poster

Kristove roky

  • angličtina

    The Prime of Life

  • angličtina

    The Crucial Years

    (neoficiální název)

Drama / Komedie

Československo, 1967, 95 min

  • Flego
    ***

    Jakubiskov debut je plný autobiografickej poetiky, je detinsky hravý a rozmarný. Tragikomicky vypovedá o mladom maliarovi a potrebe konečného rozhodnutia, čo so svojim životom. Bezcielnosť a bezradnosť, ktorou sa potuluje v živote, je napokon konfrontovaná s tragédiou a tá dáva šancu k prebudeniu sa. Jakubiskovi svedčí viacej farebná rozmanitosť ako tento čiernobiely formát, ktorá síce dodáva na jednej strane väčšiu autenticitu, zvolený spôsob preexponovanosti obrazu je však prehnaný. Janu Čechovú nahovorila Iva Janžurová.(12.7.2018)

  • classic
    ***

    Už je tomu pol storočie, čo významný Režisér Jakubisko nakrútil pozoruhodný čiernobiely debut, ktorý isto stojí za povšimnutie si. Spôsob kamery, ako sníma, pôsobí trochu experimentálne, ale zároveň i zaujímavo, aj keď v centre Prahy „komparzisti” udivene pozerajú priamo do objektívu, čo to tí dvaja mladí vyvádzajú. Kamera Igora Luthera, výnimočného slovenského odborníka, ktorý pracoval na takých snímkoch, ako sú Plechový bubienok, či Wajdov Danton, je mnou najlepšie ohodnotená profesia, kvôli čomu má film zaujať, taktiež sú v ňom namiešané medziľudské vzťahy, pričom prostredníkom, “stredobodom pozornosti” je Juraj. Vo všeobecnosti som mal z pozerania Kristových rokov veľmi dobrý pocit, pretože autentickosť odtiaľto vyžaruje, a najmä záverečná pohrebná sekvencia, je strhujúca, akoby som sa jej sám zúčastnil. Kvalitná záležitosť, ktorá si nezaslúži byť nepovšimnutá, zaslúži si byť rešpektovaná...(28.12.2017)

  • ScarPoul
    **

    Prvý a absolútne zbytočný jakubiskov film. Vzhľadom na chválu čo sa týka tohoto snímku som sa na to tešil a hovoril som si " hmmm čo keby jakubisková tvorba bola v mladosti lepšia ako teraz?" no nebola. 40 rokov natáča filmy rovnako a rovnako sa pri nich cítim nepríjemne. o to viac zamrzí že pri tomto filme jednoducho vidíte že ten človek má talent. doslova to vytŕča s každého záberu, lenže namiesto toho aby sa uvoľnil a tvoril podľa toho čo cíti je tam vidieť až príliš veľké kopírovanie Felliniho a tiež že jednoducho nedokáže uchopiť postavu. keď sa má sústrediť na prostredie sústredí sa na postavu a keď sa má zaoberať postavou sústreduje sa na prostredie. omnoho viacej si viem Jakubiska predstaviť ako vyznávača surrealizmu - horiaca vana, nahánačka s pištoľou a pod. lenže jeho sociálna kritika dospelého človeka jednoducho vyznieva naprázdno a to kvôli tomu že sa opäť hraje na niečo viac ako je. herci sú v niektorých scénach príliš strnulý v iných príliš uvoľnený. do úst sú im vkládané dialógy ktoré ale z ich úst vyznievajú smiešne a neuvriteľne. Jediné čo môžem pochváliť je kamera, ktorá je novátorská, a zo slovenských filmov asi najzaujímavejšia a najoriginálnejšia a potom tiež pár krásnych baladických perličiek ako pohreb a úvod ale v konečnom dôsledku film, ktorý možno o niečom vypovedal v tej dobe, lenže pre súčasníkov je úplne zbytočný vďaka svojej nezrozumiteľnosti a vážení dobrá a zaujímavá kamera ešte neznamená že film za niečo stojí(28.12.2008)

  • LaRhette
    ****

    „Až vyrostu, chci psát jako Lubor Dohnal,“ řekla jsem si v sedmnácti letech při své první návštěvě Filmovky. A stojím si za tím dodnes, mimo jiné i kvůli artovému filmu Kristove roky (1967) uvedenému existenciálním citátem „život je boj“, což je, řekla bych. Jedná se sice o debut s autobiografickými prvky Juraje Jakubiska, spojením dvou významných tvůrců Nové vlny ale vzniká záměrně chaotický, volnomyšlenkářský a částečně barevný klenot doplněný magickou až pohádkovou hudbou Wiliama Bukového, pro něhož byly právě šedesátky posledním obdobím života. Díky za rozpustilého Jiřího Sýkoru a jeden z nejlepších komplimentů vůbec. „Ježiš, ty seš ale krásná vobluda!“ (Filmové listy 2018)(9.8.2018)

  • standsiller
    ****

    Do istej miery mi to pripomínalo Godardov film Une femme mariée, hoc tento Jakubiskov je len o tri roky mladší. Pocitové a neisté. Pestrý katalóg charakterov a pochýb, ilúzií a striktných zásahov života zaobalených do povšimnutia hodnej poetiky. Novovlnový vplyv je, bol a bude vždy lahodiaci oku. Jedným slovom sloboda a toto si neodpustím : Jana Stehnová bola rozkošná.(26.3.2013)