Špatné básně

Velmi milý a vtipný film plný zajimavých a inteligentních nápadů a triků. Divák se opravdu nestačí nudit! Pan režisér si to moc pěkně napsal, odrežíroval a nakonec i hezky zahrál - takže veskrze povedený autorský počin! A moc zajímavý pohled na vzpomínky, že stejnou událost, kterou jsme s někým prožili, si můžeme každý pamatovat úplně jinak! (29.07.2019)

Co jsou to vzpomínky a proč je není možné udržet? Mění se spolu s námi? Proč po letech vypadá starý příběh u každého z aktérů jinak? A co nám vlastně zbyde, pokud je ztratíme? Jízda labyrintem průhledů do minulosti, často bizarni, někdy vtipná, nápaditá a moderně svěží. Film, jež mne nenudil ani minutu, včetně civilního projevu hlavního hrdiny, kterého si raději scénárista a režisér v jedné osobě zahrál sám. (30.07.2019)

Silné právě v těch jednotlivých vzpomínkách a jejich proměnách, následcích... Pole s levandulí, dveře, čtení básní v pokoji, kapela v autobuse a především setkání se třemi já na záchodcích. Takové srovnávání se s minulostí zažívá pravděpodobně každý, čímž si v těch vzpomínkách každý najde "tu svoji". Zajímavá kamera a výborný střih to drží i tam, kde se vzpomínky jako celek poněkud rozpadají, tedy ve druhé polovině. 70% (29.01.2022)

Špatné básně sú ďalším z mnohých príkladov výnimočnosti súčasnej maďarskej kinematografie, ktorú ťahá nastupujúca generácia mladých tvorcov. Okrem Gábora Reisza som už mal šťastie postrehnúť napríklad Mihályho Schwechtjeho a jeho Doufám, že příště umřeš, Benzínku Attilu Gigora alebo Rozkvetlé údolí. Špatné básně sú takým maďarským Marriage Story. Oba filmy sledujú vzťah v momente, kedy už je po jeho rozpade. Rozdiel je v tom, že Marriage Story to robí viac procedurálnym spôsobom a formálne pripomína skôr drámu (rozumej - to, čo sa hraje v divadle), zatiaľčo maďarský snímok je viac lyrický a je vskutku naozaj takou básničkou. Pozitívne hodnotím “odstrihnutie” Anny, film sa zameriava výhradne na Tamása. Jednak vďaka tomu funguje skvele ako osobná výpoveď a potvrdzuje svoju absolútne subjektívnu povahu. A zároveň si vôbec nekladie ambíciu hľadať vinníka, naopak - film sám o sebe funguje ako spôsob, akým sa autor vyrovnáva s rozpadnutým vzťahom. Niečo podobné, ako keď si človek v takejto situácii píše tie povestné špatné básničky. Autor sa hneď v úvode filmu spytuje, či všetko raz postupne vyprchá, alebo sa to pokazí v jednom konkrétnom momente. A rovnako tak, ako sa v chvíľach smútku s obľubou vraciame do minulosti, robí to aj autor a tklivo prechádza obrazmi zo svojej histórie. Prakticky pritom rezignuje na epiku... dôležité je zachytenie pocitov, ktoré musí človek ešte raz ochutnať, potom sa nimi otráviť, oplakať ich a nakoniec snáď usporiadať. Gábor Reisz je mega schopný autor, ktorý vie, čo chce točiť, a je dobre vidno, že je veľkým divákom a filmovým zanietencom. Najlepšie mu to ide práve v polovážnej rovine, keď pracuje so sebairóniou a pastišom. Jednu hviezdičku nedávam len kvôli momentom, kedy sa film predsa len musí pohnúť naratívne, a vtedy je trochu neohrabaný. Ale to bude iba lepšie! Snáď sa Hellboy neurazí, ak ešte zareagujem na jeho komentár, v ktorom píše, že ide o obyčajný prostý príbeh, ktorý je len nadštandardne natočený. Hmm, nie je to snáď jedna z vecí, vďaka ktorým je umenie umením? Že ukazuje dobre známe veci pohľadom, z ktorého ich ešte nepoznáme? Aspoň pár teoretikov už niečo také vyrieklo. Alebo má niekto radšej análne porno s fialovými ufónmi so štyrmi brmbolcami na čele... to by bolo dosť neobyčajné? Či ešte stále nie? Rešpekt do Maďarska :) (15.02.2020)

„Zlé básne“ je film o spracovaní skrachovaného vzťahu z pohľadu „vždy zamilovaného chlapa“. Preskakovanie medzi jednotlivými obdobiami detstva nie je zvládnutý dobre. Z hereckej stránky všade priemer, ani jedna postava neprevyšuje tú druhú. A ešte k tomu len Tamásov charakter je rozobraný, čo Anna, druhá dôležitá časť príbehu? Osobné hodnotenie: 70% (***) (29.12.2019)