Režie:
Ingmar BergmanScénář:
Ingmar BergmanKamera:
Sven NykvistHrají:
Liv Ullmann, Erland Josephson, Bibi Andersson, Jan Malmsjö, Gunnel Lindblom, Barbro Hiort af Ornäs, Anita Wall, Wenche Foss, Bertil Norström, Ingmar Bergman (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Obraz rozpadu jednoho manželství a opětovného bouřlivého setkávání a vzdalování se obou protagonistů. Obraz dvojice lidí, kteří nemohou žít spolu ani bez sebe. Roli Marianny napsal Bergman pro Liv Ulmannovou po odeznění jejich hlubokého vztahu. V tomto filmu režisér do značné míry opustil svoji metodu "obrazů krajin duše" a složitý vztah dvou exmanželů vyjádřil civilnějšími prostředky, oproštěnými od přemíry symbolů a metafor. (oficiální text distributora)
(více)Recenze (124)
Bergman a já jsme doteď vůbec nebyli kamarádi. Viděl jsem od něj všehovšudy dva filmy a nijak zvlášť mě nezaujaly. Scény z manželského života mě ale dost možná donutí názor přehodnotit - takhle silné drama se nevidí každý den a něco mi říká, že ho z hlavy jen tak nedostanu. Tohle je ten Bergman, o kterém se všude pěje chvála! ()
Jsem si plně vědom, že vzhledem k mému věku mi tento film není ani vzdáleně určen ( i když jsem ho spatřil rád). Přesto bych neřekl, že je to ten hlavní důvod, proč je nakonec mé hodnocení takové. Dialogy, děj, herecké výkony, proti nim nemám výhradu. O technických záležitostech nemůže být ani řeč, absence hudby (bohužel u Bergmana tradiční) sice vyvolává kýženou realističnost a opravdovost, ale u mě způsobuje zdlouhavost. V oficiálním textu distributora se píše, že Bergman vyjádřil vztah bez symbolů a metafor. S upřímným potěšením ( nebo hrůzou?) zjišťuji, že to je to, čeho si na režisérovi cením nejvíc a co mě na jeho filmech baví. ()
Manželstvá sú kadejaké. Ak im dvom takýto vzťah neubližuje a vyhovuje im, tak nech sa páči. Mne Johan pripadal strašný sebec, a to po celý čas. Už v rozhovore na začiatku filmu, kedy mali niečo o sebe povedať sa pekne vyfarbil. Marianne to všetko brala tak, ako to prišlo, analyzovala a hľadala odpoveď na otázku prečo. Aj keď sa časom veľmi snažila odpútať sa od Johana, aj tak bola na ňom závislá. Verím, že existujú takéto páry. A za mňa? Nepredstaviteľné, ale ja nie som Marianne. Film nemá absolútne hluché miesta, a padne tam strašne veľa pravdy, čo sa vzťahov týka, a niektoré v skutočnom živote zostávajú nevypovedané. ()
Scény z manželského života jsem pod názvem "Manželské etudy" před lety viděl jako hru ve Vinohradském divadle, a už tehdy jsem z toho byl nadšen. Jde totiž o příběh skvěle napsaný a velmi pravdivý - musím dokonce přiznat, že jsem se v některých replikách poznával (ačkoliv jsem nikdy ženat nebyl :o). Stejně jako onehdy na divadle, i zde excelují skvělí herci - a je mi líto, že jsem Erlanda Josephsona v ničem jiném neviděl (nepočítám-li mini roličku v Podzimní sonátě). Jinak je pravdou, že v tomto filmu asi není forma, kterou je natočen, příliš zajímavá - což u Bergmana nebývá zvykem. Jenže dle mého názoru je méně někdy více. ()
V tomto konverzačnom kúsku Bergman berie ilúzie o láske a manželstve. (Teda, pokiaľ nejaké vlastníte.) Tak ako by Marianne- v podaní úžasnej Liv Ullmann- rada vedela, či sa manželia môžu ľúbiť až do konca (a nemyslím rozvodového:))- to je východisko, z ktorého Scény vychádzajú a to je kľúčová ilúzia hlavnej ženskej postavy. Táto "manželská otázka" bola už mnohokrát rozoberaná a v dnešnej dobe a v dnešnej produkcii už sama o sebe nemôže strhnúť..... Táto Bergmanova "štúdia" z r. 1973 nepochybne patrí k najvydarenejším "manželským štúdiám" vôbec. Odpovedá DÔMYSELNE, STRHUJÚCO A ABSOLÚTNE. City v manželstve chladnú, láska sa rokmi stáva menej zrejmou a ľahšie vytratiteľnou, zákonite sa mení, a žiaľ, aj často prepadá do minulosti..... Egoizmus, neúprimnosť, nestálosť atď., atď., ale hlavne(!), hlavne naše smutné majstrovstvo v devalvovaní ceny vecí, čo máme v rukách- skrátka ten NIČITEĽSKÝ ĽUDSKÝ POTENCIÁL, ktorý potrebuje potravu- toto najbežnejšie rozkladá i na prvý pohľad nerozložiteľné (a teda i zdravé manželské vzťahy). Manželstvo nie je hrobom lásky, tú pochováva ľudská povaha. Napriek tomu vrchol šťastia a zrejme najkrajšiu, absolútne nesebeckú podobu lásky prežívajú Marianne a Johan (skvelý Erland Josephson) až keď sú už spojení s inými partnermi. (Bergman sa pohráva s možnosťami.) Nič ale nie je také podstatné, ako táto najhodnotnejšia kvalita Bergmanovho diela: strhujúco zachytáva a kladie do protikladu chod ženskej a mužskej mysle, podáva skutočne geniálny, živý obraz komunikácie ako medzi pohlaviami, tak medzi manželmi a konečne- civilnou cestou neružovým sadom oslavuje... no tak...! veď viete čo..... crazy little thing called LOVE. Za jednu z najkrajších Bergmanových ženských hrdiniek býva označovaná Alma z Hodiny vlka, ja však za o niečo obdivuhodnejšiu považujem práve Mariannu: ženu nezlomného charakteru, obetavú, milujúcu, starostlivú, skromnú, nenáročnú, ktorá vie, čo chce a ktorá odpúšťa ešte pred vykonaním krivdy. Nádherné, že? Takých žien je pomaly ako šafranu a takého muža..... veď viete! .....tak to domyslite..... Predtým 4*, dnes jednoznačných 6*. ()
Galerie (53)
Photo © Cinematograph AB
Zajímavosti (14)
- Místo filmu se původně jednalo o šestidílnou televizní sérii. Celková stopáž činila 295 minut a kvůli sestříhání na film byla zkrácena téměř o polovinu. (novoten)
- Ústřední dvojici ztvárnili herci, jimž Ingmar Bergman nejvíce důvěřoval, Erland Josephson (Johan) a Liv Ullmann (Marianne). Té filmař napsal roli na tělo, inspirován jejich vlastním pětiletým vztahem, manželstvím svých rodičů i svými dvěma rozvedenými svazky. (Letní filmová škola)
- Jeden z nejúspěšnějších počinů švédské televize všech dob údajně posloužil jako předobraz amerických soap oper. (Letní filmová škola)
Reklama