maddy

Prakticky to isté čo predošlá epizóda, čiže trocha (pomerne obyčajnej) akcie s nakazenými a trocha (pomerne obyčajnej) vzťahovej drámy s ústrednými postavami, akurát o niečo svižnejšie vďaka kratšej stopáži. Seriálový The Last of Us má stále perfektné kulisy, výborných hercov, skvelú hudbu, kameru a prakticky sa na jednotlivé epizódy pozerá bez akýchkoľvek problémov, no nemôžem sa zbaviť dojmu, že celé je to vlastne akési nijaké a seriál nevie dostať vlastný ksicht. Tam kde bola hra unikátnym zážitkom s jedinečnou atmosférou a silnými postavami, seriálový The Last of Us je skôr len ďalší "zombie" seriál v rade akých sme tu už mali desiatky. Nemá žiadnu výraznú atmosféru, necítiť pri ňom ani kúsok napätia a ani s postavami sa po druhej epizóde nepodarilo zžiť naplno. Utratené peniaze od HBO síce vidieť v každom zábere, ale to jednoducho nestačí, chcelo by to oveľa silnejší režíjny rukopis a obávam sa, že režiséri, ktorí boli najatí na jednotlivé epizódy na to povýšiť The Last of Us na akokoľvek originálnejší seriálový zážitok jednoducho nemajú. Škoda, pretože The Last of Us má rozhodne potenciál na viac, než na réžiu akéhosi neskúseného Neila Druckmanna. CELKOVO: 7/10

The Last of Us (game) meets The Walking Dead (series). Famózny začiatok, ktorý v prvých 40 minútach predstaví presne tú silnú, napínavú a emočnú scénu z úvodu hry, a ešte ju aj mierne obzvláštni a rozvinie, strieda pomerne obyčajná druhá polovica, ktorá mi skôr pripomenula sériu The Walking Dead. A to v tomto prípade nemyslím ako pochvalu, ale skôr narážam na tie neskoršie sezóny, kde sa riešili nezaujímavé vzťahy ako v telenovele. The Last of Us má síce vynikajúci casting (Pedro Pascal), hudbu po vzore hry, aj pomerne veľkú vernosť hernej predlohe čo sa týka jednotlivých scén a prostredia, no vo výsledku vzbudzuje skôr rozporuplné pocity, pretože mám zatiaľ pocit, že ten seriál sa minimálne v prvej epizóde nevie rozhodnúť pre koho chce vlastne byť a snaží sa zavďačiť všetkým, čo nikdy nie je dobrá cesta. A tak tu je niečo pre hororových fanúšikov, niečo pre casual TV viewers, niečo pre fanúšikov hry, niečo pre divákov hrou nedotknutých. No fanúšikovia hry si budú len odškrtávať povinné položky a žiadne prekvapenie, napr. prečo je Ellie taká dôležitá, na nich nebude fungovať ako moment prekvapania a seriál im logicky nemôže ponúknuť taký adrenalínový zážitok ako hra, a tí hrou nepolíbení sa mám pocit budú v prvej epizóde vo všetkých tých postavách, vzťahoch a fungovaní sveta o 20 rokov neskôr skôr strácať, nežby sa zžili s nejakou konkrétnou postavou alebo nepotrpezlivo čakali na ďalšie epizódy. Vo výsledku fajn, ale žiaden WOW moment sa nekoná a nateraz sa trochu obávam kam sa to posunie v ďalších epizódach. Craigh Mazin je možno skúsený tvorca a scenárista (Chernobyl), ale čo sa týka réžie, tak bohužiaľ režisér filmu Superhero Movie ... a je to poznať. CELKOVO: 7/10

Jednoduchý slasher, ktorého hlavné klady spočívajú vo veľmi rozumnej stopáži na podobný typ filmu a prekvapivo hutnej réžií, ktorá vie všetky tie naháňačky s vrahom efektne predať. Navyše často s priamou konfrontáciou s vrahom, kde postavy nie sú len ďalšie mäso na porážku v poradí, čo je v rámci žánru príjmené osvieženie. Vrahovi tu síce chýba nejaká aura osobnosti alebo hrozby a aj motív a celý sociálny komentár v závere je príliš zjednodušený a na smiech, ale nič čoby v rámci žánru nejako skazilo celkový dojem. Vo výsledku tak svižná, efektná jednohubka bez väčších zádrhelov, ale aj väčších prekvapení. CELKOVO: 6/10 PS: pozerám, že covidoví dezoláti sa nezabudli združiť aj v CSFD užívateľských recenziách. Raz by som chcel vidieť do hlavy ľudí, ktorí sa zo svojej zaprdenej stoličky niekde vo Frýdku-Místku majú nutnosť duchaplne vyjadriť k celosvetovej pandémií ešte aj na česko-slovenskej fimovej stránke. So f*cking triggered kvôli jednému filmu.

Vizuálny epos, ktorý dokazuje, kde sú hranice súčasného CGI a zobrazuje dychberúci svet Pandory so všetkými jeho krásami. Avšak v jadre v tak trochu prázdnom filme. Nechcem byť k Avatarovi 2 príliš kritický, pretože ten film si objektívne zaslúži veľa chvály, no nemôžem sa zbaviť pocitu, že vo filme ktorý má stopáž cez 3 hodiny a na ktorý sme čakali 13 rokov je toho v ňom tak nejako málo. Mimo toho úžasného CGI totiž dostávame prakticky totožný príbeh čo minule (akurát s modrými postavami), kde ide iba o to, že "postava A sa snaží dostať postavu B, a postava B sa snaží ujsť postave A" ... and that's it. Robustná stopáž síce uplynie bez najmenšieho zádrhelu, ale podobné 3-hodinové filmy jednoducho musia mať nejakú esenciu navyše. Avatar 2 však ani nijako výnimočne emočne nestrhne, ani sa v ňom divák úplne nezžije so žiadnou postavou (možno preto, lebo stále vieme, že sú to len postavičky z jedničiek a núl). Nakoniec ostane tak "len" tá absolútne bezchybná blockbusterová jazda, dokonalá či už po toľko omieľanej vizuálnej alebo režíjnej stránke, kde Cameron má pevne v rukách každú scénu (i keď tentoraz si opäť požičiava z jeho predošlej tvorby až príliš okato, od Titanicu cez Terminátora až po Votrelcov). Vo výsledku mi tak Avatar 2 viac ako čokoľvek iné pripomínal jazdu na horskej dráhe. Kde som si raz užíval pomalý, pokojný výstup hore (všetky podvodné scény) a druhý krát strmhlavú, adrenalínovú jazdu nadol (prakticky celá akčná záverečná hodina). Ale rovnako ako tá horská dráha, akonáhle z nej vystúpite, tak je po nej. Tú jazdu/ten film si užijete, ale neostane vo vás dozrievať nijako dlhodobo. CELKOVO: 7/10

Menu o niekoľkých chodoch, ktoré však paradoxne nevyústi do žiadneho veľkého gastronomického / filmového zážitku. Mark Mylod svojou silnou rukou šéfkuchára / režiséra vedie film strmhlav vpred, vie sa bravúrne pohrávať s obrazom, hudbou, aj očakávaniami diváka a priam dokonale viesť hercov (Anya Taylor-Joy opäť dokazuje, že vie pozdvihnúť akýkoľvek film v ktorom účinkuje), ale aj napriek tomu The Menu nakoniec vyústi úplne do ... ničoho. Po prvej skvelej hodine, ktorá diváka navnadí sa totiž v závere nevie rozhodnúť, či chce byť klasickým thrillerom/hororom s nejakým zmysluplným dejom alebo alegóriou. No na alegóriu mu chýba nosná myšlienka, pretože z jednotlivých chodov nakoniec nič intelektuálne podnetné nevyplýva a jednotlivé satiristické nápady ďalej nijako nerozpracováva (postava reštauračnej kritičky čoby nevyužitá metafora na filmových kritikov) a na klasický dejový film tu naopak chýbajú uveriteľné postavy, ktoré by sa reálne chovali ako ľudia a racionálne reagovali na okolité situácie. Viac sa pohrať s konceptom a rozhodnúť ktorou cestou sa chce vlastne scenár uberať, mohol to byť priam vynikajúci film. Takto bohužiaľ len 100-minútová fajn natočená zábavka, ktorá toho veľa sľubuje, ale nakoniec vyšumí absolútne do prázdna. CELKOVO: 6/10

Najväčšia samo-vyhonenina za posledné roky. Noah Baumbach si tu honí nad vlastnými režiserskymi schopnosťami a divák neúmorne vyše dve hodiny trpí ako hovädo. Nedajte sa zlákať popisom deja o katastrofe, ktorá zasiahne ľudstvo, a ani tým, že to je "horor" alebo "komédia". Je to len príklad tej najotravnejšej festivalovky, ktorú nikto nikdy nechcel vidieť a egocentrický trip jedného režiséra, ktorý si myslí, že si môže natočiť čokoľvek. No ... na Netflixu evidentne môže, ale tento trend musí prestať. Pamätáte ako sme sa pred pár rokmi tešili, že Netflix bude dávať režisérom voľnú ruku, tých konečne nebudú zväzovať hollywoodske ruky nenažraných producentov a budeme dostávať už len skvelé, originálne filmy? Nuž, kto je ešte stále takto naivný, nech si pustí White Noise. Ukazuje sa, že producenti z Hollywoodu bez dobrých režisérov nemôžu fungovať, no rovnako tak dobrí režiséri nedokážu fungovať bez akéhokoľvek producentského dohľadu, inak vznikajú iba podobné pitchoviny ako White Noise. Skvelé jednotlivosti by tu síce boli, aj famózny Adam Driver, ale celé je to zliate iba do jedného absolútne vyhoneného bordelu. Maximálne nesympatický film. CELKOVO: 2/10

Home Alone meets Die Hard a novodobá vianočná klasika pre dospelých je na svete alebo žeby nie? Ja sa priznám, že napriem tomu, že humor Tommyho Wirkolu zbožňujem, tak Violent Night mi nakoniec ako film veľmi nesadol. Opäť sa tu ide over-the-top vo všetkých smeroch, ale mal som pocit, že tentoraz som na podobnú hovadinu už pristarý (a to som iba v mojich 30s). Tommy Wirkola tentoraz vykráda všemožné filmy a celé situácie a scény z nich viac nežby bolo žiadúce, a celá tá premisa o skutočnom Santa Clausovi, ktorý je však ožran (so original) a musí bojovať proti gangu v jednom dome viac menej zbytočná, kde tie občasné fantasy prvky skôr rušili akoby mali akékoľvek opodstatnenie v deji. Oveľa viac by ma to bavilo ukotvené v realite, kde sa jeden týpek v kostýme Santu ocitne v nesprávny čas na nesprávnom mieste a musí si v jednom dome vyřídit účty s patriou zlodejíčkov. Niečo ako Wirkolov nedávny The Trip akurát zasadený na Vianoce. Ten si totiž rád zopakujem niekoľkokrát, zatiaľ čo vo Violent Night nevidím žiaden potenciál pre repeat views. Ako jednohubka neškodné, ale Wirkola to vie aj omnoho, omnoho originálnejšie. CELKOVO: 6/10

Z odľahčenej detektívky akým bol prvý Knives Out, sa z toho v pokračovaní stala regulárna detektívna komédia a aj s tou detektívkou to je také ošemetné, pretože tentokrát tu nejde ani tak o to whodunnit (to je zrejmé od polovice filmu), ale skôr o to howdunnit. Rian Johnson evidentne nechcel druhý krát natočiť ten istý film a tak namiesto mystery príbehu o jednej vražde dostávame skôr satiru dnešnej spoločnosti posadnutej YouTube, Twitterom, Twitchom, streamingovými platformami a získavaním followerov a paródiu na život súčasných not-so-clever vizionárov a.k.a zbohatlíkov, kde sa trefne kope napríklad aj do Elona Muska. Rianovi Johnsonovi v pokračovaní nie je nič sväté, servírujú neskutočné množstvo easter eggov, prekvapivých cameo roličiek, neustálych narážok, ale celý ten guláš sa mu podarí nakoniec ukočírovať bez jediného zakopnutia k záveru. Asi chápem, že fanúšikom prvého filmu to nemusí byť úplne pochuti, ale mňa táto uletená hra s hercami, ktorí si to doslovne uživajú bavila po celú stopáž, i keď uznávam, že prvý film je lepší a dokonca sa trocha obávam kam to bude smerovať v trojke, pretože Rian Johnson má síce nespočetné množstvo nápadov, ale dohľad producentskej ruky by sa mu rozhodne zišiel. CELKOVO: 7/10

Nikyatu Jusu pravdepodobne čerpala vzor od Jordana Peela a chcela by natočiť podobný elevated horror ako Get Out, prípadne Us, avšak nato pobrala pramálo talentu. V Nanny totiž vôbec nefunguje to prepojenie sociálnej drámy o černochoch, tentoraz afrických migrantoch v USA a ich ťažkom údele vykonávať neraz podhodnotenú fyzickú prácu pre bohatých bielych Američanov, a hororu s mysterióznymi prvkami. Tá kvázi spirituálno-hororová linka (schválne píšem kvázi, pretože vrchol hororu tu predstavujú snové scény ako titulnej postave prší do spálne alebo sa topí v bazéne) totiž vôbec nijako nedopĺňa hlavný príbeh, ktorý zase obmieľa iba tisíc krát počuté, bez jedinej inovácie a ešte sa aj v závere dopracuje k zbytočnému sentimentálnemu koncu, ktorý by mal v divákovi asi vzbudiť nejaké emócie, ale až trestuhodne nefunguje rovnako ako zvyšok filmu. A čo potom s drámou, kde si vaše sympatie nezíska ani jedna postava a s hororom, ktorý nemá ani kúsok napätia, tobôž by vyvolal aspoň kúsok strachu. No nič, len to hodnotiť zúfalo nízko. CELKOVO: 2/10

Spotlight (#MeToo Version). Porovnanie s oscarovým snímkom sa v prípade She Said žiada hlavne z dôvodu žurnalistického prostredia, inak sú to pomerne odlišné filmy. Tam kde bol Spotlight formou hravý, divácky vďačný film, She Said si vďaka réžii Marie Schrader drží po celý čas pomerný divácky odstup, netlačí nijako na pílu v oblasti citou a vlastne ani v zobrazovaní sexuálneho násilia o ktorom pojednáva. Podobne ako skvelý seriál Unorthodox sa režisérka nepokúša o filmovú rekonštrukciu udalostí, ale skôr o ich opis a to najhoršie sa odohráva "iba" na pozadí, akoby za slovami, ktorým ho opisujú jednotlivé obete. Napriek tomu sa pomaly, postupne dokáže divákovi dostať pod kožu a v závere priniesť zadosťučinenie a poklonu dvom odvážnym novinárkam za to, že sa im podarilo dostať na kolená aj takého niekoho akým bol v Hollywoode práve Weinstein. Vo výsledku tak skvelo zahrané (pre Carey Mulligan mám večnú slabosť) a na prvý pohľad možno o niečo obyčajnejšie spracovanie skutočných udalostí, ale o to viac citlivejšie a v samotnom jadre silnejšie. CELKOVO: 7/10