nevidiacim, či skôr nepočujúcim” ? Ruben má našťastie kvalitný zrak, no zrejme ho bolí u srdca, ako musí postupne rozpredávať všetky svoje hnuteľné majetky, aby si našetril na tento »zákrok« , kedy mu možno aj na výlet do Paríža ostane, kam sa medzitým premiestnila jeho pôvabná priateľka, o ktorej sme to ani netušili, že jej otec je Parížan, ako vyšitý ! U galského kohúta sa v podstate o všetkom napokon rozhodlo, teda o Rubenovom, ďalšom smerovaní, keď absolútne posledný záber na protagonistu, bol viac, než výstižný, t. j. vysvetľujúci. / Na snímku ma fascinovalo predovšetkým to, aký je objektívny svet nepočujúcich, s čím mi veľmi dobre vypomáhali rôzne, »zvukové efekty« , čiže odporúčam sledovanie filmu JEDINE prostredníctvom dobre ozvučených slúchadiel, kedy sa lepšie vžijete do pocitov týchto ľudí. Vskutku, majster zvuku s asistentom zvuku - mikrofonistom, odviedli poriadny kus roboty, no ale aj herec v hlavnej úlohe, Riz Ahmed, o ktorom by ste to asi vonkoncom nepovedali, že je schopný takto (ne)uveriteľne stvárniť túto postavu ! Klobúk dole. (03.01.2021)

Ze všech letošních na Oscara nominovaných snímků je rozhodně Sound of Metal námětem nejoriginálnější. Žádný takový ani podobný film jsem nikdy neviděl ani o žádném podobném neslyšel. Nejsilnější pasáže vnímám úvodní vyrovnávání se s šokující situací a závěr za účasti Mathieu Amalrica s francouzským hudebním doprovodem. Film bych zkrátil jako asi skoro všechny letošní oscarové filmy. (24.04.2021)