Dáma v jezeře

Dobře, řekněme, že za odvahu natočit koncem 40. let film z pohledu první osoby si to dvě hvězdičky zaslouží. Ale divácky je to prostě defilé mluvících hlav (a na hercích je vidět, že i je zmáhá to mluvení do kamery a neustálý pokus mít nějaký výraz obličeje), navíc vše v interiéru, dokonce ani k tomu jezeru se nepodíváme a Marlowe vše mimo obraz odvypráví. Nakonec je z toho všeho takový hybrid mezi rozhlasovou hrou a leporelem. Navíc hlášek je tady jen pár, protože jde jen o vykuchaný a předžvýkaný příběh podle knihy, nikoliv životnou a plnohodnotnou adaptaci. A Montgomery, který se v pár záběrech v zrcadle a ve vysvětlovacích vsuvkách objeví, se na Marlowea moc nehodí. (20.12.2021)

Nie je ľahké sledovať celovečerný film z pohľadu hlavnej postavy a niet divu, že tento počin neznamenal prelom v kinematografii. Lenže vo viacerých momentoch práve POV Philipa Marlowea robí niektoré, v iných noiroch bežné situácie omnoho zaujímavejšími, akými sú. Napríklad dlhšie pohľady na ženy, bitka, odobratie zbrane. Príbeh je klasický komplikovaný noir hneď s viacerými femme fatalle. Montgomeryho preslovy do kamery mi prišli zbytočné, náhodné sa objavenie v zrkadle pôsobilo naopak veľmi chytro. (09.08.2015)

Úplne zbastardená predloha. Pomaly to vyzerá ako paródia. Všetko je tu prepálené i na dobové pomery a to, čo stvára Audrey Totter je nezabudnuteľné (nečudo, že sa z nej v internetovej ére stal meme). Najhoršie je, že film je takmer komplet nakrútený v interiéroch a nemá teda žiadnu atmosféru Los Angeles a okolia (kniha má parádne rozhorúčené scény v okolí jazera, ktoré jej dáva názov). (18.11.2020)

„Dáma v jazere” , kedy trochu netradične vynechám tradičné zhrnutie obsahu, a tak sa už budem výhradne venovať iba FORME, ktorá víťazí... Herec Robert Montgomery sa rozhodol debutovať na poli filmovej réžie, ktorú sa zároveň rozhodol aj čímsi zaujímavým ozvláštniť, t. j. nakrútil viacvrstvovú detektívku, ktorá zobrazuje hlavnú postavu Phillipa Marlowa (Bob dominuje i pred kamerou) prostredníctvom subjektívneho obrazu, čiže kamery, ktorá sa výsostne zameriava najmä na to, ako najlepšie zaznamenať dianie na plátne skrz « PRVÚ OSOBU » , ktorá nás divákov niekedy buď priamo osloví, alebo sa občas odrazí v zrkadle. Je to mimoriadne: Ambiciózne, novátorské, nadčasové i revolučné, súčasne, no, taktiež sa počin utápa aj vo svojej "pompéznosti" . No i napriek tomu, ma to zvyčajne extrémne interesovalo. Sekvencie sú v harmónii na jeden záťah, bez strihu, na neprerušovaný záber. Spočiatku sa pohybujem iba vnútornými, bytovými interiérmi, pričom sa našťastie dostanem aj von, do exteriérov, kde sa už pridáva na samotnej dynamike. Normálne by som bol vskutku zvedavý, ako sa vôbec celý film nakrúcal ? Neviem, s akou odozvou sa snímok stretol v dobe svojej premiéry, ale ja osobne som s ním nadmieru fascinovaný. Montgomery exceloval na obidvoch stoličkách. A ešte, z Audrey Totter som bol neuveriteľne v rozpakoch ! (11.06.2020)

Tenhle film provází respekt za snahu o ozvláštnění a jinak taktní krčení rameny. Jenže jiné pozitivum než "snahu" tu nevidím - realizováno je to až příliš špatně na to, aby bylo prvenství omluvou. Těžko se vlastně věří, že první experiment s takovou formou v takovém rozsahu je tak málo nápaditý a promyšlený. Je to prakticky nekoukatelně nudné a jako by si to tvůrci neuvědomovali, tomu ještě přepálili stopáž na 105 minut, což byla tehdá už nálož. (20.04.2017)